Vec C‑475/12
UPC DTH Sàrl
proti
Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság Elnökhelyettese
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék)
„Odvetvie telekomunikácií — Elektronické komunikačné siete a služby — Slobodné poskytovanie služieb — Článok 56 ZFEÚ — Smernica 2002/21/ES — Cezhraničné poskytovanie balíka rozhlasových a televíznych programov — Podmienený prístup — Právomoc národných regulačných orgánov — Registrácia — Povinnosť usadiť sa“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 30. apríla 2014
Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Elektronické komunikačné siete a služby – Regulačný rámec – Smernica 2002/21 – Vecná pôsobnosť – Cezhraničné poskytovanie základného balíka rozhlasových a televíznych programov – Zahrnutie – Služba zahŕňajúca systém podmieneného prístupu – Neexistencia vplyvu
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, článok 2 písm. c), ea) a f)]
Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Elektronické komunikačné siete a služby – Regulačný rámec – Smernica 2002/21 – Osobná pôsobnosť – Subjekt, ktorý za odplatu poskytuje podmienený prístup k základnému balíku rozhlasových a televíznych programov – Zahrnutie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140)
Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Cezhraničné služby vysielania rozhlasových a televíznych programov prenášaných cez satelit – Zahrnutie
(Článok 56 ZFEÚ)
Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Elektronické komunikačné siete a služby – Povolenie – Smernica 2002/20 – Dohľad nad elektronickými komunikačnými službami – Uznávanie rozhodnutí o povolení, ktoré boli vydané v štáte vysielania, v štáte príjemcu uvedených služieb – Právomoc vnútroštátnych regulačných orgánov štátu príjemcu
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20, zmenená a doplnená smernicou 2009/140)
Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď – Otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej
(Článok 267 ZFEÚ)
Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Odvetvie telekomunikácií – Cezhraničné služby vysielania rozhlasových a televíznych programov prenášaných cez satelit – Požiadavka registrácie poskytovateľa na orgánoch štátu príjemcu služieb – Prípustnosť – Požiadavka usadenia sa na území tohto štátu – Neprípustnosť
(Články 52 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 62 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20, zmenená a doplnená smernicou 2009/140)
Článok 2 písm. c) smernice 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, sa má vykladať v tom zmysle, že služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, patrí pod pojem „elektronická komunikačná služba“ v zmysle článku uvedeného ustanovenia.
Skutočnosť, že táto služba zahŕňa systém podmieneného prístupu v zmysle článku 2 písm. ea) a f) smernice, nemá v tomto ohľade význam. Vo všetkých situáciách, keď prevádzkovateľ systému podmieneného prístupu je zároveň poskytovateľom služby prenosu rozhlasových alebo televíznych programov, totiž ide o jednotnú službu, v rámci ktorej poskytovanie služby rozhlasového alebo televízneho vysielania predstavuje ústredný prvok činnosti, ktorú tento prevádzkovateľ vykonáva, pričom systém podmieneného prístupu je akcesorickým prvkom. Vzhľadom na jeho akcesorickú povahu možno systém podmieneného prístupu pripojiť k elektronickej komunikačnej službe, ktorej predmetom je prenos rozhlasových alebo televíznych programov, bez toho, aby tento prenos stratil povahu elektronickej komunikačnej služby.
(pozri body 51, 52, 58, bod 1 výroku)
Subjekt, ktorý poskytuje službu, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, sa má považovať za poskytovateľa elektronických komunikačných služieb vzhľadom na smernicu 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenú a doplnenú smernicou 2009/140.
(pozri bod 58, bod 1 výroku)
Služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, predstavuje poskytovanie služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ. Keďže totiž v práve Únie nedošlo k úplnej harmonizácii odvetvia elektronických komunikačných služieb, právnu úpravu členského štátu treba preskúmať so zreteľom na článok 56 ZFEÚ, pokiaľ ide o aspekty, ktoré neupravuje právny rámec Únie uplatniteľný na uvedené služby.
(pozri body 70, 78, bod 2 výroku)
Konania týkajúce sa trhového dohľadu nad elektronickými komunikačnými službami, akými sú systémy odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, podliehajú právomoci orgánov členského štátu, v ktorom majú bydlisko príjemcovia uvedených služieb.
Za súčasného stavu práva Únie totiž smernica 2002/20 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, nestanovuje príslušným vnútroštátnym orgánom nijakú povinnosť, pokiaľ ide o uznávanie rozhodnutí o povolení vydaných v štáte, z ktorého sú poskytované dotknuté služby. V dôsledku toho členský štát, na ktorého území majú bydlisko príjemcovia elektronických komunikačných služieb, môže podriadiť poskytovanie týchto služieb určitým podmienkam v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice.
(pozri body 86 – 88, bod 3 výroku)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 92, 93)
Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v zmysle, že:
|
— |
nebráni tomu, aby členské štáty uložili podnikom, ktoré na ich území poskytujú elektronické komunikačné služby, povinnosť zaregistrovať tieto služby, ako to výslovne povoľuje smernica 2002/20 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, pokiaľ konajú v súlade s požiadavkami vymedzenými v článku 3 uvedenej smernice, a |
|
— |
naopak, bráni tomu, aby podniky, ktoré chcú poskytovať elektronické komunikačné služby v inom členskom štáte, než na ktorého území sú usadené, boli v ňom povinné vytvoriť pobočku alebo právny subjekt odlišný od subjektu, ktorý sa nachádza v členskom štáte vysielania. Povinnosť usadiť sa je totiž úplnou negáciou slobodného poskytovania služieb a má za následok pozbavenie článku 56 ZFEÚ akéhokoľvek potrebného účinku. (pozri body 100, 104, 106, bod 4 výroku) |
Vec C‑475/12
UPC DTH Sàrl
proti
Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság Elnökhelyettese
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék)
„Odvetvie telekomunikácií — Elektronické komunikačné siete a služby — Slobodné poskytovanie služieb — Článok 56 ZFEÚ — Smernica 2002/21/ES — Cezhraničné poskytovanie balíka rozhlasových a televíznych programov — Podmienený prístup — Právomoc národných regulačných orgánov — Registrácia — Povinnosť usadiť sa“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 30. apríla 2014
Aproximácia právnych predpisov — Odvetvie telekomunikácií — Elektronické komunikačné siete a služby — Regulačný rámec — Smernica 2002/21 — Vecná pôsobnosť — Cezhraničné poskytovanie základného balíka rozhlasových a televíznych programov — Zahrnutie — Služba zahŕňajúca systém podmieneného prístupu — Neexistencia vplyvu
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, článok 2 písm. c), ea) a f)]
Aproximácia právnych predpisov — Odvetvie telekomunikácií — Elektronické komunikačné siete a služby — Regulačný rámec — Smernica 2002/21 — Osobná pôsobnosť — Subjekt, ktorý za odplatu poskytuje podmienený prístup k základnému balíku rozhlasových a televíznych programov — Zahrnutie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, zmenená a doplnená smernicou 2009/140)
Slobodné poskytovanie služieb — Ustanovenia Zmluvy — Pôsobnosť — Cezhraničné služby vysielania rozhlasových a televíznych programov prenášaných cez satelit — Zahrnutie
(Článok 56 ZFEÚ)
Aproximácia právnych predpisov — Odvetvie telekomunikácií — Elektronické komunikačné siete a služby — Povolenie — Smernica 2002/20 — Dohľad nad elektronickými komunikačnými službami — Uznávanie rozhodnutí o povolení, ktoré boli vydané v štáte vysielania, v štáte príjemcu uvedených služieb — Právomoc vnútroštátnych regulačných orgánov štátu príjemcu
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20, zmenená a doplnená smernicou 2009/140)
Prejudiciálne otázky — Právomoc Súdneho dvora — Hranice — Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď — Otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej
(Článok 267 ZFEÚ)
Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Odvetvie telekomunikácií — Cezhraničné služby vysielania rozhlasových a televíznych programov prenášaných cez satelit — Požiadavka registrácie poskytovateľa na orgánoch štátu príjemcu služieb — Prípustnosť — Požiadavka usadenia sa na území tohto štátu — Neprípustnosť
(Články 52 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 62 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20, zmenená a doplnená smernicou 2009/140)
Článok 2 písm. c) smernice 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, sa má vykladať v tom zmysle, že služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, patrí pod pojem „elektronická komunikačná služba“ v zmysle článku uvedeného ustanovenia.
Skutočnosť, že táto služba zahŕňa systém podmieneného prístupu v zmysle článku 2 písm. ea) a f) smernice, nemá v tomto ohľade význam. Vo všetkých situáciách, keď prevádzkovateľ systému podmieneného prístupu je zároveň poskytovateľom služby prenosu rozhlasových alebo televíznych programov, totiž ide o jednotnú službu, v rámci ktorej poskytovanie služby rozhlasového alebo televízneho vysielania predstavuje ústredný prvok činnosti, ktorú tento prevádzkovateľ vykonáva, pričom systém podmieneného prístupu je akcesorickým prvkom. Vzhľadom na jeho akcesorickú povahu možno systém podmieneného prístupu pripojiť k elektronickej komunikačnej službe, ktorej predmetom je prenos rozhlasových alebo televíznych programov, bez toho, aby tento prenos stratil povahu elektronickej komunikačnej služby.
(pozri body 51, 52, 58, bod 1 výroku)
Subjekt, ktorý poskytuje službu, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, sa má považovať za poskytovateľa elektronických komunikačných služieb vzhľadom na smernicu 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenú a doplnenú smernicou 2009/140.
(pozri bod 58, bod 1 výroku)
Služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, predstavuje poskytovanie služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ. Keďže totiž v práve Únie nedošlo k úplnej harmonizácii odvetvia elektronických komunikačných služieb, právnu úpravu členského štátu treba preskúmať so zreteľom na článok 56 ZFEÚ, pokiaľ ide o aspekty, ktoré neupravuje právny rámec Únie uplatniteľný na uvedené služby.
(pozri body 70, 78, bod 2 výroku)
Konania týkajúce sa trhového dohľadu nad elektronickými komunikačnými službami, akými sú systémy odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, podliehajú právomoci orgánov členského štátu, v ktorom majú bydlisko príjemcovia uvedených služieb.
Za súčasného stavu práva Únie totiž smernica 2002/20 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, nestanovuje príslušným vnútroštátnym orgánom nijakú povinnosť, pokiaľ ide o uznávanie rozhodnutí o povolení vydaných v štáte, z ktorého sú poskytované dotknuté služby. V dôsledku toho členský štát, na ktorého území majú bydlisko príjemcovia elektronických komunikačných služieb, môže podriadiť poskytovanie týchto služieb určitým podmienkam v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice.
(pozri body 86 – 88, bod 3 výroku)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 92, 93)
Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v zmysle, že:
|
— |
nebráni tomu, aby členské štáty uložili podnikom, ktoré na ich území poskytujú elektronické komunikačné služby, povinnosť zaregistrovať tieto služby, ako to výslovne povoľuje smernica 2002/20 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby, zmenená a doplnená smernicou 2009/140, pokiaľ konajú v súlade s požiadavkami vymedzenými v článku 3 uvedenej smernice, a |
|
— |
naopak, bráni tomu, aby podniky, ktoré chcú poskytovať elektronické komunikačné služby v inom členskom štáte, než na ktorého území sú usadené, boli v ňom povinné vytvoriť pobočku alebo právny subjekt odlišný od subjektu, ktorý sa nachádza v členskom štáte vysielania. Povinnosť usadiť sa je totiž úplnou negáciou slobodného poskytovania služieb a má za následok pozbavenie článku 56 ZFEÚ akéhokoľvek potrebného účinku. (pozri body 100, 104, 106, bod 4 výroku) |