Vec C‑431/12

Agenţia Naţională de Administrare Fiscală

proti

SC Rafinăria Steaua Română SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie)

„Dane — Daň z pridanej hodnoty — Úhrada nadmerného odpočtu DPH započítaním — Zrušenie výmerov týkajúcich sa započítania — Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zdaniteľnej osobe“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 24. októbra 2013

Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Vyplatenie nadmerného odpočtu – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca vyplatenie, neskôr zrušená súdnym rozhodnutím – Úroky z omeškania, ktoré nie sú splatné za obdobie platnosti uvedenej úpravy – Neprípustnosť

(Smernica Rady 2006/112, článok 183)

Článok 183 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že je s ním v rozpore, ak zdaniteľnej osobe, ktorá požiadala o vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorú dlhovala a zaplatila na vstupe, daňový orgán členského štátu nemôže priznať úroky z omeškania vyplývajúce z toho, že tento daňový orgán neskoro vyplatil nadmerný odpočet, a to za obdobie, počas ktorého boli v platnosti správne akty vylučujúce vyplatenie nadmerného odpočtu, neskôr zrušené súdnym rozhodnutím.

Aj keď postupy na uplatnenie nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty upraveného v článku 183 uvedenej smernice v zásade patria do procesnej autonómie členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že táto autonómia je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity.

V tejto súvislosti, keď dôjde k vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému uvedenej dane vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania.

Okrem toho z hľadiska zdaniteľnej osoby je dôvod, pre ktorý vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty nastalo neskoro, irelevantný. V tomto kontexte neexistuje žiadny relevantný rozdiel medzi oneskoreným vyplatením z dôvodu spracovania žiadosti správnym orgánom po lehote a tým, ktoré nastalo z dôvodu správnych aktov protiprávne vylučujúcich vyplatenie nadmerného odpočtu, ktoré boli potom zrušené súdnym rozhodnutím.

(pozri body 20, 23, 25, 26 a výrok)

Vec C‑431/12

Agenţia Naţională de Administrare Fiscală

proti

SC Rafinăria Steaua Română SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie)

„Dane — Daň z pridanej hodnoty — Úhrada nadmerného odpočtu DPH započítaním — Zrušenie výmerov týkajúcich sa započítania — Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zdaniteľnej osobe“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 24. októbra 2013

Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Vyplatenie nadmerného odpočtu — Vnútroštátna právna úprava vylučujúca vyplatenie, neskôr zrušená súdnym rozhodnutím — Úroky z omeškania, ktoré nie sú splatné za obdobie platnosti uvedenej úpravy — Neprípustnosť

(Smernica Rady 2006/112, článok 183)

Článok 183 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že je s ním v rozpore, ak zdaniteľnej osobe, ktorá požiadala o vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorú dlhovala a zaplatila na vstupe, daňový orgán členského štátu nemôže priznať úroky z omeškania vyplývajúce z toho, že tento daňový orgán neskoro vyplatil nadmerný odpočet, a to za obdobie, počas ktorého boli v platnosti správne akty vylučujúce vyplatenie nadmerného odpočtu, neskôr zrušené súdnym rozhodnutím.

Aj keď postupy na uplatnenie nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty upraveného v článku 183 uvedenej smernice v zásade patria do procesnej autonómie členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že táto autonómia je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity.

V tejto súvislosti, keď dôjde k vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému uvedenej dane vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania.

Okrem toho z hľadiska zdaniteľnej osoby je dôvod, pre ktorý vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty nastalo neskoro, irelevantný. V tomto kontexte neexistuje žiadny relevantný rozdiel medzi oneskoreným vyplatením z dôvodu spracovania žiadosti správnym orgánom po lehote a tým, ktoré nastalo z dôvodu správnych aktov protiprávne vylučujúcich vyplatenie nadmerného odpočtu, ktoré boli potom zrušené súdnym rozhodnutím.

(pozri body 20, 23, 25, 26 a výrok)