23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/3

—

zrušil rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie o vylúčení viazaných predajov z výpočtu pokút uložených ostatným adresátom rozhodnutia, čím bola spoločnosť Guardian diskriminovaná,

—

v dôsledku toho znížil pri výkone svojej právomoci neobmedzeného súdneho preskúmania výšku pokuty uloženej odvolateľkám o 37 %,

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 27. septembra 2012 vo veci T-82/08, Guardian Industries Corp. a Guardian Europe Sàrl/Komisia, v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že list Komisie z 10. februára 2012 je prípustný,

—

v dôsledku toho vyhlásil list Komisie za neprípustný a vyňal ho zo spisu,

—

ďalej znížil pri výkone svojej právomoci neobmedzeného súdneho preskúmania výšku pokuty uloženej odvolateľkám minimálne o 25 % z výšky pôvodnej pokuty, aby tak napravil stav, keď Všeobecný súd neposkytol záruku účinnej nápravy pred súdom v primeranej lehote podľa článku 47 Charty, a

—

uložil Komisii náhradu trov konania vynaložených odvolateľkami v odvolacom konaní a v konaní pred Všeobecným súdom.

Po prvé rozsudok porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, lebo ním bolo potvrdené rozhodnutie vylúčiť viazané predaje z výpočtu pokút uložených ostatným adresátom rozhodnutia a nebola ním napravená diskriminácia, ktorej obeťou sa stala spoločnosť Guardian. Tým nebola dodržaná ustálená judikatúra, podľa ktorej sa musí pri stanovovaní výšky pokút zaobchádzať s viazanými predajmi rovnako ako s externými predajmi, lebo inak vzniká integrovaným výrobcom neodôvodnená výhoda. Úvahy Všeobecného súdu — podľa ktorých sa rozhodnutie týkalo len „predajov plochého skla nezávislým zákazníkom“ — nemôžu odôvodňovať diskrimináciu, ktorej obeťou bola spoločnosť Guardian.

Po druhé rozsudok porušuje pravidlá Všeobecného súdu týkajúce sa lehôt a základné zásady týkajúce sa práva na obhajobu a „rovnosti zbraní“, lebo ním bol vyhlásený za prípustný list Komisie z 10. februára 2012. V tomto liste, ktorý bol zaslaný jeden pracovný deň pred konaním pojednávania, Komisia uvažovala nad tým, že do spisu založí nové informácie, ktoré do tej doby neboli Všeobecnému súdu známe, hoci to Komisia mohla urobiť pri mnohých príležitostiach už predtým.

Po tretie medzi skončením písomnej časti konania a rozhodnutím Všeobecného súdu začať ústnu časť konania uplynuli viac než tri roky a päť mesiacov. Týmto omeškaním bolo porušené právo odvolateliek na účinný prostriedok nápravy pred súdom a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 47 Charty. Tým bola prekročená miera, ktorú Súdny dvor považoval v minulosti za neprimeranú, a túto situáciu nemožno vysvetliť žiadnym z takých faktorov, ako je zložitosť alebo rozsiahlosť dôkazov predložených Všeobecnému súdu. Práve naopak šlo o bežnú vec, ktorá sa týkala len spoločnosti Guardian, ktorá bola jedinou spoločnosťou, ktorá podala žalobu na zrušenie rozhodnutia. Spis obsahoval len niekoľko dokumentov a vyhlásení neveľkého rozsahu, ktoré boli všetky spísané v jazyku konania. Spoločnosť Guardian urobila všetko pre to, aby prerokovanie svojej žaloby pred Všeobecným súdom uľahčila a urýchlila, a okrem iného upustila od druhej výmeny spisov napriek významu, aký pre ňu žaloba mala, a — s prihliadnutím k veľmi krátkemu trvaniu porušenia — napriek bezprecedentnej výške pokuty, ktorú Komisia uložila.