1

Spolková republika Nemecko sa svojimi odvolaniami domáha zrušenia rozsudkov Všeobecného súdu Európskej únie Nemecko/Komisia (T‑265/08, EU:T:2012:434) a Nemecko/Komisia (T‑270/08, EU:T:2012:612) (ďalej len spoločne „napadnuté rozsudky“), ktorými uvedený súd zamietol jej žaloby o neplatnosť rozhodnutia Komisie K(2008) 1690 v konečnom znení z 30. apríla 2008 o znížení finančnej pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) schválenej pre operačný program v cieľovom regióne č. 1 spolkovej krajiny Durínsko (Nemecko) (1994 – 1999) v súlade s rozhodnutím Komisie K(94) 1939/5 z 5. augusta 1994 (ďalej len „rozhodnutie týkajúce sa Durínska“) a rozhodnutia Komisie K(2008) 1615 v konečnom znení z 29. apríla 2008 o znížení pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) schválenej pre operačný program v cieľovom regióne č. 1 Berlín (východ) (Nemecko) (1994 – 1999) v súlade s rozhodnutím Komisie K(94) 1973 z 5. augusta 1994 [ďalej len „rozhodnutie týkajúce sa Berlína (východ)“].

2

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) bol vytvorený nariadením Rady (EHS) č. 724/75 z 18. marca 1975 (Ú. v. ES L 73, s. 1), ktoré bolo niekoľkokrát zmenené a následne od 1. januára 1985 nahradené nariadením Rady (EHS) č. 1787/84 z 19. júna 1984 o Európskom fonde regionálneho rozvoja [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 169, s. 1).

3

V roku 1988 bol systém štrukturálnych fondov reformovaný nariadením Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov, ich účinnosti a o koordinácii medzi ich činnosťami navzájom a činnosťami Európskej investičnej banky a ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 9).

4

Nariadenie č. 2052/88, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 1989, malo byť preskúmané Radou na návrh Komisie Európskych spoločenstiev v lehote, ktorá uplynula 31. decembra 1993.

5

Toto nariadenie bolo zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 5), ktoré sa malo preskúmať do 31. decembra 1999.

6

Týmito nariadeniami sa zriaďujú štrukturálne fondy [Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF) „sekcia Usmerňovania“, Európsky sociálny fond (ESF) a EFRR], ktorých cieľom je odstraňovať najvýraznejšie regionálne rozdiely v Európskej únii, najmä prostredníctvom podpory rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva („cieľ 1“), a premenou regiónov, pohraničných regiónov a častí regiónov (vrátane oblastí zamestnanosti a mestských oblastí), ktoré sú postihnuté úpadkom priemyslu („cieľ 2“).

7

Článok 7 nariadenia č. 2052/88, zmeneného a doplneného nariadením č. 2081/93 (ďalej len „nariadenie č. 2052/88“), nazvaný „Zlučiteľnosť a kontrola“, v odseku 1 stanovuje:

„Činnosti financované prostriedkami zo štrukturálnych fondov alebo [Európskej investičnej banky (EIB)] alebo iným existujúcim finančným nástrojom musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy a s aktmi vydanými na základe Zmluvy, ako aj s politikami Spoločenstva, vrátane pravidiel o hospodárskej súťaži, o verejnom obstarávaní a o ochrane a zlepšovaní životného prostredia, ako aj o uplatňovaní zásady rovnosti príležitosti medzi mužmi a ženami [neoficiálny preklad].“

8

Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88, pokiaľ ide na jednej strane o koordináciu pomocí z rozličných štrukturálnych fondov a na strane druhej o koordináciu týchto pomocí s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1), zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 20, ďalej len nariadenie č. 4253/88), vo svojom článku 23 nazvanom „Finančná kontrola“ stanovuje:

„1.   Na zabezpečenie úspechu činností vykonávaných verejnými alebo súkromnými subjektmi prijmú členské štáty pri uskutočňovaní týchto činností opatrenia nevyhnutné na:

Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach, ktoré prijali na tieto účely a najmä Komisiu oboznámia s opisom riadiacich a kontrolných systémov zavedených na zabezpečenie účinnej realizácie operácií. Komisiu pravidelne informujú o stave správnych a súdnych konaní.

…

2.   Bez toho, aby tým boli dotknuté kontroly vykonané členskými štátmi v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 206 Zmluvy [EHS] a akákoľvek kontrola vykonávaná v zmysle článku 209 písm. c) Zmluvy, môžu činnosti financované štrukturálnymi fondmi a systémy riadenia a kontroly kontrolovať úradníci alebo zmluvní zamestnanci Komisie predovšetkým prostredníctvom náhodných kontrol na mieste.

…

3.   Zodpovedné orgány a subjekty musia uchovávať k dispozícii pre Komisiu všetky podkladové materiály týkajúce sa výdavkov a kontrol na každý projekt počas obdobia troch rokov od poslednej platby v súvislosti s dotknutým projektom.“

9

Článok 24 nariadenia č. 4253/88 s názvom „Zníženie, pozastavenie a zrušenie pomoci“ stanovuje:

„1.   Ak existuje podozrenie, že pomoc na vykonanie činnosti alebo opatrenia je čiastočne alebo v celom rozsahu neopodstatnená, Komisia urobí potrebné preskúmanie daného prípadu v rámci spolupráce, pričom vyzve najmä členský štát alebo orgány, ktoré členský štát poveril výkonom danej činnosti, aby v stanovenej lehote predložili svoje pripomienky.

2.   Po tomto preskúmaní môže Komisia znížiť alebo pozastaviť pomoc na činnosť alebo na predmetné opatrenie, ak preskúmanie potvrdí existenciu nezrovnalosti alebo podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje povahu alebo podmienky uskutočnenia činnosti alebo opatrenia a na ktorú nebolo požiadané schválenie Komisie.

…“

10

Podľa ustanovení článku 11 nariadenia Rady (EHS) č. 4254/88 z 19. decembra 1988 o vykonávacích ustanoveniach k nariadeniu č. 2052/88, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 15), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2083/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 34), s názvom „Kontrola zlučiteľnosti“„vo vhodných prípadoch a v súlade s postupmi platnými pre každú oblasť politiky, členské štáty poskytujú Komisii skutočnosti týkajúce sa dodržiavania ustanovení článku 7 ods. 1 nariadenia… č. 2052/88“.

11

Po konzultácii s Poradným výborom pre rozvoj a premenu regiónov a výborom stanoveným v článku 147 Zmluvy ES a s odkazom na článok 23 nariadenia č. 4253/88, Komisia prijala niekoľko vykonávacích nariadení, medzi ktoré patrí aj nariadenie (ES) č. 2064/97 z 15. októbra 1997, ktorým sa stanovujú podrobné spôsoby vykonávania nariadenia č. 4253/88, pokiaľ ide o finančnú kontrolu transakcií spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov vykonávanú členskými štátmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 290, s. 1).

12

Článok 8 nariadenia č. 2064/97 stanovuje:

„1.   Najneskôr pri predložení žiadosti o záverečnú platbu a konečného výkazu výdavkov v súvislosti s každým druhom pomoci predložia členské štáty Komisii správu…, ktorú vypracuje osoba alebo orgán funkčne nezávislý od oddelenia zodpovedného za vykonanie. Táto správa bude obsahovať závery kontrol vykonaných v predchádzajúcich rokoch a všeobecné závery týkajúce sa platnosti žiadosti o záverečnú platbu, ako aj zákonnosti a súladu transakcií zahrnutých do konečného výkazu výdavkov s pravidlami.

2.   Vo výkaze uvedenom v odseku 1 sa uvedú závažné nedostatky na úrovni správy alebo kontroly, ako aj zvýšený počet zistených nezrovnalostí, pokiaľ tieto zistené nedostatky a nezrovnalosti bránia tomu, aby sa prijalo kladné rozhodnutie o platnosti žiadosti o vyplatenie záverečnej platby a konečného výkazu o výdavkoch. Za týchto okolností sa vo výkaze musí odhadnúť aj rozsah problému a musia sa posúdiť jeho finančné dôsledky.

V takom prípade bude Komisia môcť požadovať dodatočnú kontrolu s cieľom zistiť nezrovnalosti a napraviť ich v stanovenej lehote.“

13

Dňa 15. októbra 1997 Komisia prijala aj interné usmernenia o čistých finančných úpravách v rámci uplatňovania článku 24 nariadenia č. 4253/88. V bodoch 5 a 6 týchto interných usmernení Komisia spresňuje, že odlišne od pravidla, podľa ktorého sa každá čistá finančná úprava týka len zistenej nezrovnalosti alebo zistených nezrovnalostí, je väčšia finančná úprava potrebná v prípade, keď má Komisia dôvody domnievať sa, že ide o systémové nezrovnalosti, ktoré sa tak prejavujú ako systémové nedostatky v riadení, kontrole alebo audite, ktoré možno nájsť v každej sérii podobných prípadov. Na vykonanie takejto finančnej úpravy Komisia používa metódu extrapolácie, čo znamená, že berie do úvahy úroveň a špecifickosť administratívnej štruktúry zapojenej do tohto nedostatku, ako aj pravdepodobný rozsah zneužitia.

14

Nariadenia č. 2052/88 a č. 4253/88 boli zrušené s účinnosťou od 1. januára 2000 na základe nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).

15

Podľa jeho článku 2 ods. 1 sa nariadenie č. 1260/1999 uplatňuje na EFRR, ESF, EPUZF sekciu „Usmerňovania“, ako aj na Finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH).

16

Podľa článku 39 tohto nariadenia s názvom „Úpravy financovania“:

„1.   Členské štáty sú v prvom rade povinné vyšetrovať nezrovnalosti a konať na základe dôkazu o každej väčšej zmene ovplyvňujúcej povahu alebo podmienky vykonávania pomoci alebo jej kontroly a vykonať žiaduce úpravy financovania.

Členský štát vykoná úpravy financovania, ktoré sú žiaduce v spojitosti s jednotlivými alebo systematickými nezrovnalosťami. Tieto úpravy vykonané členským štátom spočívajú v zrušení celého príspevku spoločenstva alebo jeho časti. Fondy spoločenstva, ktoré sa týmto spôsobom uvoľnia, môžu byť členským štátom znovu použité na dotknutú pomoc v súlade s ustanoveniami prijatými podľa článku 53 ods. 2.

2.   Ak po dokončení nevyhnutného overovania dôjde Komisia k záveru, že:

Komisia pozastaví priebežné platby, ktorých sa to týka a s uvedením dôvodov požiada aby členský štát poskytol svoje vyjadrenie, a ak je to vhodné, v stanovenej lehote vykonal akékoľvek opravy.

Ak členský štát vznesie námietky proti pripomienkam Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie, pri ktorom obe strany v spolupráci založenej na partnerstve vyvinú úsilie dosiahnuť dohodu o pripomienkach a záveroch, ktoré z nich vyplynú.

3.   Pokiaľ sa nedosiahne dohoda a členský štát nevykoná spomenuté opravy do uplynutia Komisiou stanovenej lehoty, Komisia môže, pri zohľadnení každého vyjadrenia členského štátu, rozhodnúť do troch mesiacov o tom, že:

V súlade so zásadou proporcionality Komisia pri rozhodovaní o objeme úpravy zoberie do úvahy druh nezrovnalostí alebo zmeny a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov zistených v systémoch riadenia alebo kontroly členských štátov.

Ak nevydá Komisia rozhodnutie o postupe podľa písmena a) alebo b), pozastavenie priebežných platieb je okamžite ukončené.

…“

17

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1783/1999 z 12. júla 1999 o Európskom fonde pre regionálny rozvoj (Ú. v. ES L 213, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 102), ktoré zrušilo nariadenie č. 4254/88, neobsahuje pravidlá finančných úprav.

18

Článok 5 nariadenia Komisie (ES) č. 448/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o postup vykonávania úprav financovania pomoci poskytovanej zo štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 64, s. 13; Mim. vyd. 14/001, s. 155), znie takto:

„1.   Dotknutý členský štát môže reagovať na žiadosť podľa prvého pododseku článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/1999 predložením svojich pripomienok a podľa potreby vykonať úpravy v lehote dvoch mesiacov, pokiaľ sa v riadne odôvodnených prípadoch s Komisiou nedohodne na dlhšej lehote.

2.   Ak Komisia navrhuje úpravy financovania na základe extrapolácie alebo paušálnej sadzby, členský štát musí mať príležitosť doložiť, prostredníctvom preskúmania dotknutých spisov, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako hodnotenie Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah svojho zisťovania na príslušnú časť alebo vzorku dotknutých spisov. Okrem riadne odôvodnených prípadov by nemala byť lehota určená na preskúmanie dlhšia ako obdobie ďalších dvoch mesiacov po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 1. Výsledky takého zisťovania by sa mali preskúmať spôsobom špecifikovaným v druhom pododseku článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/1999. Komisia zohľadní každý dôkaz predložený členským štátom v rámci lehoty.

3.   Vždy, keď členský štát namieta voči zisteniam Komisie a keď sa vypočutie realizuje podľa druhého pododseku článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/1999, začína trojmesačná lehota, v ktorej Komisia môže prijať rozhodnutie podľa článku 39 ods. 3 tohto nariadenia, plynúť od dátumu vypočutia.“

19

Nariadenie č. 1260/1999, ktoré mala Rada preskúmať najneskôr 31. decembra 2006, bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, s. 25), ktoré sa podľa svojho článku 1 ods. 1 použije na uvedené fondy, bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia nariadení upravujúce každý z týchto fondov.

20

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, s. 1), neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa postupu v oblasti finančných úprav, o ktorých môže rozhodnúť Komisia. To isté platí aj pre nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia č. 1083/2006 a nariadenia č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 371, s. 1).

21

Uvedené finančné úpravy sú predmetom pravidiel, ktoré sú spoločné pre tieto tri fondy, uvedených v článkoch 99 až 102 nariadenia č. 1083/2006.

22

Článok 100 tohto posledného uvedeného nariadenia s názvom „Postup“ stanovuje:

„1.   Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský štát o svojich predbežných záveroch a požiada ho, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.

Ak Komisia navrhne nejakú finančnú opravu na základe extrapolácie alebo paušálne, členský štát dostane príležitosť preukázať prostredníctvom preskúmania príslušnej dokumentácie, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako v posudku hodnotení Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný podiel alebo vzorku dokumentácie. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov nesmie čas povolený na takéto preskúmanie prekročiť ďalšie dvojmesačné obdobie po dvojmesačnej lehote uvedenej v prvom pododseku.

2.   Komisia zohľadní akékoľvek dôkazy predložené členským štátom v lehote uvedenej v odseku 1.

3.   Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve na pojednávanie, pri ktorom obe strany na základe spolupráce založenej na partnerstve vyvinú úsilie na dosiahnutie dohody o zisteniach a záveroch, ktoré sa z nich majú vyvodiť.

4.   V prípade dohody môže členský štát opätovne použiť dotknuté prostriedky Spoločenstva v súlade s druhým pododsekom článku 98 ods. 2.

5.   Ak sa dohoda nedosiahne, Komisia prijme rozhodnutie o finančnej oprave do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia pri zohľadnení všetkých informácií a zistení predložených v priebehu postupu. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu pozývacieho listu, ktorý poslala Komisia.“

23

Článok 108 nariadenia č. 1083/2006 s názvom „Nadobudnutie účinnosti“ vo svojom prvom a druhom odseku uvádza:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Ustanovenia v článkoch 1 až 16, 25 až 28, 32 až 40, 47 až 49, 52 až 54, 56, 58 až 62, 69 až 74, 103 až 105 a 108 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia len na programy na obdobie rokov 2007 – 2013. Ostatné ustanovenia sa uplatňujú od 1. januára 2007.“

24

Nariadenie č. 1083/2006 bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 347, s. 320), ktorého článok 145 ods. 6 stanovuje, že „s cieľom uplatniť finančné opravy Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia alebo od dátumu prijatia dodatočných informácií, ak členský štát po vypočutí odsúhlasí predloženie takýchto dodatočných informácií, [že] Komisia zohľadní všetky informácie a pripomienky predložené v priebehu konania [a že ak] sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu pozývacieho listu na vypočutie, ktorý poslala Komisia“.

25

Podľa článku 154 nariadenia č. 1303/2013 sa článok 145 tohto nariadenia uplatňuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

26

Tento článok 145 je súčasťou štvrtej časti nariadenia č. 1303/2013, ktorá obsahuje pravidlá týkajúce sa EFRR, ESF, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu, pokiaľ ide o správu a kontrolu, finančnú správu, účtovníctvo a finančné úpravy.

27

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, s. 289), ani delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1303/2013 (Ú. v. EÚ L 138, s. 5), neobsahujú ustanovenia týkajúce sa konania v oblasti finančných úprav, o ktorých môže rozhodnúť Komisia.

28

Komisia prijala 29. júla 1994 rozhodnutie 94/628/ES o vytvorení rámca podpory štrukturálnych intervencií Spoločenstva v regiónoch Nemecka, na ktoré sa vzťahuje cieľ č. 1, konkrétne Meklenbursko‑Predpomoransko, Brandenbursko, Sasko‑Anhaltsko, Sasko, Durínsko a Berlín (východ) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 250, s. 18). Na základe tohto rozhodnutia bolo možné zaviesť operačné programy v nových spolkových krajinách a v Berlíne (východ).

29

Skutočnosti, ktoré viedli k predmetným sporom, tak, ako vyplývajú z napadnutých rozsudkov a rozhodnutí týkajúcich sa Durínska a Berlína (východ) (ďalej len spoločne „sporné rozhodnutia“), možno zhrnúť takto:

30

Komisia rozhodnutím K(94) 1939/5 z 5. augusta 1994 schválila operačný program pre spolkovú krajinu Durínsko patriaci do cieľa č. 1 v Nemecku (Arinco č. 94.DE.16.005) (ďalej len „pomoc pre spolkovú krajinu Durínsko“), stanovujúci príspevok zo štrukturálnych fondov vo výške 1021771000 ecu, ktorý bol rozhodnutím K(99) 5087 z 29. decembra 1999 zvýšený na 1086827000 eur, so spolufinancovaním EFRR v maximálnej výške 1020719000 eur. Ministerstvo hospodárstva a dopravy spolkovej krajiny Durínsko bolo poverené ako riadiaci orgán.

31

Pre opatrenie 2.1 týkajúce sa podpory výrobných činností pre malých a stredných podnikateľov (MSP) stanovilo rozhodnutie K(99) 5087 celkovú výšku výdavkov na 674104000 eur a príspevok z EFRR na 337052000 eur.

32

V priebehu roka 2001 Komisia vykonala systematické preskúmanie systémov riadenia a kontroly v spolkovej krajine Durínsko na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 a článku 14 nariadenia č. 2064/97.

33

Dňa 30. januára 2002 predložila Komisia záverečnú správu o operačných programoch spolkových krajín Durínsko a Sasko‑Anhaltsko obsahujúcu odporúčania.

34

Dňa 24. júna 2002 audítorská spoločnosť vypracovala vyhlásenie stanovené v článku 8 nariadenia č. 2064/97 a doručila ho Komisii.

35

Listom z 18. júla 2002 nemecké orgány podali žiadosť o konečnú platbu týkajúcu sa predmetnej finančnej pomoci v prospech Spolkovej krajiny Durínsko. Dňa 27. júna 2003 Komisia uzavrela záležitosť týkajúcu sa predmetnej pomoci a uskutočnila konečnú platbu v požadovanej výške.

36

Po uzavretí záležitosti Dvor audítorov Európskych spoločenstiev vykonal v októbri, novembri a decembri 2003 viaceré kontrolné inšpekcie a počas roka 2004 vykonal analýzu slabých miest predmetnej pomoci v rámci preskúmania vyhlásenia o vierohodnosti za rozpočtový rok 2003. Preskúmaných bolo 28 projektov v rámci opatrenia 2.1.

37

Dňa 22. júna 2004 Dvor audítorov predložil nemeckým orgánom svoju predbežnú kontrolnú správu. Listami z 31. augusta a 13. októbra 2004 nemecké orgány poskytli Dvoru audítorov dodatočné informácie.

38

Listom zo 17. januára 2005 Dvor audítorov predložil vnútroštátnym orgánom svoju kontrolnú správu. V nej uviedol existenciu individuálnych a systematických nezrovnalostí týkajúcich sa špecifických operácií, chyby pri výpočte maximálnej sumy pomoci a neexistenciu dôkazov na niektoré druhy výdavkov, akými sú všeobecné výdavky a vlastné zdroje. V tejto správe dospel k záveru, že v systémoch spravovania a kontroly predmetnej pomoci v prospech spolkovej krajiny Durínsko existujú nedostatky. Miera pochybenia v 28 projektoch patriacich pod opatrenie 2.1 predstavovala 31,36 %.

39

Listom z 19. októbra 2006 Komisia poskytla nemeckým orgánom prvé výsledky svojho preskúmania predmetnej kontrolnej správy a vyzvala tieto orgány, aby jej predložili pripomienky.

40

Na základe analýzy slabých miest vykonanej Dvorom audítorov Komisia oznámila spolkovej krajine Durínsko finančné úpravy vo výške 135 miliónov eur. Po bilaterálnych rokovaniach sa upustilo od niektorých vytýkaných bodov.

41

Listom z 5. januára 2007 nemecké orgány odpovedali na list Komisie z 19. októbra 2006, pričom odmietli uplatnenie extrapolovaných finančných úprav a poskytli dodatočné dôkazy preukazujúce oprávnenosť určitých výdavkov.

42

Listom z 23. apríla 2007 Komisia pozvala nemecké orgány na bilaterálne rokovanie, ktoré sa uskutočnilo 8. mája 2007 v Bruseli. Po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili na tomto stretnutí, sa nemecké orgány zaviazali predložiť v lehote dvoch týždňov dodatočné dôkazy na preukázanie prípustnosti niektorých transakcií a výdavkov. Tieto informácie boli Komisii zaslané listom z 22. júna 2007.

43

Rozhodnutím týkajúcim sa spolkovej krajiny Durínsko Komisia znížila finančnú pomoc z EFRR o 81425825,67 eura z dôvodu individuálnych a systematických nezrovnalostí zistených v rámci opatrenia 2.1 na základe článku 24 nariadenia č. 4253/88. Komisia vykonala extrapoláciu miery pochybenia v celom opatrení a ako základ použila mieru pochybenia vo výške 23,88 %. Vypočítala sumu vo výške 1232012,70 eura v prípade individuálnych nezrovnalostí a sumu vo výške 80193812,97 eura v prípade systematických nezrovnalostí.

44

Rozhodnutím K(94) 1973 z 5. augusta 1994 Komisia schválila operačný program pre Berlín (východ) patriaci do cieľa č. 1 v Nemecku (Arinco č. 94.DE.16.006) [ďalej len „pomoc pre Berlín (východ)“]. V tomto rozhodnutí sa stanovil príspevok zo štrukturálnych fondov vo výške 743112000 ecu, ktorý bol zvýšený na 779154000 eur, so spoluúčasťou EFRR vo výške 540886000 eur.

45

Ministerstvo hospodárstva, technológií a žien spolkovej krajiny Berlín bolo poverené ako riadiaci orgán.

46

Listom z 24. marca 2003 nemecké orgány podali žiadosť o konečnú platbu týkajúcu sa finančnej pomoci pre Berlín (východ).

47

Od 16. do 20. februára 2004, od 29. marca do 2. apríla 2004 a od 7. do 11. marca 2005 Komisia a externá audítorská spoločnosť, ktorú si Komisia objednala, vykonali viaceré kontrolné inšpekcie v rámci záverečných kontrol programov spolufinancovaných EFRR počas programového obdobia 1994 – 1999.

48

Listami z 31. mája 2005 a 15. decembra 2005 Komisia poskytla nemeckým orgánom svoju audítorskú správu, v ktorej konštatovala viacero systémových nedostatkov v súvislosti so špecifickými operáciami, medzi nimi vykázanie neoprávnených výdavkov, porušenia pravidiel týkajúcich sa verejných zákaziek a absenciu dokladov. Pri 29 projektoch pomoci pre Berlín (východ), ktoré boli skutočne skontrolované, bola miera pochybenia vo výške 7,56 %. Z 36 vybraných projektov sedem nemohlo byť skontrolovaných z dôvodu vyhlásenia konkurzu.

49

Listami z 21. októbra 2005 a 31. marca 2006 nemecké orgány predložili svoje pripomienky k zisteniam a zaslali Komisii dodatočné informácie.

50

V liste z 26. januára 2007 Komisia oznámila týmto orgánom svoje predbežné závery.

51

Listom z 9. júla 2007 nemecké orgány namietali voči uplatneným paušálnym a extrapolovaným finančným úpravám, pričom poukazovali na chýbajúci právny základ a predložili dodatočné dôkazy o zákonnosti dotknutých výdavkov.

52

Vzhľadom na informácie a dodatočné dôkazy, ktoré sa predložili, boli závery vykonaného auditu pozmenené a oznámené nemeckým orgánom listom z 30. augusta 2007.

53

Dňa 14. septembra 2007 sa v Bruseli uskutočnilo bilaterálne stretnutie. Po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili na tomto stretnutí, sa nemecké orgány zaviazali predložiť v lehote štyroch týždňov dodatočné dôkazy na preukázanie prípustnosti niektorých transakcií a výdavkov. Tieto informácie boli Komisii zaslané listom z 12. októbra 2007. Otázky, o ktorých sa diskutovalo na uvedenom stretnutí, boli zaznamenané v zápisnici z 12. novembra 2007.

54

Rozhodnutím týkajúcim sa Berlína (východ) Komisia znížila finančnú pomoc EFRR pre Berlín (východ) o 12900719,52 eura, teda o 2,68 %. Táto inštitúcia vychádzala v tomto rozhodnutí z miery pochybenia vo výške 3,63 % pri 29 kontrolovaných projektoch. Na základe financovania z EFRR pre operačný program vo výške 951243399 nemeckých mariek (DEM) na základe výpočtov vykonaných za pomoci softvéru Audit Command Language (ACL), Komisia uplatnila extrapolovanú finančnú úpravu vo výške 25516719 DEM, ktorá predstavovala zníženie finančnej pomoci EFRR o 2,68 % na celý dotknutý program.

55

Návrhmi podanými do kancelárie Všeobecného súdu 4. a 8. júla 2008 Spolková republika Nemecko podala žaloby na zrušenie sporných rozhodnutí.

56

Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo vstúpili do konania o oboch týchto žalobách pred Všeobecným súdom na podporu návrhov Spolkovej republiky Nemecko.

57

Na podporu svojej žaloby namierenej proti rozhodnutiu o spolkovej krajine Durínsko Spolková republika Nemecko uviedla päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý a druhý sa týkajú porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, tretí sa týka neexistencie kontroly, ktorú by na mieste vykonala Komisia, štvrtý sa týka porušenia zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a spolupráce a piaty sa týka porušenia zásady proporcionality.

58

Na podporu svojej žaloby namierenej proti rozhodnutiu o Berlíne (východ) tento členský štát uviedol päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý a druhý sa týkajú porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, tretí sa týka porušenia zásady proporcionality, štvrtý sa týka nedostatočného odôvodnenia predmetného rozhodnutia a piaty sa týka porušenia zásady partnerstva.

59

Napadnutými rozsudkami Všeobecný súd zamietol ako nedôvodné uvádzané žalobné dôvody, ako aj obe žaloby v celom rozsahu.

60

Dňa 29. novembra 2012 Spolková republika Nemecko podala odvolanie proti rozsudku Nemecko/Komisia (T‑265/08, EU:T:2012:434).

61

Francúzska republika a Komisia podali vyjadrenia k žalobe 15. februára 2013 a Španielske kráľovstvo 20. februára 2013.

62

Dňa 31. januára 2013 Spolková republika Nemecko podala odvolanie proti rozsudku Nemecko/Komisia (T‑270/08, EU:T:2012:612).

63

Francúzska republika podala vyjadrenie k žalobe 29. marca 2013, Holandské kráľovstvo 5. apríla 2013, Komisia 9. apríla 2013 a Španielske kráľovstvo 12. apríla 2013.

64

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. júla 2013 boli veci C‑549/12 P a C‑54/13 P spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

65

Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor:

66

Francúzska republika sa domáha toho, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozsudky v celom rozsahu, s konečnou platnosťou rozhodol o veci podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a zrušil sporné rozhodnutia.

67

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

68

Komisia sa domáha toho, aby Súdny dvor zamietol odvolania a uložil Spolkovej republike Nemecko nahradiť trovy konania.

69

Vo veci C‑549/12 P Spolková republika Nemecko uvádza dva odvolacie dôvody, ktoré sa týkajú porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 v spojení s článkom 1 nariadenia č. 2988/95 a zásadou zverených právomocí uvedenou v článku 5 ods. 2 ZEÚ a článku 7 ZFEÚ.

70

Vo veci C‑54/13 P Spolková republika Nemecko uvádza štyri odvolacie dôvody, z ktorých prvé tri sa týkajú porušenia ustanovení článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 a článku 1 nariadenia č. 2988/95, ako aj zásady zverených právomocí podľa článku 5 ods. 2 ZEÚ a článku 7 ZFEÚ, a štvrtý sa týka porušenia zásady odôvodnenia vyplývajúcej z článku 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a článkov 36 a 53 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora.

71

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vzneseného vo veci C‑549/12 P a v prvom odvolacom dôvode vznesenom vo veci C‑54/13 P Spolková republika Nemecko tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutých rozsudkoch rozhodol, že čisté administratívne chyby, ktorých sa dopustili vnútroštátne orgány, predstavujú „nezrovnalosti“, v dôsledku ktorých Komisia môže uplatniť finančné úpravy podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88.

72

V druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu vzneseného vo veci C‑549/12 P Spolková republika Nemecko tvrdí, že aj keby čisté administratívne chyby predstavovali nezrovnalosti odôvodňujúce finančnú úpravu, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v rozsudku Nemecko/Komisia (T‑265/08, EU:T:2012:434) rozhodol, že porušenia vnútroštátneho práva a chyby, ktoré nemajú vplyv na rozpočet Únie, môžu predstavovať „nezrovnalosti“ odôvodňujúce také úpravy.

73

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vzneseného vo veci C‑549/12 P a v prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vzneseného vo veci C‑54/13 P Spolková republika Nemecko podporovaná Španielskym kráľovstvom a Francúzskou republikou tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uznal právomoc Komisie na vykonávanie finančných úprav extrapoláciou.

74

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu vzneseného vo veci C‑549/12 P Spolková republika Nemecko podporovaná Španielskym kráľovstvom tvrdí, že aj keby také úpravy boli možné, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil spôsob ich vykonávania v rozhodnutí týkajúcom sa spolkovej krajiny Durínsko, pretože podľa tohto členského štátu nebola spôsobená žiadna ujma rozpočtu Únie, pokiaľ ide o časť napadnutých projektov, a Komisia nemala označiť časť vytýkaných chýb za chyby systémové.

75

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu vzneseného vo veci C‑54/13 P Spolková republika Nemecko podporovaná Španielskym kráľovstvom tvrdí, že aj keby Komisia mala právo uplatniť zníženie prostredníctvom extrapolácie podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil spôsob vykonávania extrapolácie v rozhodnutí týkajúcom sa Berlína (východ), keďže podľa tohto členského štátu Komisia nesprávne označila chyby v celom dotknutom programe za systémové, pričom nemala extrapolovať zistenú mieru porušenia na celý program, a nemala použiť metódu výberu vzorky tak, aby zníženie prostredníctvom extrapolácie uplatnila na celý program. V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu Spolková republika Nemecko uvádza, že tým, že Komisia extrapolovala chyby, ktoré neboli reprezentatívne, a finančné úpravy, neprimerane znížila finančnú pomoc dotknutému operačnému programu.

76

V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu vzneseného vo veci C‑54/13 P Spolková republika Nemecko tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne predpokladal, že Komisia má právo uplatniť paušálne finančné úpravy. V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu tento členský štát tvrdí, že aj keby Komisia mala takéto oprávnenie vykonať paušálne úpravy, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil neprimerané paušálne úpravy.

77

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode vznesenom vo veci C‑54/13 P Spolková republika Nemecko tvrdí, že z odôvodnenia rozsudku Nemecko/Komisia (T‑270/08, EU:T:2012:612) nie je možné odvodiť, či sa Všeobecný súd zaoberal jej tvrdeniami týkajúcimi sa protiprávnosti paušálnych úprav financovania vznesenými v rámci prvej časť druhého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, respektíve aké úvahy Všeobecného súdu boli základom zamietnutia týchto tvrdení.

78

Komisia zastáva názor, že tieto dôvody sú nedôvodné a odvolania sa majú zamietnuť.

79

Treba uviesť, že v napadnutých rozsudkoch Všeobecný súd rozhodol o žalobách na zrušenie Spolkovej republiky Nemecko tak, že ich zamietol po tom, čo vyhlásil za nedôvodné päť žalobných dôvodov, ktoré boli vznesené na podporu týchto žalôb.

80

Všeobecný súd tým implicitne, ale nevyhnutne uznal formálnu správnosť sporných rozhodnutí.

81

Z dôvodov uvedených v bodoch 56 až 89 a bode 93 rozsudkov Španielsko/Komisia (C‑192/13 P, EU:C:2014:2156) a Španielsko/Komisia (C‑197/13 P, EU:C:2014:2157) však vyplýva, že prijatie rozhodnutia o finančnej úprave zo strany Komisie podlieha od roku 2000 dodržaniu stanovenej lehoty.

82

Súdny dvor zastáva názor, že za súčasného stavu práva Únie neexistuje nijaká skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť túto judikatúru, ktorú naopak možno v prejednávaných veciach použiť.

83

Ako Súdny dvor rozhodol v bode 94 svojich rozsudkov Španielsko/Komisia (C‑192/13 P, EU:C:2014:2156) a Španielsko/Komisia (C‑197/13 P, EU:C:2014:2157), dĺžka tejto lehoty stanovená pre Komisiu sa odlišuje podľa uplatniteľnej právnej úpravy.

84

Z článku 108 druhého odseku nariadenia č. 1083/2006 vyplýva, že článok 100 tohto nariadenia sa uplatňuje od 1. januára 2007, a to aj na programy, ktoré predchádzali obdobiu rokov 2007 – 2013.

85

Podľa článku 100 ods. 1 nariadenia č. 1083/2006 pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský štát o svojich predbežných záveroch a požiada ho, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky. Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve podľa článku 100 ods. 3 tohto nariadenia na vypočutie, pri ktorom obe strany na základe spolupráce založenej na partnerstve vyvinú úsilie na dosiahnutie dohody o zisteniach a záveroch, ktoré sa z nich majú vyvodiť.

86

Podľa článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006 Komisia prijme rozhodnutie o finančnej oprave do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia, a ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu zaslania pozývacieho listu Komisiou.

87

Z týchto ustanovení vyplýva, že ak členský štát neprijme predbežné závery Komisie, zaslanie pozvánky na vypočutie Komisiou a samotné vypočutie sa vyžadujú na účely dodržania správnosti konania vo veci finančnej úpravy a slúžia na stanovenie začiatku plynutia lehoty, v ktorej má Komisia prijať rozhodnutie o takejto úprave.

88

Zo spisov predložených Súdnemu dvoru pritom nevyplýva, že Komisia po oznámení svojich predbežných záverov zaslala Spolkovej republike Nemecko pozvánku na vypočutie alebo že uskutočnila také vypočutie v zmysle článku 100 ods. 3 a 5 nariadenia č. 1083/2006. Zo spisov naopak vyplýva, že 8. mája a 14. septembra 2007 sa v Bruseli uskutočnili bilaterálne rokovania medzi Komisiou a zástupcami Spolkovej republiky Nemecko.

89

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keďže v prejednávanej veci ide o rozhodnutia s významnými dôsledkami pre rozpočet, je v záujme dotknutého členského štátu, ako aj Komisie, aby bol koniec konania o finančnej úprave predvídateľný, čo predpokladá stanovenie vopred určenej lehoty na prijatie konečného rozhodnutia. Treba tiež uviesť, že prekročenie lehoty stanovenej na prijatie rozhodnutia o finančnej úprave nie je zlučiteľné so všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných (rozsudky Španielsko/Komisia, C‑192/13 P, EU:C:2014:2156, bod 88, a Španielsko/Komisia, C‑197/13 P, EU:C:2014:2157, bod 88).

90

Za týchto okolností sa Komisia nemôže zbaviť svojej povinnosti prijať rozhodnutia o finančných úpravách v stanovenej lehote tým, že nevykoná právne úkony, ktoré slúžia na stanovenie začiatku plynutia tejto lehoty.

91

V každom prípade, aj za predpokladu, že bilaterálne stretnutia, ktoré sa uskutočnili 8. mája a 14. septembra 2007, by sa mohli považovať za vypočutia v zmysle článku 100 ods. 3 a 5 nariadenia č. 1083/2006 na účely plynutia lehoty na prijatie rozhodnutí Komisie o finančných úpravách, treba konštatovať, že sporné rozhodnutia sa prijali 30. a 29. apríla 2008 a Komisia nedodržala lehotu stanovenú v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.

92

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že nedodržanie procesných pravidiel týkajúcich sa prijatia aktu spôsobujúceho ujmu, rovnako ako skutočnosť, že Komisia neprijala sporné rozhodnutie v lehote stanovenej normotvorcom Únie, predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré má súd Únie zohľadniť ex offo (pozri rozsudky Španielsko/Komisia, C‑192/13 P, EU:C:2014:2156, bod 103; Španielsko/Komisia, C‑197/13 P, EU:C:2014:2157, bod 103 a citovanú judikatúru, a Španielsko/Komisia, C‑429/13 P, EU:C:2014:2310, bod 34).

93

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd Únie, okrem osobitných prípadov, ako sú najmä prípady stanovené v rokovacích poriadkoch súdov Únie, nemôže založiť svoje rozhodnutie na právnom dôvode uplatnenom ex offo, aj keby išlo o dôvod týkajúci sa verejného poriadku, bez toho, aby predtým vyzval účastníkov konania, aby k uvedenému dôvodu predložili svoje pripomienky (pozri rozsudky Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 57, a ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 54).

94

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa lehoty na prijatie rozhodnutia o finančnej úprave, treba uviesť, že v rámci vecí, ktoré viedli k prijatiu rozsudkov Španielsko/Komisia, (C‑192/13 P, EU:C:2014:2156) a Španielsko/Komisia (C‑197/13 P, EU:C:2014:2157), ktoré sa týkali v podstate rovnakých skutkových a právnych otázok, Komisia už mala možnosť o tejto otázke diskutovať. Okrem toho v uvedených veciach Súdny dvor vyzval účastníkov konania, aby sa vo svojich vyjadreniach sústredili na túto otázku.

95

Okrem toho Súdny dvor odvtedy potvrdil uvedenú judikatúru už mnohokrát (pozri rozsudky Španielsko/Komisia, C‑429/13 P, EU:C:2014:2310, a Španielsko/Komisia, C‑513/13 P, EU:C:2014:2412).

96

Z toho vyplýva po prvé, že Komisia mala dostatok príležitostí predložiť v rámci kontradiktórneho prejednania svoje dôvody a tvrdenia týkajúce sa rozsahu lehoty stanovenej v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006, a po druhé, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa toho, aký výklad tohto ustanovenia treba prijať, sa má považovať za ustálenú.

97

Treba preto konštatovať, že prejednávaná vec predstavuje osobitný prípad v zmysle judikatúry uvedenej v bode 93 tohto rozsudku a že nie je potrebné vyzývať účastníkov konania, aby k tomuto dôvodu predložili svoje vyjadrenia.

98

Za týchto okolností treba prijať záver, že Komisia pri prijímaní sporných rozhodnutí nedodržala lehotu stanovenú v nariadení Rady.

99

Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol žaloby podané Spolkovou republikou Nemecko, namiesto toho, aby sankcionoval porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré sa týka sporných rozhodnutí.

100

Napadnuté rozsudky sa preto musia zrušiť.

101

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Súdny dvor môže sám rozhodnúť s konečnou platnosťou vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje.

102

V prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii informácie potrebné na konečné rozhodnutie o žalobách smerujúcich k zrušeniu sporných rozhodnutí, ktoré podala Spolková republika Nemecko na Všeobecný súd.

103

V tejto súvislosti stačí uviesť, že z dôvodov uvedených vyššie v bodoch 81 až 99 tohto rozsudku sporné rozhodnutia musia byť zrušené pre porušenie podstatných formálnych náležitostí.

104

Podľa článku 184 odseku 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

105

Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spolková republika Nemecko mala úspech v rámci odvolania a žalobám pred Všeobecným súdom sa vyhovelo, treba v súlade s návrhmi Spolkovej republiky Nemecko uložiť Komisii povinnosť znášať jej vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania tohto členského štátu v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní.

106

Podľa článku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku mutatis mutandis uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. V súlade s týmito ustanoveniami Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: