26.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 26/35


Žaloba podaná 19. novembra 2012 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-525/12)

2013/C 26/67

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Manhaeve a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje

1.

určiť, že Spolková republika Nemecko porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (rámcová smernica o vode) (1) a predovšetkým z jej článku 2 bodu 38 a článku 9 tým, že vylúčila určité služby z uplatnenia výkladu pojmu „vodohospodárske služby“;

2.

zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia zastáva názor, že vodohospodárske služby zahŕňajú odber, vzdúvanie, akumuláciu, úpravu a distribúciu povrchovej alebo podzemnej vody aj na účely výroby energie z vodných elektrární, plavby a ochrany pred povodňami. Okrem toho patrí pod vodohospodárske služby aj vlastná spotreba.

Uplatnenie pojmu „vodohospodárske služby“ žalovanou odporuje článku 9 rámcovej smernice o vode (ďalej len „smernica o vode“). Vylučuje z pôsobnosti vodohospodárskych služieb v zmysle smernice vodohospodárske služby akými sú vzdúvanie, ktoré sa vykonajú na účely výroby energie z vodných elektrární, na účely plavby a ochrany pred povodňami. Takýto úzky výklad je v rozpore so smernicou o vode, podrýva účinnosť článku 9 smernice o vode a ohrozuje tým uskutočnenie cieľov smernice.

Je pravda, že členské štáty majú istú voľnú mieru úvahy, aby na základe článku 9 smernice o vode vylúčili vodohospodárske služby z úhrady nákladov. Môžu prihliadnuť na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky úhrady nákladov, ako aj na geografické a klimatické podmienky. Okrem toho sa môže členský štát podľa článku 9 ods. 4 smernice o vode rozhodnúť nepoužiť ustanovenia článku 9 ods. 1 druhého pododseku smernice o vode vo vzťahu k cenovej politike v oblasti vôd a k úhrade nákladov za vodohospodárske služby. Podmienkou je, že ide o zavedenú prax v členskom štáte a účely tejto smernice a dosiahnutie jej cieľov nebudú ohrozené.

Úplné vylúčenie vodohospodárskych služieb v tak značnom rozsahu, ako to urobila žalovaná, však presahuje mieru tejto voľnej úvahy.


(1)  Ú. v. ES L 327, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275.