ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 27. februára 2014 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Colný kódex Spoločenstva — Článok 70 ods. 1 a článok 78 — Colné vyhlásenia — Čiastočná prehliadka tovaru — Odber vzoriek — Nesprávny kód — Rozšírenie výsledkov na zhodný tovar zahrnutý v skorších colných vyhláseniach po jeho prepustení — Následná kontrola — Nemožnosť požiadať o dodatočnú prehliadku tovaru“

Vo veci C‑571/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstākās tiesas Senāts (Lotyšsko) z 21. novembra 2012 a doručený Súdnemu dvoru 6. decembra 2012, ktorý súvisí s konaním:

Greencarrier Freight Services Latvia SIA

proti

Valsts ieņēmumu dienests,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory M. Ilešič, sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh (spravodajca), C. Toader a E. Jarašiūnas,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: M. Aleksejev, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. októbra 2013,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Greencarrier Freight Services Latvia SIA, v zastúpení: A. Brunavs, za právnej pomoci B. Cera, advokāte,

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kucina, K. Freimanis a I. Kalninš, splnomocnení zástupcovia,

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

španielska vláda, v zastúpení: M. J. García‑Valdecasas Dorrego, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia, v zastúpení: L. Keppenne, A. Sauka a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. decembra 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 70 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Greencarrier Freight Services Latvia SIA (ďalej len „GFSL“), spoločnosťou s ručením obmedzeným založenou podľa lotyšského práva, a Valsts ieņēmumu dienests (lotyšská daňová správa, ďalej len „VID“) vo veci výberu dovozného cla a uloženia pokuty počas následnej kontroly viacerých colných vyhlásení.

Právny rámec

3

Piate a šieste odôvodnenie colného kódexu má takéto znenie:

„keďže v záujme toho, aby sa zabezpečila rovnováha medzi požiadavkami colných orgánov na riadne uplatňovanie colných právnych predpisov na strane jednej a právom podnikateľských subjektov na spravodlivé zaobchádzanie na strane druhej, musia byť týmto orgánom okrem iného poskytnuté rozsiahle kontrolné právomoci a spomínaným podnikateľským subjektom musí byť poskytnuté právo odvolať sa; keďže odvolací systém si bude vyžadovať, aby Spojené kráľovstvo zaviedlo nové administratívne postupy, ktoré nemôžu nadobudnúť účinnosť pred 1. januárom 1995;

keďže by sa vzhľadom na mimoriadny význam zahraničného obchodu spoločenstva mali colné formality a kontroly zrušiť alebo ich prinajmenšom zachovať na minimálnej úrovni“.

4

Článok 68 tohto kódexu stanovuje:

„Colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení:

a)

kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení;

b)

prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.“

5

Podľa článku 70 uvedeného kódexu:

„1.   Ak je prehliadaná iba časť tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, vzťahuje sa výsledok takejto čiastočnej prehliadky na všetok tovar v ňom uvedený.

Ak sa však deklarant domnieva, že výsledky čiastočnej prehliadky sa nevzťahujú na ostatný tovar uvedený v colnom vyhlásení, môže požiadať o vykonanie dodatočnej prehliadky.

2.   Ak colné vyhlásenie obsahuje dve alebo viac položiek, na účely odseku 1, údaje ku každej položke sa považujú za samostatné colné vyhlásenie.“

6

Článok 71 tohto kódexu znie takto:

„1.   Výsledok overovania colného vyhlásenia je podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar prepúšťaný.

2.   Ak nie je colné vyhlásenie overované, sú predpisy uvedené v odseku 1 uplatňované na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.“

7

Článok 78 colného kódexu stanovuje:

„1.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3.   Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

8

Podľa článku 221 ods. 1 a 3 tohto kódexu:

„1.   Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

3.   Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

GFSL dováža z Ruska na účet spoločnosti Hantas SIA keksy a čokoládové tyčinky s cieľom uviesť ich do voľného obehu v Európskej únii.

10

V apríli a máji 2007 VID uskutočnila kontrolu cla, ktoré zaplatila Hantas SIA od 1. mája 2004 do 31. decembra 2006 na základe 35 colných vyhlásení vyplnených GFSL, ktorá sa v prípade vzniku colného dlhu mala považovať za dlžníčku.

11

Táto kontrola sa uskutočnila po tom, čo VID odobrala a analyzovala vzorky týkajúce sa šiestich colných vyhlásení podaných od októbra do novembra 2005 (ďalej len „predmetné colné vyhlásenia“). Na základe výsledkov tejto kontroly VID dospela k záveru, že GFSL v 29 colných vyhláseniach podaných od 4. júna 2004 do 29. novembra 2005, vrátane šiestich predmetných colných vyhlásení, deklarovala tovar dovezený do Únie na účely prepustenia do voľného obehu pod nesprávnymi kódmi kombinovanej nomenklatúry s cieľom zaradiť ho do integrovaného colného sadzobníka Európskych spoločenstiev (TARIC) zavedeného článkom 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), v znení zmien a doplnení.

12

Rozhodnutím z 31. mája 2007 VID informovala GFSL o vzniku colného dlhu, vyrubila sumy dovozného cla a dane z pridanej hodnoty zvýšené o úroky z omeškania a uložila jej pokutu za nesprávne uplatnenie kódov kombinovanej nomenklatúry.

13

Námietka vznesená proti tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá rozhodnutím VID zo 14. septembra 2007.

14

Toto zamietavé rozhodnutie bolo predmetom žaloby o neplatnosť podanej na administratīvā rajona tiesa (regionálny správny súd), ktorý jej čiastočne vyhovel rozsudkom z 29. júna 2009, potvrdeným zo strany Administratīvā apgabaltiesa (Regionálny odvolací správny súd). Tento odvolací súd rozsudkom z 8. decembra 2011 rozhodol, že hoci dovozné clo, daň z pridanej hodnoty a pokuta za tovar uvedený v predmetných colných vyhláseniach boli vyrubené oprávnene, rozhodnutie zo 14. septembra 2007 musí byť v zostávajúcej časti zrušené z dôvodu, že VID v rozpore s článkom 70 ods. 1 colného kódexu nesprávne uplatnila výsledky kontroly tovaru uvedeného v predmetných colných vyhláseniach na tovar uvedený v 23 iných colných vyhláseniach podaných od 4. júna 2004 do 6. septembra 2005 (ďalej len „skoršie colné vyhlásenia“), teda na tovar dovezený viac ako rok pred kontrolovaným tovarom. Keďže VID nemohla preukázať, že na predmetný tovar boli uplatnené nesprávne kódy, GFSL nebola vôbec povinná poskytnúť dôkazy týkajúce sa objektívnych vlastností tohto tovaru a to o to menej, že už ani nemá možnosť nechať vykonať kontroly tohto tovaru.

15

Tak VID, ako aj GFSL podali kasačný opravný prostriedok proti tomuto rozsudku na Augstākās tiesas Senāts (Senát Najvyššieho súdu).

16

Na podporu svojho opravného prostriedku VID uvádza, že tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach sa zhoduje s tovarom uvedeným v predmetných colných vyhláseniach, keďže má rovnaké zloženie, označenie, vzhľad a výrobcu, čo bolo potvrdené informáciami uvedenými v potvrdeniach, ktoré predložil výrobca. VID teda bola v zmysle zásady hospodárnosti konania oprávnená neoverovať zostávajúcu časť tovaru a uplatniť výsledky identifikácie na zostávajúci zhodný tovar, pričom GFSL bola povinná predložiť dokumenty dokazujúce rozdiel medzi tovarmi.

17

Vnútroštátny súd však tvrdí, že skoršie colné vyhlásenia boli vyhotovené viac ako rok pred predmetnými colnými vyhláseniami, pri ktorých boli odobraté vzorky. Podľa GFSL nie je objektívne možné vykonať prehliadku po tom, ako došlo k precleniu tovaru, ktorý bol predmetom skorších colných vyhlásení, ani uplatniť právo požadovať dodatočnú prehliadku.

18

Za týchto podmienok Augstākās tiesas Senāts rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Možno článok 70 ods. 1 prvý pododsek [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že je možné rozšíriť výsledky prehliadky časti tovaru uvedeného v colnom vyhlásení na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach, ktorý nebol predmetom čiastočnej prehliadky, ale bol deklarovaný s tým istým kódom kombinovanej nomenklatúry, pochádzal od toho istého výrobcu a podľa informácií o označení a zložení tovaru, ktoré sú uvedené v osvedčeniach uvedeného výrobcu, bol totožný s tovarom uvedeným v colnom vyhlásení, z ktorého boli odobraté vzorky na čiastočnú prehliadku?

Inak povedané:

Zahŕňa pojem ‚colné vyhlásenie‘ v zmysle článku 70 ods. 1 prvého pododseku [colného kódexu] aj colné vyhlásenia [týkajúce sa tovarov], z ktorých neboli odobraté vzorky, ale v ktorých bol deklarovaný totožný tovar (tovar je deklarovaný pod tým istým kódom kombinovanej nomenklatúry, pochádza od toho istého výrobcu a v osvedčeniach výrobcu je pre tovar uvedený to isté označenie a to isté zloženie)?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno pripustiť rozšírenie výsledkov čiastočnej prehliadky tovaru stanovenej v článku 70 ods. 1 prvom pododseku [colného kódexu] na colné vyhlásenia, v súvislosti s ktorými z objektívnych dôvodov deklarant nemôže požiadať o vykonanie dodatočnej prehliadky podľa článku 70 ods. 1 druhého pododseku, keďže nie je možné predložiť tovar na prehliadku podľa článku 78 ods. 2 tohto [kódexu]?“

O prejudiciálnych otázkach

19

Otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 70 ods. 1 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že umožňuje colným orgánom rozšírenie výsledkov čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, ktorá sa uskutočnila na základe vzoriek odobratých z tohto tovaru, aj na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach podaných tým istým colným deklarantom, ktorý sa už nemôže podrobiť takejto prehliadke z dôvodu prepustenia do voľného obehu, pokiaľ z informácií, ktoré písomne predložil tento deklarant, vyplýva, že všetok tento tovar patrí pod rovnaký kód kombinovanej nomenklatúry, pochádza od rovnakého výrobcu a má totožný názov a totožné zloženie.

20

Treba pripomenúť, že podľa článku 68 colného kódexu môžu colné orgány na účely overenia colných vyhlásení buď kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené, alebo prehliadať tovar a prípadne zároveň odoberať vzorky s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky.

21

V poslednom uvedenom prípade článok 70 ods. 1 tohto kódexu stanovuje, že ak je prehliadaná iba časť tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, výsledok takejto čiastočnej prehliadky sa vzťahuje na všetok tovar v ňom uvedený s výhradou, že colný deklarant môže požiadať o dodatočnú prehliadku, pokiaľ sa domnieva, že výsledky čiastočnej prehliadky sa nevzťahujú na ostatný tovar uvedený v colnom vyhlásení.

22

Toto všeobecné ustanovenie zavádza domnienku jednotnej kvality, ktorá colným orgánom umožňuje rozšíriť výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení na všetok tovar v ňom uvedený (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. septembra 2006, Nowaco Germany, C-353/04, Zb. s. I-7357, body 54 a 55, ako aj z 24. novembra 2011, Gebr. Stolle, C‑323/10 až C‑326/10, s. I‑12177, body 100 a 101).

23

Cieľom uvedeného ustanovenia v tejto súvislosti je zabezpečiť rýchle a účinné prepustenie do voľného obehu bez povinnosti colných orgánov podrobne prehliadnuť všetok tovar uvedený v colnom vyhlásení, čo nie je v záujme ani hospodárskych subjektov, ktoré sa zvyčajne snažia o prepustenie tovaru do voľného obehu, aby mohli deklarovaný tovar rýchlo predať, a nie je to ani v záujme uvedených orgánov, keďže systematické prehliadanie deklarovaného tovaru by viedlo k značnému nárastu ich práce (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2004, Derudder, C-290/01, Zb. s. I-2041, bod 45).

24

Treba konštatovať, že zo znenia článku 70 ods. 1 colného kódexu a zo systematiky článkov 68 až 74 tohto kódexu vyplýva, že táto možnosť rozšírenia výsledkov čiastočnej prehliadky sa vzťahuje len na tovar uvedený „[v tom istom] colnom vyhlásení“, pokiaľ colné orgány prehliadajú tento tovar v období, ktoré predchádza prepusteniu uvedeného tovaru zo strany týchto orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok Derudder, už citovaný, bod 43).

25

V dôsledku toho to isté ustanovenie neumožňuje colným orgánom, aby v prípade, o aký ide vo veci samej, rozšírili výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach, ktorý už tieto orgány prepustili do voľného obehu.

26

Z toho však nevyplýva, že colné orgány už nemôžu spochybniť takéto skoršie colné vyhlásenia.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci procesu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorý bol zavedený článkom 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva (pozri najmä rozsudky z 8. marca 2007, Campina, C-45/06, Zb. s. I-2089, bod 30, a zo 14. októbra 2010, Fuß, C-243/09, Zb. s. I-9849, bod 39).

28

Ako však uviedla česká a španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach, colné orgány v konkrétnom prípade môžu po prepustení tovaru uvedeného v colnom vyhlásení ex offo preskúmať takéto vyhlásenie podľa článku 78 colného kódexu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C-468/03, Zb. s. I-8937, body 62, 64 a 66).

29

Podľa článku 78 ods. 2 tohto kódexu totiž môžu colné orgány po prepustení tovaru kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom a môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

30

Toto ustanovenie teda umožňuje, aby colné orgány spochybnili skoršie colné vyhlásenia, ktoré boli predmetom overovania podľa článku 68 colného kódexu a s ktorými sa v dôsledku toho zaobchádzalo podľa článku 71 ods. 2 tohto kódexu na základe údajov uvedených v týchto vyhláseniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2011, DP grup, C-138/10, Zb. s. I-8369, bod 37).

31

Nič nebráni tomu, aby na tento účel colné orgány rozšírili výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach, ktorý už tie isté orgány prepustili do voľného obehu, pokiaľ sa tieto tovary zhodujú, čo prináleží overiť výlučne vnútroštátnemu súdu. Preukázanie zhodnosti tovarov sa môže zakladať najmä na kontrole obchodných dokladov a iných údajov vzťahujúcich sa k dovozným a vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom, a predovšetkým na údajoch predložených colným deklarantom, podľa ktorých tento tovar pochádza od rovnakého výrobcu a má rovnaké označenie, vzhľad a zloženie ako tovar uvedený v týchto skorších colných vyhláseniach.

32

Takáto možnosť rozšírenia je odôvodnená samotným cieľom colného kódexu, ktorý podľa piateho odôvodnenia tohto kódexu je zameraný na zabezpečenie riadneho uplatňovania sadzieb, ktoré sú v ňom uvedené, a súčasne, ako vyplýva z bodu 23 tohto rozsudku, na zabezpečenie rýchlych a účinných konaní tak v záujme hospodárskych subjektov, ako aj colných orgánov formou oslobodenia colných orgánov od povinnosti vykonávať systematické kontroly všetkého tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, ako aj formou zachovania colných formalít a kontrol podľa šiesteho odôvodnenia tohto kódexu na minimálnej úrovni (pozri v tomto zmysle rozsudok Derudder, už citovaný, body 42 a 45).

33

Táto možnosť je zároveň v súlade so špecifickou logikou článku 78 colného kódexu, ktorá spočíva v prispôsobení colného konania reálnej situácii pomocou opravy vecných chýb alebo opomenutí, ako aj chýb vo výklade uplatniteľného práva (pozri v tomto zmysle rozsudky Overland Footwear, už citovaný, bod 63; zo 14. januára 2010, Terex Equipment a i., C-430/08 a C-431/08, Zb. s. I-321, bod 56, ako aj z 12. júla 2012, Südzucker a i., C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11, bod 47).

34

Z tohto hľadiska je irelevantné, že colný deklarant v situácii, o akú ide vo veci samej, nemá už možnosť požadovať dodatočnú prehliadku dotknutého tovaru a prípadný dodatočný odber vzoriek.

35

Článok 78 colného kódexu sa totiž v zásade uplatňuje po prepustení tovaru v okamihu, keď predloženie tovarov už nie je možné (pozri rozsudok Overland Footwear, už citovaný, bod 66).

36

V každom prípade, ako uviedla väčšina zúčastnených strán, ktoré predložili písomné pripomienky, zo samotného článku 78 ods. 2 colného kódexu vyplýva, že následná kontrola colných vyhlásení sa môže uskutočniť na základe písomných dokumentov, pričom colné orgány nie sú povinné fyzicky overiť tovar, keďže takéto overenie sa predpokladá len v prípade, že tovar „ešte je možné predložiť“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, Digitalnet a i., C‑320/11, C‑330/11, C‑382/11 a C‑383/11, body 66 a 67).

37

Za týchto okolností, pokiaľ sa tovar, ktorý bol predmetom čiastočnej prehliadky, zhoduje s tovarom uvedeným v skorších colných vyhláseniach, najmä vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z kontroly obchodných dokladov a iných údajov vzťahujúcich sa k dovozným a vývozným operáciám s týmto tovarom, a predovšetkým vzhľadom na to, že podľa údajov predložených colným deklarantom tento tovar pochádza od rovnakého výrobcu a má rovnaké označenie, vzhľad a zloženie, čo prináleží overiť výlučne vnútroštátnemu súdu, colné orgány môžu rozšíriť výsledky tejto čiastočnej prehliadky na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach.

38

Je však dôležité, že colný deklarant má právo takéto rozšírenie spochybniť, najmä v prípade, keď sa ako vo veci samej domnieva, že napriek údajom uvedeným v colných vyhláseniach výsledok čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného vo vyhlásení nemožno uplatniť na tovar uvedený v skorších vyhláseniach, a predloží všetky dôkazy na podporu tvrdenia, že sporné tovary nie sú zhodné (pozri analogicky rozsudok Derudder, už citovaný, bod 42).

39

V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že všeobecné a abstraktné tvrdenie, ktoré uvádza GFSL vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, podľa ktorého také potraviny, o aké ide v spore vo veci samej, môžu vplyvom rôznych faktorov zmeniť svoje zloženie, najmä obsah škrobu v nich, nie je relevantné, pretože takéto okolnosti pod podmienkou, že by sa preukázali, neviedli colného deklaranta k tomu, aby v súvislosti s tovarom uvedeným v skorších colných vyhláseniach uviedol údaje, ktoré sa odlišujú od údajov predložených v súvislosti s tovarom, ktorý bol predmetom čiastočnej prehliadky, alebo prípadne požiadal o opravu týchto vyhlásení, keďže deklarant nepreukázal a ani netvrdil, že takéto faktory by mohli mať vplyv na zaradenie týchto výrobkov do kombinovanej nomenklatúry. Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby v tejto súvislosti uskutočnil všetky posúdenia.

40

Napokon treba uviesť, že aj keď článok 78 colného kódexu nestanovuje žiadnu osobitnú lehotu na opravu colných vyhlásení, podľa článku 221 ods. 3 tohto kódexu colné orgány môžu oznámiť nový colný dlh do troch rokov odo dňa, kedy vznikol tento dlh.

41

Vo veci samej, s výhradou overení, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu, z informácií predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že táto lehota, ako to potvrdila aj GFSL v odpovedi na otázku položenú na pojednávaní Súdnym dvorom, bola dodržaná, keďže z bodov 11 a 12 tohto rozsudku vyplýva, že prvé z overovaných colných vyhlásení je zo 4. júna 2004, zatiaľ čo oznámenie nového colného dlhu sa uskutočnilo 31. mája 2007.

42

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 70 ods. 1 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že keďže sa uplatňuje len na tovar uvedený „[v tom istom] colnom vyhlásení“, pokiaľ colné orgány prehliadajú tento tovar v období, ktoré predchádza prepusteniu uvedeného tovaru zo strany týchto orgánov, toto ustanovenie týmto orgánom neumožňuje v prípade, o aký ide vo veci samej, rozšíriť výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach, ktorý už tie isté orgány prepustili do voľného obehu.

43

Naopak článok 78 uvedeného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že colným orgánom umožňuje rozšíriť výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, uskutočnenej formou odobratia vzoriek z tohto tovaru, na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach predložených tým istým colným deklarantom, ktorý nebol a už ani nemôže byť predmetom takejto prehliadky, keďže už bol prepustený, pokiaľ sa tieto tovary zhodujú, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

O trovách

44

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

 

Článok 70 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že keďže sa uplatňuje len na tovar uvedený „[v tom istom] colnom vyhlásení“, pokiaľ colné orgány prehliadajú tento tovar v období, ktoré predchádza prepusteniu uvedeného tovaru zo strany týchto orgánov, toto ustanovenie týmto orgánom neumožňuje v prípade, o aký ide vo veci samej, rozšíriť výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach, ktorý už tie isté orgány prepustili.

 

Naopak článok 78 uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že colným orgánom umožňuje rozšíriť výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, uskutočnenej formou odobratia vzoriek z tohto tovaru, na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach, predložených tým istým colným deklarantom, ktorý nebol a už ani nemôže byť predmetom takejto prehliadky, keďže už bol prepustený, pokiaľ sa tieto tovary zhodujú, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: lotyština.