Vec C‑476/12

Österreichischer Gewerkschaftsbund

proti

Verband Österreichischer Banken und Bankiers

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas — Zásada zákazu diskriminácie — Kolektívna zmluva stanovujúca príspevok na vyživované dieťa — Výpočet príspevku vyplácaného zamestnancom na kratší pracovný čas podľa zásady časového pomeru“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 5. novembra 2014

Sociálna politika – Rámcová dohoda UNICE, CEEP a ETUC o práci na kratší pracovný čas – Smernica 97/81 – Zákaz diskriminácie zamestnancov na kratší pracovný čas – Zásada časového pomeru – Príspevok na vyživované dieťa vyplácaný zamestnávateľom na základe kolektívnej zmluvy – Výpočet príspevku vyplácanému zamestnancovi na kratší pracovný čas podľa zásady časového pomeru

(Smernica Rady 97/81, zmenená a doplnená smernicou 98/23, príloha, doložka 4)

Doložka 4 ods. 2 Rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorá je uvedená v prílohe smernice 97/81 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou 98/23, sa má vykladať v tom zmysle, že zásada časového pomeru sa uplatňuje na výpočet výšky príspevku na vyživované dieťa, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi na kratší pracovný čas na základe kolektívnej zmluvy.

Keďže príspevok na vyživované dieťa vyplácaný zamestnávateľom podľa kolektívnej zmluvy, je súčasťou odmeny zamestnanca, riadi sa podmienkami pracovného pomeru dohodnutými medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Z toho vyplýva, že pokiaľ je podľa podmienok tohto pracovného pomeru zamestnanec zamestnaný na kratší pracovný čas, výpočet príspevku na vyživované dieťa na základe zásady časového pomeru je objektívne odôvodnený v zmysle doložky 4 ods. 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas a primeraný v zmysle doložky 4 ods. 2 tejto rámcovej dohody.

(pozri body 19, 20, 25 a výrok)

Vec C‑476/12

Österreichischer Gewerkschaftsbund

proti

Verband Österreichischer Banken und Bankiers

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas — Zásada zákazu diskriminácie — Kolektívna zmluva stanovujúca príspevok na vyživované dieťa — Výpočet príspevku vyplácaného zamestnancom na kratší pracovný čas podľa zásady časového pomeru“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 5. novembra 2014

Sociálna politika — Rámcová dohoda UNICE, CEEP a ETUC o práci na kratší pracovný čas — Smernica 97/81 — Zákaz diskriminácie zamestnancov na kratší pracovný čas — Zásada časového pomeru — Príspevok na vyživované dieťa vyplácaný zamestnávateľom na základe kolektívnej zmluvy — Výpočet príspevku vyplácanému zamestnancovi na kratší pracovný čas podľa zásady časového pomeru

(Smernica Rady 97/81, zmenená a doplnená smernicou 98/23, príloha, doložka 4)

Doložka 4 ods. 2 Rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorá je uvedená v prílohe smernice 97/81 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou 98/23, sa má vykladať v tom zmysle, že zásada časového pomeru sa uplatňuje na výpočet výšky príspevku na vyživované dieťa, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi na kratší pracovný čas na základe kolektívnej zmluvy.

Keďže príspevok na vyživované dieťa vyplácaný zamestnávateľom podľa kolektívnej zmluvy, je súčasťou odmeny zamestnanca, riadi sa podmienkami pracovného pomeru dohodnutými medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Z toho vyplýva, že pokiaľ je podľa podmienok tohto pracovného pomeru zamestnanec zamestnaný na kratší pracovný čas, výpočet príspevku na vyživované dieťa na základe zásady časového pomeru je objektívne odôvodnený v zmysle doložky 4 ods. 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas a primeraný v zmysle doložky 4 ods. 2 tejto rámcovej dohody.

(pozri body 19, 20, 25 a výrok)