UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 21. marca 2013 ( *1 )

„Článok 99 rokovacieho poriadku — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 1896/2006 — Európske konanie o platobnom rozkaze — Neskoro podaný odpor — Článok 20 — Preskúmanie vo výnimočných prípadoch — Neexistencia ‚mimoriadnych‘ alebo ‚výnimočných‘ okolností“

Vo veci C-324/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Handelsgericht Wien (Rakúsko) z 11. júna 2012 a doručený Súdnemu dvoru 9. júla 2012, ktorý súvisí s konaním:

Novontech-Zala kft.

proti

Logicdata Electronic & Software Entwicklungs GmbH,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory M. Ilešič (spravodajca), sudcovia E. Jarašiūnas, A. Ó Caoimh, C. Toader a C. G. Fernlund,

generálny advokát: N. Wahl,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, s. 1).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Novontech-Zala kft. (ďalej len „Novontech-Zala“) so sídlom v Maďarsku a Logicdata Electronic & Software Entwicklungs GmbH (ďalej len „Logicdata“) so sídlom v Rakúsku.

Právny rámec

Nariadenie č. 1896/2006

3

Podľa odôvodnenia 25 nariadenia č. 1896/2006:

„Po uplynutí lehoty na podanie odporu v určitých výnimočných prípadoch by odporca mal byť oprávnený požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu. Preskúmanie vo výnimočných prípadoch by nemalo znamenať, že odporca má druhú možnosť namietať voči pohľadávke. Počas preskúmania by sa predmet pohľadávky nemal hodnotiť v rozsahu, ktorý nevyplýva z výnimočných okolností, ktorých sa odporca dovoláva. Iné výnimočné okolnosti by mohli zahŕňať situáciu, keď je európsky platobný rozkaz založený na falošných informáciách uvedených v tlačive návrhu.“

4

Odôvodnenie 28 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Na účely počítania lehôt by sa malo uplatniť nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny [Ú. v. ES L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 51]. Odporca by mal byť o tom poučený a mal by byť informovaný o tom, že sa zohľadnia štátne sviatky členského štátu, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.“

5

Článok 1 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

„Účelom tohto nariadenia je:

a)

zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze,

…“

6

Článok 16 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1896/2006 znie takto:

„1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu…

2.   Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.

3.   Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.“

7

Článok 20 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:

b)

odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia,

za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.

2.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.“

Nariadenie č. 1182/71

8

Nariadenie č. 1182/71 stanovuje v článku 3:

„1.   …

Ak sa lehota vyjadrená v dňoch… počíta od momentu, keď dôjde k určitej udalosti alebo sa uskutoční určité opatrenie, má sa za to, že deň, počas ktorého k tejto udalosti dôjde alebo sa toto opatrenie uskutoční, nespadá do danej lehoty.

2.   Pokiaľ v odsekoch 1 a 4 nie je ustanovené inak:

b)

lehota vyjadrená v dňoch začína na začiatku prvej hodiny prvého dňa a končí uplynutím poslednej hodiny posledného dňa danej lehoty;

3.   Príslušné lehoty zahŕňajú dni pracovného pokoja, nedele a soboty, okrem prípadov, keď sú tieto výslovne vylúčené alebo ak sú lehoty uvedené v pracovných dňoch.

4.   Ak je posledný deň lehoty vyjadrenej inak ako v hodinách dňom pracovného pokoja, nedeľou alebo sobotou, lehota končí uplynutím poslednej hodiny nasledujúceho pracovného dňa.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

Dňa 14. októbra 2011 podala spoločnosť Logicdata na Bezirksgericht für Handelssachen Wien (Okresný súd pre obchodné veci vo Viedni) návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu voči Novontech-Zala, aby táto spoločnosť zaplatila sumu 30586 eur zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorú neuhradila. Dňa 25. októbra 2011 uvedený súd vydal európsky platobný rozkaz. Tento platobný rozkaz bol doručený spoločnosti Novontech-Zala 13. decembra 2011 v obci Zalaegerszeg (Maďarsko).

10

Novontech-Zala odovzdala uvedený platobný rozkaz svojmu advokátovi v Maďarsku, ktorý podal odpor 13. januára 2012, teda po uplynutí 30-dňovej lehoty na podanie odporu stanovenej v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že advokát vychádzal pri výpočte uvedenej lehoty z nesprávneho predpokladu, že európsky platobný rozkaz bol doručený spoločnosti Novontech-Zala 14. decembra 2011, a nie, ako to naozaj bolo, 13. decembra 2011. Pri výpočte uvedenej lehoty sa domnieval, že táto lehota uplynie 13. januára 2012, hoci v skutočnosti uplynula 12. januára 2012. Advokát bez toho, aby si overil na súde, ktorý vydal európsky platobný rozkaz, dátum začiatku plynutia uvedenej lehoty, zapísal nesprávne vypočítaný dátum uplynutia lehoty do kalendára lehôt, a preto podal odpor neskoro.

11

Uznesením z 24. januára 2012 Bezirksgericht für Handelssachen Wien odmietol odpor z dôvodu, že bol podaný neskoro.

12

Dňa 8. februára 2012 Novontech-Zala, už v zastúpení advokátskou kanceláriou v Rakúsku, napadla uznesenie o odmietnutí odporu a domáhala sa toho, aby Bezirksgericht für Handelssachen Wien vykonal najmä preskúmanie platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006. Uznesením z 5. marca 2012 uvedený súd návrh na preskúmanie zamietol.

13

Novontech-Zala sa odvolala proti uvedenému zamietajúcemu uzneseniu na vnútroštátny súd, pričom tvrdila, že spor na prvostupňovom súde nebol z právneho hľadiska správne posúdený a že na základe článku 20 nariadenia č. 1896/2006 musí mať uvedený súd možnosť vykonať preskúmanie európskeho platobného rozkazu.

14

Za týchto okolností rozhodol Handelsgericht Wien prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Zakladá zmeškanie lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu advokátom povereným zastupovaním vlastné zavinenie odporcu v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) [nariadenia č. 1896/2006]?

2.

Za predpokladu, že pochybenie advokáta nie je súčasťou vlastného zavinenia odporcu, má sa omylom nesprávne zapísanie dátumu uplynutia lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu, ktoré vykonal advokát poverený zastupovaním, považovať podľa článku 20 ods. 2 [nariadenia č. 1896/2006] za výnimočné okolnosti?“

O prejudiciálnych otázkach

15

Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, že ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

16

Svojimi dvomi otázkami, ktoré je potrebné skúmať spolu, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či nedodržanie lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu v dôsledku chyby zástupcu odporcu môže odôvodniť preskúmanie tohto platobného rozkazu, a to buď z dôvodu „mimoriadnych okolností bez… vlastného zavinenia [odporcu]“ v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006, alebo z dôvodu „výnimočných okolností“ v zmysle odseku 2 toho istého článku.

17

Novontech-Zala v tejto súvislosti tvrdí, že keď zástupca odporcu nedodrží lehotu na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu z dôvodu, že sa dopustí chyby, sú splnené podmienky vyžadované na preskúmanie európskeho platobného rozkazu tak podľa článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006, ako aj podľa odseku 2 toho istého článku.

18

Logicdata, rakúska, grécka a portugalská vláda, ako aj Európska komisia však uvádzajú, že za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, nie sú splnené podmienky na takéto preskúmanie európskeho platobného rozkazu.

19

Správny je výklad uvedený v predchádzajúcom bode.

20

Je totiž zjavné, že také okolnosti, o aké ide vo veci samej, teda to, že zástupca odporcu sa dopustil nesprávneho výpočtu a zápisu lehoty na podanie odporu do kalendára lehôt, nie sú ani „mimoriadne“ v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006, ani „výnimočné“ v zmysle odseku 2 tohto článku.

21

Iste, z článku 20 ods. 1 písm. b) a z článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 vyplýva, že k preskúmaniu európskeho platobného rozkazu možno pristúpiť, keď je nedodržanie 30-dňovej lehoty na podanie odporu dôsledkom existencie mimoriadnych alebo výnimočných okolností, ktoré zabránili tomu, aby bol tento odpor podaný v stanovenej lehote, a keď sú splnené ostatné podmienky stanovené týmito ustanoveniami. Keď je však tak ako vo veci samej zmeškanie uvedenej lehoty dôsledkom nedostatočnej starostlivosti zástupcu odporcu, takáto situácia, keďže jej bolo možné ľahko zabrániť, sa nemôže považovať za mimoriadne ani výnimočné okolnosti v zmysle uvedených ustanovení.

22

Možnosť preskúmať európsky platobný rozkaz za takých okolností, o aké ide vo veci samej, by odporcovi poskytla druhú príležitosť namietať proti pohľadávke v zmysle odôvodnenia 25 nariadenia č. 1896/2006.

23

Keďže podmienka týkajúca sa mimoriadnych okolností nebola splnená, nie je potrebné skúmať otázku, či sú splnené ostatné podmienky stanovené v článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006, najmä podmienka týkajúca sa neexistencie zavinenia zo strany odporcu.

24

Ako totiž vyplýva zo znenia článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006, na to, aby bol odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa tohto ustanovenia, treba, aby boli s výnimkou prípadov vyššej moci splnené tri kumulatívne podmienky, teda po prvé existencia mimoriadnych okolností, pre ktoré odporca nemohol namietať proti pohľadávke v lehote stanovenej na tieto účely, po druhé neexistencia zavinenia odporcu a po tretie podmienka, aby odporca konal bez zbytočného odkladu. Skutočnosť, že jedna z týchto podmienok nebola splnená, spôsobuje, že odporca sa nemôže účinne brániť, že splnil podmienky zakotvené v tomto ustanovení.

25

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že nedodržanie lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu z dôvodu chyby zástupcu odporcu neodôvodňuje preskúmanie tohto platobného rozkazu, keďže takéto nedodržanie lehoty nepredstavuje ani mimoriadne okolnosti v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2006, ani výnimočné okolnosti v zmysle odseku 2 toho istého článku.

O trovách

26

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

 

 

Nedodržanie lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu z dôvodu chyby zástupcu odporcu neodôvodňuje preskúmanie tohto platobného rozkazu, keďže takéto nedodržanie lehoty nepredstavuje ani mimoriadne okolnosti v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, ani výnimočné okolnosti v zmysle odseku 2 toho istého článku.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.