|
7.7.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 200/9 |
Odvolanie podané 22. mája 2012 Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development proti uzneseniu Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 6. marca 2012 vo veci T-453/10, Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development/Európska komisia
(Vec C-248/12 P)
2012/C 200/17
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development (v zastúpení: K. J. Brown, Departmental Solicitor’s office, D. Wyatt QC, V. Wakefield, barristers)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
|
— |
zrušiť uznesenie Všeobecného súdu, |
|
— |
vyhlásiť žalobu o neplatnosť podanú zo strany Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development za prípustnú a predložiť vec Všeobecnému súdu na opätovné rozhodnutie vo veci, |
|
— |
zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania, ako aj na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní na prvom stupni v súvislosti s námietkou neprípustnosti, a |
|
— |
vyhradiť rozhodnutie o zostávajúcej časti trov konania na neskôr. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd neidentifikoval a neuplatnil vhodné právne kritérium, a to najmä tým, že rozhodol, že rozsudky Piraiki-Patraiki a i./Komisia a Dreyfus/Komisia sú len príkladmi širšej právnej zásady, podľa ktorej akt Únie treba považovať za akt priamo sa dotýkajúci osôb, ktorých právne postavenie ovplyvňuje, ak je možné „vopred očakávať“ následky predmetného aktu, ak je každá iná možnosť „len teoretická“ alebo ak je „zjavné“, že diskrečná právomoc tretích osôb sa môže vykonávať len v obmedzenom zmysle. Túto zásadu je potrebné uplatňovať vzhľadom na skutkové okolnosti každého sporu.
Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd vykonal nesprávne právne posúdenie a konal v rozpore so zásadou právnej istoty tým, že mal v úmysle obmedziť rozsah rozsudkov Piraiki-Patraiki a i./Komisia a Dreyfus/Komisia (konkrétne tým, že rozsah prvého rozsudku obmedzil na prípady, v ktorých sa akty Únie prijímajú v nadväznosti na žiadosť členského štátu a tým, že rozsah druhého rozsudku obmedzil na prípady spadajúce do „veľmi špecifického skutkového kontextu“).
Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd vykonal nesprávne právne posúdenie tým, že sprísnil kritérium aktívnej legitimácie v zmysle článku 263 ZFEÚ. Táto koncepcia je v rozpore so správnym výkladom článku 263 ZFEÚ zmeneného a doplneného Lisabonskou zmluvou, najmä vzhľadom na jeho cieľ a na zásadu účinnej súdnej ochrany.
Štvrtý odvolací dôvod je založený na tvrdení, podľa ktorého, ak by Všeobecný súd dodržal právne zásady uplatniteľné v prejednávanej veci, Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development by bol považovaný za „priamo dotknutý“. Konkrétnejšie z ústavnej situácie v Spojenom kráľovstve vyplýva, že regionálny orgán — v danom prípade Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development — je priamo zodpovedný za znášanie nákladov týkajúcich sa zamietnutia financovania. Príčinná súvislosť je priama a automatická. Dohody o prenesení právomocí sú v Spojené kráľovstvo riadne zavedené (pozri rozsudok zo 16. júla 2009, Horvath, C-428/07, Zb. s. I-6355) a je potrebné zamietnuť každé tvrdenie, podľa ktorého ich uplatnenie nie je možné „vopred očakávať“.