26.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 26/25

1.

Bránia zásady slobody usadiť sa, zákazu diskriminácie a ochrany hospodárskej súťaže podľa článku 49 a nasledujúcich článkov ZFEÚ vnútroštátnym právnym predpisom neumožňujúcim lekárnikovi, kvalifikovanému na výkon povolania a zapísanému do príslušnej profesijnej komory, ktorý však neprevádzkuje lekáreň zahrnutú do územnej siete, maloobchodný predaj, v rámci svojej prevádzky označovanej ako „parafarmácia“, aj tých liekov viazaných na lekársky predpis, ktoré sa vydávajú na tzv. „biely recept“, čiže tých, ktoré nie sú hradené v rámci talianskeho systému verejného zdravotníctva „Servizio sanitario nazionale“, ale plne si ich hradí občan, pričom aj v tomto odvetví sa stanovuje zákaz predaja určených kategórií farmaceutických výrobkov a obmedzenie počtu obchodných prevádzok na celoštátnej úrovni?

2.

Má sa článok 15 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že zásada, ktorú stanovuje, sa uplatňuje bez obmedzení aj na povolanie lekárnika, bez toho, aby verejný význam tohto povolania odôvodňoval odlišné režimy vzťahujúce sa na prevádzkovateľov lekární v porovnaní s osobami prevádzkujúcimi tzv. „parafarmácie“ vo veci predaja liekov uvedených v bode 1?

3.

Majú sa články 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ vykladať tak, že zákaz zneužitia dominantného postavenia sa bez obmedzení uplatňuje na povolanie lekárnika, keďže lekárnika prevádzkujúceho tradičnú lekáreň, predávajúceho lieky na základe zmluvného vzťahu so systémom verejného zdravotníctva „Servizio sanitario nazionale“, zvýhodňuje zákaz predaja liekov triedy C, ktorý platí pre osoby prevádzkujúce tzv. „parafarmácie“, pričom táto situácia sa nedá reálne odôvodniť, a to napriek nepochybným osobitostiam lekárenského povolania, ktoré sú výsledkom verejného záujmu na ochrane zdravia občanov?