15.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/4

1.

Má sa článok 401 [v spojení s článkom 135 ods. 1 písm. i)] smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty a špeciálna vnútroštátna daň z hazardných hier sa smú vyberať len alternatívne, a nie kumulatívne?

2.

Iba v prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Pokiaľ sa podľa vnútroštátnych predpisov v prípade hazardných hier vyberá tak daň z pridanej hodnoty, ako aj špeciálna daň, vedie to k oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty alebo k oslobodeniu od špeciálnej dane, alebo sa rozhodnutie o tom, ktorá z týchto dvoch daní sa nesmie vybrať, riadi vnútroštátnym právom?

3.

Majú sa článok 1 ods. 2 prvá veta a článok 73 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu predpisu alebo praxi, podľa ktorých sa pri prevádzkovaní herných zariadení s možnosťou výhry po uplynutí určitého obdobia použije obsah pokladne prístroja („elektronicky počítaná pokladňa“) ako základ dane?

4.

Iba v prípade kladnej odpovede na tretiu otázku:

Ako sa má určiť základ dane iným spôsobom?

5.

Majú sa článok 1 ods. 2 prvá veta a článok 73 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že výber dane z pridanej hodnoty predpokladá, že podnikateľ môže preniesť daň z pridanej hodnoty na príjemcu plnenia? Prípadne čo sa má rozumieť pod prenosom? Patrí k prenosu predovšetkým právna prípustnosť adekvátne vyššej ceny za tovar alebo službu?

6.

Iba ak je v prípade piatej otázky podmienkou právna prípustnosť vyššej ceny:

Majú sa článok 1 ods. 2 prvá veta a článok 73 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že predpisy, ktoré obmedzujú protihodnotu za tovar alebo služby podliehajúce dani z pridanej hodnoty, sa v súlade s právom Únie majú uplatňovať tak, že stanovená protihodnota sa nepovažuje za protihodnotu vrátane dane z pridanej hodnoty, ale za protihodnotu, ku ktorej treba pripočítať daň z pridanej hodnoty, a to aj v prípade, ak ide o vnútroštátne predpisy upravujúce protihodnotu, ktoré to vo svojom znení vyslovene nestanovujú?

7.

Iba v prípade kladnej odpovede na piatu otázku a zápornej odpovede na šiestu a tretiu otázku:

Má sa v tomto prípade nevyberať daň z pridanej hodnoty z celého obratu herných zariadení, alebo sa má vybrať len z tej časti obratu, pri ktorej nie je možný prenos, a ako sa táto časť potom určuje — podľa toho, pri ktorých obratoch sa nemôže zvýšiť vklad na jednu hru, alebo podľa toho, pri ktorých obratoch sa nemôže zvýšiť obsah pokladne za hodinu?

8.

Má sa článok 1 ods. 2 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave neharmonizovanej dane, podľa ktorej sa presná suma splatnej dane z pridanej hodnoty započíta voči tejto dani?

9.

Iba v prípade kladnej odpovede na ôsmu otázku:

Vedie započítanie dane z pridanej hodnoty voči vnútroštátnej neharmonizovanej dani v prípade podnikateľov, ktorým je táto daň uložená, k tomu, že daň z pridanej hodnoty sa nesmie vyberať od ich konkurentov, ktorí síce nepodliehajú tejto dani, ale inej špeciálnej dani, a v prípade ktorých takéto započítanie nie je stanovené?