Odvolanie podané 19. decembra 2012: Isdin, SA proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 9. októbra 2012 vo veci T-366/11, Bial-Portela & Ca, SA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-597/12 P)

2013/C 86/12

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Isdin, SA (v zastúpení: H. L. Mosback, advokát, G. Marín Raigal, P. López Ronda, G. Macias Bonilla, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Bial-Portela & Ca, SA

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, keď v bode 34 napadnutého rozsudku uviedol, že „odvolací senát nesprávne konštatoval, že medzi označeniami neexistuje zvuková podobnosť“. Odvolací senát sa však nedopustil pochybenia, keď uviedol, že medzi označeniami neexistuje zvuková podobnosť, ako to konštatoval Všeobecný súd, ale naopak, správne analyzoval zvukovú podobnosť medzi označeniami a prijal záver, že napriek zvukovým podobnostiam medzi označeniami, celková zvučnosť označení je odlišná. Odvolateľka sa domnieva, že záver odvolacieho senátu, ktorý Všeobecný súd skreslil, treba potvrdiť.

Okrem toho odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zistil skutkový stav, keď v bode 40 napadnutého rozsudku uviedol, že tovary patriace do triedy 3 a veľká časť tovarov patriacich do triedy 5 (…) je bežne vystavená v supermarketoch a zákazník si ich tak vyberá na základe vizuálneho preskúmania ich obalov. Toto skutkové zistenie nebolo podložené dôkazmi, a preto bol nesprávne zistený skutkový stav, na základe ktorého sa malo rozhodnutie prijať. Okrem toho, túto skutočnosť nepredložil žiadny z účastníkov konania, a preto sa mohla zohľadniť, len ak bola všeobecne známa (a vzhľadom na tvrdenia, ktoré podporovali nedostatok vierohodnosti tejto skutočnosti, keby sa tak posúdila, viedlo by to k skresleniu skutkového stavu). Túto skutočnosť preto nemožno použiť ako základ pre konštatovanie pravdepodobnosti zámeny.

Odvolateľka tiež tvrdí, že zásada audi alteram partem, ktorá je obsiahnutá v článku 76 ods. 1 nariadenia o ochranných známkach (1) (pôvodne článok 74 ods. 1 nariadenia 40/94 (2)) bola porušená a že Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochranných známkach a relevantnú judikatúru, a tým porušil právo Únie. Všeobecný súd nevykonal všeobecné posúdenie dotknutých ochranných známok a nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti v prejednávanej veci.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 11, s. 1).