—

Copydan Båndkopi, v zastúpení: P. Schønning, advokat,

—

Nokia Danmark A/S, v zastúpení: F. Bøggild, advokat,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, F. X. Bréchot a B. Beaupère‑Manokha, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Varone, avvocato dello Stato,

—

holandská vláda, v zastúpení: M. Noort, M. Bulterman a C. Wissels, splnomocnené zástupkyne,

—

rakúska vláda, v zastúpení: G. Kunnert a A. Posch, splnomocnení zástupcovia,

—

fínska vláda, v zastúpení: J. Leppo, splnomocnený zástupca,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Brighouse, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Malynicz a J. Holmes, barristers,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda, H. Støvlbæk a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 2 písm. b) a článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Copydan Båndkopi (ďalej len „Copydan“) a spoločnosťou Nokia Danmark A/S (ďalej len „Nokia“) vo veci zaplatenia poplatku určeného na financovanie primeranej kompenzácie vyplácanej na základe výnimky z práva na vyhotovenie rozmnoženiny stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice (ďalej len „poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie“).

3

Odôvodnenia 9, 10, 31, 32, 35, 38 a 39 smernice 2001/29 znejú:

…

…

…

4

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:

…“

5

Podľa článku 5 ods. 2 a 5 tej istej smernice:

„2.   Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:

…

5.   Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv.“

6

Článok 6 ods. 1 a 3 smernice 2001/29 stanovuje:

„1.   Členské štáty poskytnú primeranú právnu ochranu proti porušovaniu akýchkoľvek účinných technologických opatrení, ktoré dotknutá osoba vykonáva s vedomím alebo opodstatneným dôvodom znalosti, že sleduje daný cieľ.

…

3.   Na účely tejto smernice sa výrazom ‚technologické opatrenia‘ rozumie akákoľvek technológia, zariadenie alebo súčiastka, ktorá pri bežnom spôsobe použitia je navrhnutá na to, aby predchádzala konaniu alebo obmedzovala konanie vo vzťahu k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nie je povolené nositeľom autorského práva alebo akéhokoľvek iného práva súvisiaceho s autorským právom ustanoveného vnútroštátnym právnym predpisom… Technologické opatrenia sa pokladajú za ‚účinné‘, keď je použitie chráneného diela alebo predmetu ochrany kontrolované nositeľom práv uplatnením kontroly prístupu alebo ochranným procesom, ako je šifrovanie, kódovanie alebo iný prenos diela alebo iného predmetu ochrany, alebo kopírovací kontrolný mechanizmus, ktorý má ochranný cieľ.“

7

Podľa § 12 ods. 1 a 3 zákona o autorskom práve (ophavsretsloven), v konsolidovanom znení prijatom vyhláškou č. 202 z 27. februára 2010 (ďalej len „zákon o autorskom práve“):

„1.   Každý má právo vyhotoviť si alebo nechať si vyhotoviť na súkromné použitie jednotlivé rozmnoženiny diel, ktoré boli zverejnené. Tieto rozmnoženiny sa nesmú použiť na iné účely.

…

3.   Bez súhlasu autora nie je dovolené vyhotovovať rozmnoženiny v digitálnej podobe na základe exemplára, ktorý bol vypožičaný alebo prenajatý.“

8

§ 39 ods. 1 a 2 tohto zákona stanovuje:

„1.   Každý, kto na komerčné účely vyrába alebo dováža zvukové alebo obrazové nosiče či iné nosiče, na ktorých možno zaznamenať zvuk alebo obraz, zaplatí autorom diel uvedených v odseku 2 odmenu.

2.   Odmena sa vypláca za nosiče atď., ktoré sú vhodné na vyhotovenie rozmnoženín na súkromné použitie…“

9

§ 40 ods. 2 a 3 zákona o autorskom práve stanovuje:

„2.   Za rok 2006 je odmena… za digitálne pamäťové karty 4,28 DKK za jednotku.

3.   Odmena uvedená v odsekoch 1 a 2 sa od roku 2007 každoročne upravuje v nadväznosti na úpravu percentuálnej sadzby (pozri zákon o úprave percentuálnej sadzby).“

10

§ 75 c ods. 1 toho istého zákona stanovuje:

„Nie je dovolené umožniť obchádzanie účinných technologických opatrení bez súhlasu nositeľa autorských práv.“

11

Copydan je organizácia spravujúca autorské práva, ktorá zastupuje nositeľov práv k zvukovým a obrazovým dielam. Kulturministeriet (ministerstvo kultúry) jej udelilo oprávnenie vyberať a spravovať poplatky prijaté za používanie uvedených diel a rozúčtovávať ich medzi týchto nositeľov práv.

12

Nokia uvádza v Dánsku na trh mobilné telefóny. Tieto výrobky dodáva podnikateľom, ktorí ich ďalej predávajú buď súkromným osobám, alebo iným podnikateľom. Všetky mobilné telefóny majú internú pamäť. Navyše niektoré modely obsahujú dodatočnú pamäťovú kartu, odlišnú od SIM karty. Ak má užívateľ mobilný telefón s pamäťovou kartou, môže na ňu ukladať údaje, ako napríklad telefónne čísla, kontaktné údaje alebo fotografie zaznamenané na tomto telefóne. Môže na ňu ukladať aj súbory obsahujúce hudobné diela, filmy a iné chránené diela. Takéto súbory môžu byť stiahnuté z internetu alebo prehrané z DVD, CD‑ROM, MP3 prehrávačov alebo počítačov patriacich užívateľom.

13

Účastníci konania vo veci samej sa zhodujú v tom, že užívateľ, ktorý ukladá chránené diela do mobilného telefónu, ktorý je zároveň vybavený vnútornou pamäťou a pamäťovou kartou, ich zvyčajne ukladá na pamäťovú kartu. Pokiaľ však užívateľ zmení nastavenie telefónu, môže tieto diela ukladať aj do vnútornej pamäte.

14

Copydan dospela k záveru, že na pamäťové karty mobilných telefónov, s výnimkou pamäťových kariet s mimoriadne nízkou dátovou kapacitou, sa musí vzťahovať systém primeranej kompenzácie vyplácanej na základe výnimky z práva na vyhotovenie rozmnoženiny (ďalej len „primeraná kompenzácia“), ktorý je upravený zákonom o autorskom práve. Z tohto dôvodu podala proti spoločnosti Nokia žalobu, v ktorej sa domáhala, aby bolo tejto spoločnosti uložené zaplatiť jej poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, a to za pamäťové karty dovezené v období rokov 2004 až 2009.

15

Nokia tvrdila, že povinnosť zaplatiť takýto poplatok neexistuje v prípade, keď vyhotovenie rozmnoženiny nie je legálne, ani keď nositelia autorských práv povolili použitie rozmnoženiny, napríklad v nadväznosti na stiahnutie chráneného diela z internetových stránok on‑line obchodu. Systém primeranej kompenzácie sa teda musí vzťahovať len na legálne rozmnoženiny na súkromné použitie, ktoré nositelia práv nepovolili. Pamäťové karty mobilných telefónov však obsahujú takéto rozmnoženiny len zriedkavo, takže za tieto rozmnoženiny nemožno požadovať nijaký poplatok.

16

Za týchto podmienok Østre Landsret rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

17

Niektoré otázky položené vnútroštátnym súdom výslovne neodkazujú na článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, zatiaľ čo v iných otázkach sa tento článok zmieňuje. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že všetky položené otázky treba chápať tak, že sa tohto ustanovenia týkajú a Súdny dvor teda bude tieto otázky skúmať z hľadiska tohto ustanovenia.

18

Štvrtou otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 bráni vnútroštátnej právne úprave, ktorá stanovuje primeranú kompenzáciu v prípade multifunkčných nosičov, ako sú pamäťové karty mobilných telefónov, bez ohľadu na to, či hlavnou funkciou týchto nosičov je alebo nie je vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie.

19

V tomto ohľade treba pripomenúť, že pokiaľ sa členské štáty rozhodnú zaviesť do svojho vnútroštátneho práva výnimku z práva na vyhotovenie rozmnoženiny pre rozmnoženiny na súkromné použitie (ďalej len „výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie“) stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, sú na základe tohto ustanovenia predovšetkým povinné upraviť poskytovanie primeranej kompenzácie nositeľom výlučného práva na vyhotovenie rozmnoženiny (rozsudky Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 30, ako aj Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, bod 19).

20

Keďže ustanovenia tejto smernice nijako bližšie nespresňujú jednotlivé prvky systému primeranej kompenzácie, členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri ich vymedzovaní. Členské štáty majú najmä určiť osoby, ktoré majú túto kompenzáciu zaplatiť, a stanoviť formu, podrobnosti a výšku tejto kompenzácie (pozri v tomto zmysle rozsudky Stichting de Thuiskopie, C‑462/09, EU:C:2011:397, bod 23, ako aj Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, bod 20).

21

Primeraná kompenzácia, a teda aj systém, na ktorom je založená, a jej výška však musia súvisieť s ujmou spôsobenou nositeľom práv z dôvodu vyhotovenia rozmnoženín na súkromné použitie (pozri v tomto zmysle rozsudok Padawan, EU:C:2010:620, body 40 a 42).

22

Keďže osoba, ktorá spôsobila dotknutému nositeľovi práva ujmu, je osoba, ktorá vyhotoví rozmnoženinu na svoje súkromné použitie bez toho, aby predtým požiadala dotknutého nositeľa práva o udelenie povolenia, tejto osobe v zásade prislúcha, aby nahradila túto ujmu tak, že zaplatí uvedenú kompenzáciu, ktorá bude vyplatená tomuto nositeľovi práva (pozri v tomto zmysle rozsudky Padawan, EU:C:2010:620, bod 45, a Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, bod 23).

23

Súdny dvor pritom pripustil, že vzhľadom na praktické ťažkosti súvisiace s identifikáciou súkromných používateľov, ako aj s ukladaním povinnosti týmto používateľom nahradiť nositeľom výlučného práva na vyhotovenie rozmnoženiny ujmu, ktorú im spôsobili, môžu členské štáty na účely financovania primeranej kompenzácie zaviesť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý nemajú zaplatiť dotknuté súkromné osoby, ale osoby disponujúce zariadeniami, prístrojmi a nosičmi určenými na digitálne rozmnožovanie, ktoré z tohto dôvodu de iure alebo de facto sprístupňujú tieto zariadenia, prístroje a nosiče určené na vyhotovovanie rozmnožením súkromným osobám alebo im poskytujú služby súvisiace s vyhotovovaním rozmnoženín. V rámci takéhoto systému majú povinnosť zaplatiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie osoby, ktoré disponujú danými zariadeniami, prístrojmi a nosičmi určenými na vyhotovovanie rozmnoženín (rozsudky Padawan, EU:C:2010:620, bod 46, ako aj Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, bod 24).

24

V tejto súvislosti nie je potrebné preukázať, že fyzické osoby pomocou takéhoto vybavenia, prístrojov a nosičov skutočne vyhotovujú rozmnoženiny na súkromné použitie. Tieto osoby sa totiž oprávnene považujú za osoby, ktoré majú plný prospech zo sprístupnenia takéhoto vybavenia, prístrojov a nosičov, a teda môžu využívať všetky funkcie, ktoré uvedené zariadenia ponúkajú, vrátane funkcie spojenej s vyhotovovaním rozmnoženín (pozri v tomto zmysle rozsudok Padawan, EU:C:2010:620, body 54 a 55).

25

Z toho vyplýva, že pokiaľ zariadenia, prístroje a nosiče na digitálne vyhotovovanie rozmnoženín sú sprístupnené fyzickým osobám ako súkromným používateľom, ich samotná schopnosť vyhotovovať rozmnoženiny postačuje na to, aby bolo odôvodnené uplatnenie poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie (pozri v tomto zmysle rozsudok Padawan, EU:C:2010:620, bod 56).

26

Z tejto judikatúry Súdneho dvora tak vyplýva, že v zásade je irelevantné, či je alebo nie je určitý nosič multifunkčný, ani či je prípadne funkcia vyhotovovania rozmnoženiny sekundárna vo vzťahu k ostatným funkciám, keďže koneční užívatelia využívajú všetky dostupné funkcie tohto nosiča.

27

Multifunkčnosť a druhotná povaha funkcie vyhotovovania rozmnoženín však môžu mať vplyv na výšku primeranej kompenzácie. Osobitne treba uviesť, že vzhľadom na úvahy uvedené v bode 21 tohto rozsudku musia jej výšku stanoviť príslušné orgány, a to v zásade so zreteľom na relatívnu mieru schopnosti nosiča vyhotovovať rozmnoženiny diel na súkromné použitie.

28

Ak sa preto ukáže, že používatelia určitého nosiča takúto funkciu v praxi takmer nevyužívajú, nemusí v súlade s odôvodnením 35 smernice 2001/29 vzniknúť z dôvodu poskytnutia tejto funkcie nijaká povinnosť platiť primeranú kompenzáciu, pokiaľ sa ujma spôsobená nositeľom práv považuje za minimálnu.

29

Vzhľadom na všetky prechádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje primeranú kompenzáciu v prípade multifunkčných nosičov, ako sú pamäťové karty mobilných telefónov, bez ohľadu na to, či hlavnou funkciou týchto nosičov je alebo nie je vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie, a to pod podmienkou, že niektorá, hoci len druhotná funkcia uvedených nosičov umožňuje, aby ich na tento účel používali ich majitelia. Skutočnosť, či ide o hlavnú alebo druhotnú funkciu, a relatívna miera schopnosti nosiča vyhotovovať rozmnoženiny však môžu mať vplyv na výšku primeranej kompenzácie, ktorú je nutné zaplatiť. Pokiaľ by sa ujma spôsobená nositeľom práv považovala za minimálnu, nemusela by z dôvodu poskytnutia uvedenej funkcie vzniknúť nijaká povinnosť platiť túto kompenzáciu.

30

Svojou priatou otázkou, ktorú je potrebné preskúmať ako druhú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie v prípade dodania nosičov, ktoré možno použiť na vyhotovenie rozmnoženiny na súkromné použitie, ako sú pamäťové karty mobilných telefónov, no tento poplatok nestanoví v prípade dodania súčastí, ktoré sú určené hlavne na ukladanie rozmnoženín na súkromné použitie, ako sú vnútorné pamäte MP3 prehrávačov.

31

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pri uplatnení výnimiek stanovených v článku 5 smernice 2001/29 sa musí dodržať zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, zakotvenú v článku 20 Charty základných práv Európskej únie (pozri v naposledy uvedenom ohľade rozsudok Glatzel, C‑356/12, EU:C:2014:350, bod 43).

32

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokiaľ to nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky Soukupová, C‑401/11, EU:C:2013:223, bod 29, a Sky Italia, C‑234/12, EU:C:2013:496, bod 15).

33

Z toho vyplýva, že členské štáty nemôžu stanoviť podrobnú úpravu primeranej kompenzácie, ktorá by zavádzala neodôvodnené nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivými kategóriami hospodárskych subjektov, ktoré uvádzajú na trh porovnateľný tovar, na ktorý sa vzťahuje výnimka pre rozmnoženiny na súkromné použitie, alebo s jednotlivými kategóriami používateľov predmetov ochrany.

34

V konaní vo veci samej je nesporné, že vnútroštátna právna úprava vedie k rozlišovaniu medzi nosičmi, ktoré sú oddeliteľné od prístrojov vybavených funkciou digitálneho vyhotovovania rozmnoženín a neoddeliteľnými súčasťami takýchto prístrojov. Zatiaľ čo v prípade dodania uvedených nosičov je stanovený poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, v prípade dodania uvedených súčastí to neplatí.

35

V tomto ohľade treba uviesť, že multifunkčné nosiče, ako sú pamäťové karty mobilných telefónov, ako aj integrované súčasti, ako sú vnútorné pamäte MP3 prehrávačov, sa môžu používať na vyhotovenie rozmnoženiny chránených diel na súkromné použitie a spôsobovať tak ujmu nositeľom autorského práva.

36

Táto analýza sa uplatňuje aj na pamäťové karty mobilných telefónov a ich vnútorné pamäte. Aj keď sú vnútorné pamäte v rámci toho istého telefónneho prístroja vybavené rovnakou funkciou vyhotovovania rozmnoženín ako pamäťové karty, ako to vyplýva z bodu 13 tohto rozsudku, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by bol v prípade ich dodania stanovený poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie.

37

Vnútroštátnemu súdu však prislúcha preskúmať, či prípadne existujú iné okolnosti, ktoré by umožňovali konštatovať, že aj napriek tomu, že sú posudzované integrované súčasti vybavené rovnakou funkciou rozmnožovania ako pamäťové karty mobilných telefónov, tieto súčasti nie sú z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa spravodlivej odmeny porovnateľné.

38

V tejto súvislosti by vnútroštátny súd mohol okrem iného posúdiť, aký má prípadne vplyv skutočnosť, že uvedené súčasti sú neoddeliteľné od prístrojov, do ktorých sú zabudované, zatiaľ čo takéto prístroje používané na rovnaké účely, teda na vyhotovenie rozmnoženiny, ako sú pamäťové karty, sú od prístrojov oddeliteľné, čo by mohlo uľahčiť ďalšie vyhotovovanie rozmnoženín tých istých diel na iných nosičoch.

39

Pokiaľ vnútroštátny súd dospeje k záveru, že uvedené súčasti a nosiče sú z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa primeranej kompenzácie porovnateľné, bude musieť následne overiť, či je rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z vnútroštátneho systému primeranej kompenzácie odôvodnené.

40

Toto rozdielne zaobchádzanie by mohlo byť okrem iného odôvodnené v prípade, ak na rozdiel od toho, čo platí pre oddeliteľné nosiče vo veci samej, nositelia práv dostávajú z dôvodu integrovaných súčastí, ktoré sa môžu použiť na vyhotovenie rozmnoženiny, primeranú kompenzáciu v inej forme.

41

Vzhľadom na všetky prechádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie v prípade dodania nosičov, ktoré možno použiť na vyhotovenie rozmnoženiny na súkromné použitie, ako sú pamäťové karty mobilných telefónov, no tento poplatok nestanoví v prípade dodania súčastí, ktoré sú určené hlavne na ukladanie rozmnoženín na súkromné použitie, ako sú vnútorné pamäte MP3 prehrávačov, a to za predpokladu, že jednotlivé kategórie nosičov a súčastí nie sú porovnateľné alebo že je rozdielne zaobchádzanie s nimi odôvodnené, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

42

Svojou šiestou otázkou, ktorú treba preskúmať ako tretiu, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá povinnosť platiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie výrobcom a dovozcom, ktorí predávajú pamäťové karty mobilných telefónov podnikateľom, pričom vedia, že tieto karty sú určené na ďalší predaj, no nevedia, či koncovými nadobúdateľmi týchto kariet sú súkromné osoby alebo podnikatelia. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či na odpoveď na túto otázku majú vplyv okolnosti, že títo výrobcovia alebo dovozcovia

43

Ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, členské štáty môžu na účely financovania primeranej kompenzácie zaviesť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý nemajú zaplatiť dotknuté súkromné osoby, ale osoby disponujúce zariadeniami, prístrojmi a nosičmi určenými na digitálne vyhotovovanie rozmnoženiny, ktoré z tohto dôvodu de iure alebo de facto sprístupňujú tieto zariadenia, prístroje a nosiče určené na vyhotovovanie rozmnožením súkromným osobám alebo im poskytujú služby súvisiace s vyhotovovaním rozmnoženín.

44

Z judikatúry Súdneho dvora rovnako vyplýva, že členské štáty môžu za určitých podmienok uplatňovať poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie bez rozdielu vo vzťahu k záznamovým nosičom slúžiacim na vyhotovovanie rozmnoženín, vrátane prípadu, keď konečné používanie týchto nosičov nepatrí medzi prípady, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudok Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, bod 31).

45

Systém uplatňovania takého poplatku je v súlade s uvedeným ustanovením len vtedy, ak je jeho zavedenie odôvodnené praktickými ťažkosťami a ak majú osoby povinné platiť poplatok nárok na jeho vrátenie v prípade, že sa poplatok nemal platiť (pozri v tomto zmysle rozsudok Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, bod 31).

46

V tejto súvislosti systém poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie môže byť odôvodnený potrebou odstrániť nemožnosť identifikovať konečných používateľov alebo praktické ťažkosti spojené s touto identifikáciou či iné podobné ťažkosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, body 31 a 34).

47

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že uvedený poplatok sa v každom prípade nesmie uplatniť na dodanie zariadení, prístrojov a nosičov určených na vyhotovenie rozmnoženiny iným než fyzickým osobám na zjavne odlišné účely, než je vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie (pozri v tomto zmysle rozsudky Padawan, EU:C:2010:620, bod 52, ako aj Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, bod 28).

48

Pokiaľ ide ďalej o vrátenie tohto poplatku, tento nárok musí byť účinný a nesmie nadmerne sťažovať vrátenie poplatku zaplateného v inom prípade než, ktorý je uvedený v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudok Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, body 31 a 34).

49

V konaní vo veci samej vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v prvom rade overil, či sa zavedenie systému, ktorý upravuje platenie poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie pri uvádzaní pamäťových kariet mobilných telefónov na trh, zdá byť odôvodnené praktickými ťažkosťami, ktoré sú opísané v bode 46 tohto rozsudku.

50

Z úvah pripomenutých v bode 47 tohto rozsudku v tejto súvislosti vyplýva, že uvedenie dotknutých kariet na trh musí byť oslobodené od povinnosti platiť uvedený poplatok, ak predmetný výrobca alebo dovozca preukáže, že tieto karty dodal iným než fyzickým osobám na zjavne odlišné účely než je vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie.

51

Navyše treba konštatovať, že praktické problémy súvisiace s identifikáciou konečných používateľov a s výberom tohto poplatku nemôžu odôvodniť uplatnenie takéhoto oslobodenia len na dodanie pamäťových kariet mobilných telefónov podnikateľom zaregistrovaným v organizácii poverenej správou poplatkov za rozmnoženiny na súkromné použitie. Takýmto obmedzením by sa totiž zaviedlo rozdielne zaobchádzanie s jednotlivými skupinami hospodárskych subjektov, lebo v súvislosti s poplatkom za rozmnoženinu na súkromné použitie sa všetky tieto hospodárske subjekty nachádzajú v porovnateľnej situácii bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zapísané v tejto organizácii.

52

V druhom rade musí vnútroštátny súd overiť, či rozsah, účinnosť, dostupnosť, publicita a jednoduchosť uplatnenia práva na vrátenie umožňujú napraviť prípadnú nerovnováhu vytvorenú systémom poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie s cieľom prekonať konštatované praktické ťažkosti (pozri rozsudok Amazon.com International Sales a i., EU:C:2013:515, bod 36).

53

V tomto ohľade treba poznamenať, že keďže systém poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie, o ktorý ide vo veci samej, umožňuje osobám povinným platiť poplatok preniesť výšku tohto poplatku do ceny dotknutých mobilných telefónov a že tento poplatok teda znáša koncový používateľ, je v zásade v súlade s primeranou rovnováhou medzi záujmami nositeľov autorských práv a záujmami používateľov predmetov ochrany, uvedenou v odôvodnení 31 smernice 2001/29, že tento poplatok možno vrátiť len koncovému nadobúdateľovi takéhoto telefónu a že jeho vrátenie je podmienené podaním príslušnej žiadosti organizácii poverenej správou týchto poplatkov.

54

Pokiaľ sa táto možnosť zabezpečí, nie je podstatné, že výrobcovia a dovozcovia predmetných telefónov, ktorí sú povinní zaplatiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, majú alebo nemajú informácie o tom, že koncoví nadobúdatelia týchto telefónov sú súkromné osoby alebo podnikatelia.

55

Vzhľadom na predchádzajúce treba na šiestu otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá povinnosť platiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie výrobcom a dovozcom, ktorí predávajú pamäťové karty mobilných telefónov podnikateľom, pričom vedia, že tieto karty sú určené na ďalší predaj, no nevedia, či sú koncovými nadobúdateľmi týchto kariet súkromné osoby alebo podnikatelia, a to pod podmienkou, že

56

Svojou treťou otázkou, ktorú treba preskúmať ako štvrtú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ako sa má vykladať článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 s prihliadnutím na spresnenia uvedené v jej odôvodnení 35, podľa ktorého v určitých situáciách, keď je ujma nositeľa práva, „minimálna, nemusí vzniknúť žiadna povinnosť platby“.

57

V tejto súvislosti treba uviesť, že smernica 2001/29 má za cieľ harmonizovať len určité aspekty autorských práv a s nimi súvisiacich práv (rozsudok Padawan, EU:C:2010:620, bod 35). Ďalej jej všeobecná štruktúra je vymedzená viacerými jej ustanoveniami, ktoré odhaľujú zámer normotvorcu Európskej únie priznať členským štátom pri jej vykonávaní širokú mieru voľnej úvahy, ako je napríklad jej článok 5, ktorý stanovuje súbor výnimiek a obmedzení, ktoré tieto štáty môžu prebrať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov.

58

Navyše podľa odôvodnenia 35 uvedenej smernice musia nositelia práv v niektorých prípadoch výnimiek alebo obmedzení dostať primeranú kompenzáciu. V určitých situáciách, keď je ujma spôsobená týmto nositeľom minimálna, sa povinnosť zaplatiť takúto kompenzáciu nemusí uložiť.

59

Rovnako, ako sú členské štáty oprávnené upraviť alebo neupraviť niektorú z výnimiek spresnených v článku 5 ods. 2 smernice 2001/29, majú tie isté štáty možnosť, ako to potvrdzuje odôvodnenie 35 tejto smernice, stanoviť v určitých situáciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti výnimiek, ktoré sa tieto štáty rozhodli zaviesť, výnimku z platenia primeranej kompenzácie, ak je ujma spôsobená nositeľom práv minimálna.

60

Tento záver sa musí v plnej miere uplatniť na výnimku pre rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorú upravuje článok 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice.

61

Z vyššie uvedených dôvodov musí byť aj hranica, po ktorú možno ujmu kvalifikovať ako „minimálnu“ v zmysle odôvodenia 35 tejto smernice, predmetom voľnej úvahy členských štátov, a to najmä za predpokladu, že uplatnenie tejto hranice je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania uvedenou v bode 31 tohto rozsudku.

62

Vzhľadom na predchádzajúce treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má s prihliadnutím na jej odôvodnenie 35 vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom v určitých situáciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie, stanoviť oslobodenie od platenia primeranej kompenzácie, pokiaľ je ujma spôsobená nositeľom práv v týchto situáciách minimálna. Stanoviť hranicu takejto ujmy patrí do právomoci týchto štátov, pričom táto hranica sa musí uplatňovať najmä v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.

63

Svojou prvou otázkou písm. a) a b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta na účinky povolenia udeleného nositeľom práv používať súbory obsahujúce chránené diela najmä na účely rozmnoženiny na súkromné použitie, a to s ohľadom na požiadavky vyplývajúce z článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, osobitne pokiaľ ide o primeranú kompenzáciu.

64

Z bodov 24 a 25 tohto rozsudku vyplýva, že nie je nevyhnutné preukázať, že používatelia uvedených súborov skutočne vyhotovujú rozmnoženiny na súkromné použitie, lebo u týchto používateľov možno vychádzať z oprávnenej domnienky, že sa im tieto súbory poskytli v plnom rozsahu. Z toho vyplýva, že ak nositeľ práv povolí fyzickej osobe používať takéto súbory, pričom jej tieto súbory poskytne, samotná možnosť využívať tieto súbory na účely rozmnožovania chránených diel odôvodňuje uplatnenie poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie.

65

Pokiaľ však ide o vplyv povolenia udeleného nositeľom práv používať súbory obsahujúce chránené diela na primeranú kompenzáciu, Súdny dvor konštatoval, že ak sa členský štát na základe článku 5 ods. 2 smernice 2001/29 rozhodol, že v rámci vecnej pôsobnosti tohto ustanovenia vylúči akékoľvek právo nositeľov práv povoľovať rozmnožovanie ich diel na súkromné použitie, nijaký akt, ktorým títo nositelia práv povolia ich rozmnožovanie, nemá právne účinky z pohľadu práva uvedeného štátu. Taký akt teda nemá žiadny vplyv na ujmu spôsobenú nositeľom práv z dôvodu prijatia opatrenia, ktoré ich zbavuje práva, a teda nemôže mať žiadny vplyv na primeranú kompenzáciu, ktorú toto opatrenie stanovuje obligatórne alebo fakultatívne podľa príslušného ustanovenia tejto smernice (pozri rozsudok VG Wort a i., C‑457/11 až C‑460/11, EU:C:2013:426, bod 37).

66

Keďže za takých podmienok, aké sú spresnené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, nemá uvedené povolenie nijaké právne účinky, nemôže ani samo osebe zakladať povinnosť používateľa dotknutých súborov platiť za rozmnoženinu na súkromné použitie akúkoľvek platbu nositeľovi práv, ktorý k ich použitiu udelil povolenie.

67

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku písm. a) a b) odpovedať tak, že smernica 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sa členský štát rozhodol podľa článku 5 ods. 2 tejto smernice vylúčiť v rámci vecnej pôsobnosti tohto ustanovenia akékoľvek právo nositeľov práv udeliť povolenie na vyhotovenie rozmnoženiny svojich diel na súkromné použitie, povolenie udelené nositeľom práv na používanie súborov obsahujúcich jeho diela nemôže mať vplyv na povinnosť platiť primeranú kompenzáciu v prípade rozmnoženín vyhotovených pomocou takýchto súborov v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice a nemôže samo osebe zakladať povinnosť používateľa dotknutých súborov platiť tomuto nositeľovi práv akúkoľvek platbu.

68

Prvou otázkou písm. c) a d), ako aj druhou otázkou, ktoré treba preskúmať ako šieste, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či použitie technologických opatrení uvedených v článku 6 smernice 2001/29 v prípade zariadení používaných na vyhotovenie rozmnoženiny chránených diel, akými sú DVD, CD‑ROM, MP3 prehrávače alebo počítače, môže mať vplyv na primeranú kompenzáciu platenú z rozmnoženín na súkromné použite vyhotovených z takýchto zariadení.

69

V tomto ohľade už Súdny dvor rozhodol, že účelom technologických opatrení, na ktoré sa odvoláva článok 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, je obmedziť konania nepovolené nositeľmi práv, t. j. zabezpečiť správne uplatnenie tohto ustanovenia, a zabrániť tak konaniam, ktoré nespĺňajú prísne podmienky stanovené daným ustanovením (rozsudky VG Wort a i., EU:C:2013:426, bod 51, ako aj ACI Adam a i., C‑435/12, EU:C:2014:254, bod 43).

70

Okrem toho keďže výnimku pre rozmnoženinu na súkromné použitie stanovujú členské štáty, a nie nositelia práv, a teda členské štáty na účely vyhotovenia takej rozmnoženiny povoľujú uvedené použitie chránených diel alebo iných predmetov ochrany, prináleží preto členskému štátu, ktorý povolil zavedením tejto výnimky vyhotovenie rozmnoženiny na súkromné použitie, aby zabezpečil správne uplatňovanie uvedenej výnimky a obmedzil tak konania nepovolené nositeľmi práv (rozsudky VG Wort a i., EU:C:2013:426, body 52 a 53, ako aj ACI Adam a i., EU:C:2014:254, bod 44).

71

Vzhľadom na to, že uplatnenie technologických prostriedkov uvedených v článku 6 smernice 2001/29 je dobrovoľné, Súdny dvor rozhodol, že hoci takáto možnosť existuje, nemôže nepoužitie týchto opatrení viesť k tomu, že sa táto primeraná kompenzácia neuplatní (rozsudok VG Wort a i., EU:C:2013:426, bod 57).

72

Dotknutý členský štát však môže konkrétnu výšku kompenzácie v prospech nositeľov práv podmieniť použitím či nepoužitím takýchto technologických prostriedkov, aby nositelia práv boli skutočne motivovaní k ich používaniu, a aby tak dobrovoľne prispievali k správnemu uplatňovaniu výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie (rozsudok VG Wort a i., EU:C:2013:426, bod 58).

73

Preto treba na prvú otázku písm. c) a d), ako aj na druhú otázku odpovedať tak, že použitie technologických prostriedkov uvedených v článku 6 smernice 2001/29 v prípade zariadení používaných vyhotovenie rozmnoženiny chránených diel, ako sú DVD, CD‑ROM, MP3 prehrávače alebo počítače, nemôže mať vplyv na primeranú kompenzáciu platenú z rozmnoženín na súkromné použitie, ktoré boli vyhotovené z takýchto zariadení. Ich použitie pritom môže mať vplyv na konkrétnu výšku tejto kompenzácie.

74

Svojou prvou otázkou písm. f), ktorú treba preskúmať ako siedmu, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či smernica 2001/29 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje primeranú kompenzáciu v prípade rozmnoženín vyhotovených z legálnych zdrojov, a to z chránených diel poskytnutých verejnosti bez povolenia nositeľov práv.

75

Súdny dvor už rozhodol, že uvedená smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nerozlišuje medzi situáciou, v ktorej je zdroj, z ktorého sa vyhotoví rozmnoženina na súkromné použitie, legálny, a situáciou, v ktorej je tento zdroj nelegálny (pozri v tomto zmysle rozsudok ACI Adam a i., EU:C:2014:254, bod 58).

76

V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že požiadavka reštriktívneho výkladu článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bráni tomu, aby sa toto ustanovenie chápalo v tom zmysle, že rámec obmedzenia, ktorý stanovuje, ukladá nositeľom autorských práv povinnosť znášať porušovanie svojich práv, ktoré môže súvisieť s vyhotovovaním rozmnoženín na súkromné použitie (pozri v tomto zmysle rozsudok ACI Adam a i., EU:C:2014:254, bod 31).

77

Súdny dvor okrem toho uviedol, že systém poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý má také charakteristické znaky ako systém dotknutý vo veci samej a ktorý nerozlišuje, pokiaľ ide o výpočet primeranej kompenzácie, ktorá sa má vyplatiť oprávneným osobám, medzi situáciou, v ktorej je zdroj, z ktorého sa vyhotoví rozmnoženina na súkromné použitie, legálny, a situáciou, v ktorej je tento zdroj nelegálny, nedodržiava primeranú rovnováhu, ktorú treba nájsť medzi záujmami nositeľov práv a záujmami používateľov predmetov ochrany, pretože v takomto systéme sú všetci používatelia, ktorí nadobudnú vybavenie, prístroje alebo nosiče podliehajúce uvedenému poplatku, nepriamo potrestaní (pozri v tomto zmysle rozsudok ACI Adam a i., EU:C:2014:254, body 54 až 56).

78

Tým, že znášajú zaťaž spojenú s týmto poplatkom stanoveným bez ohľadu na to, či je zdroj, z ktorého sa vyhotovujú takéto rozmnoženiny, legálny či nelegálny, nevyhnutne prispievajú na náhradu ujmy spôsobenej vyhotovovaním rozmnoženín na súkromné použitie z nelegálneho zdroja, ktoré smernica 2001/29 nepovoľuje, a sú tak nútení znášať nezanedbateľnú dodatočnú záťaž, aby mohli vyhotovovať rozmnoženiny na súkromné použitie, na ktoré sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) (pozri rozsudok ACI Adam a i., EU:C:2014:254, bod 56).

79

Vzhľadom na prechádzajúce treba na prvú otázku písm. f) odpovedať tak, že smernica 2001/29 bráni vnútroštátne právnej úprave, ktorá stanovuje primeranú kompenzáciu v prípade rozmnoženín vyhotovených z nelegálnych zdrojov, konkrétne z chránených diel sprístupnených verejnosti bez povolenia nositeľov práv.

80

Svojou prvou otázkou písm. e), ktorú treba preskúmať ako ôsmu, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či smernica 2001/29 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje primeranú kompenzáciu v prípade rozmnoženín chránených diel vyhotovených fyzickou osobou zo zariadení alebo pomocou zariadení, ktoré patria tretej osobe.

81

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 5 ods. 2 psím. b) uvedenej smernice obsahuje tri znaky, ktoré spoločne určujú jeho pôsobnosť. Ide najprv o predmet rozmnoženiny, následne o osobu, ktorá ju vyhotovuje, a napokon o samotnú rozmnoženinu.

82

Pokiaľ ide najprv o predmet rozmnoženiny, treba pripomenúť, že uvedené ustanovenie stanovuje výnimku z výlučného práva autora povoliť alebo zakázať rozmnožovanie posudzovaného diela. To nevyhnutne predpokladá, že predmetom rozmnoženiny, na ktorú sa toto ustanovenie vzťahuje, musí byť chránené dielo a nie falšované alebo pirátske dielo (pozri v tomto zmysle rozsudok ACI Adam a i., EU:C:2014:254, bod 58).

83

Následne pokiaľ ide o osobu oprávnenú vyhotoviť rozmnoženinu, článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 spresňuje, že ide výlučne o fyzickú osobu, ktorá vyhotovuje rozmnoženiny daného chráneného diela na súkromné použitie a na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné.

84

Pokiaľ ide napokon o samotnú rozmnoženinu, článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice len spresňuje nosiče, na ktorých možno chránené dielo rozmnožovať.

85

V tomto ohľade stačí porovnať formuláciu výnimky pre rozmnoženiny na súkromné použitie s formuláciou výnimky z práva na vyhotovenie rozmnoženiny stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice. Zatiaľ čo naposledy uvedená výnimka sa uplatňuje vo vzťahu k „rozmnožovaniu na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom [na akomkoľvek podobnom nosiči – neoficiálny preklad]“, výnimka pre rozmnoženiny na súkromné použitie sa uplatňuje vo vzťahu k „rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu [nosiči – neoficiálny preklad]“.

86

Naopak článok 5 ods. 2 písm. b) tej istej smernice 2001/29 nijako nespresňuje charakteristické znaky zariadení, z ktorých alebo pomocou ktorých sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovujú. Osobitne sa v ňom neuvádza nič o právnej povahe vzťahu, ktorý môže – ako napríklad vlastnícke právo – existovať medzi fyzickou osobou, ktorá vyhotovuje rozmnoženinu na súkromné použitie, a zariadením, ktoré na to používa.

87

Treba však uviesť, že výnimka stanovená v uvedenom ustanoví sa musí vykladať reštriktívne, takže nepripúšťa výklad idúci nad rámec výslovne uvedených prípadov (pozri analogicky rozsudky ACI Adam a i., EU:C:2014:254, bod 23, a Melzer, C‑228/11, EU:C:2013:305, bod 24).

88

Ďalej cieľom uvedenej smernice je harmonizovať len určité aspekty autorských práv (rozsudok Padawan, EU:C:2010:620, bod 35). Keďže normotvorca Únie neuviedol v tejto smernici charakteristické znaky a osobitosti uvedené v bode 86 tohto rozsudku, považoval ich za irelevantné z hľadiska cieľa, ktorý sledoval zavedením čiastočnej harmonizácie.

89

Z toho vyplýva, že otázka, či zariadenie používané určitou súkromnou osobou na vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie, musí patriť tejto osobe, alebo či môže patriť tretej osobe, nepatrí do pôsobnosti článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29.

90

Na rozdiel od toho čo tvrdí Európska komisia, za týchto podmienok netreba vykladať článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice s prihliadnutím na jej článok 5 ods. 5, lebo cieľom tohto naposledy uvedeného ustanovenia nie je ovplyvniť vecný obsah ustanovení patriacich do pôsobnosti článku 5 ods. 2 uvedenej smernice, ani predovšetkým rozšíriť rozsah jednotlivých výnimiek a obmedzení, ktoré tento článok stanovuje (pozri rozsudok ACI Adam a i., EU:C:2014:254, bod 26).

91

Vzhľadom na predchádzajúce treba na prvú otázku písm. e) odpovedať tak, že smernica 2001/29 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje primeranú kompenzáciu v prípade rozmnoženín chránených diel, ktoré vyhotovila fyzická osoba zo zariadenia alebo pomocou zariadenia, ktoré patrí tretej osobe.

92

Svojou prvou otázkou písm. g), ktorú treba preskúmať ako deviatu, sa vnútroštátny súd pýta, či smernica 2001/29 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje primeranú kompenzáciu v prípade rozmnoženín vyhotovených z legálnych zdrojov „iným spôsobom“, napríklad z internetu.

93

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak vnútroštátny súd neposkytne Súdnemu dvoru skutkové a právne podklady potrebné na užitočnú odpoveď na otázku, ktorá mu bola poskytnutá, musí sa táto otázka zamietnuť ako neprípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok Belvedere Costruzioni, C‑500/10, EU:C:2012:186, bod 16, a uznesenie Stefan, C‑329/13, EU:C:2014:815, bod 24).

94

V prejednávanom prípade vnútroštátny súd neposkytol dostatočné podklady týkajúce sa povahy rozmnoženín, ktorých sa týka položená otázka.

95

Za týchto podmienok Súdny dvor nemôže na prvú otázku písm. g) užitočne odpovedať. Táto otázka sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

96

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: