Vec C‑429/12
Siegfried Pohl
proti
ÖBB Infrastruktur AG
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberlandesgericht Innsbruck)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní — Článok 21 Charty základných práv Európskej únie — Článok 45 ZFEÚ — Smernica 2000/78/ES — Rozdielne zaobchádzanie na základe veku — Určenie rozhodujúceho dňa na účely platového postupu — Premlčacia lehota — Zásada efektivity“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. januára 2014
Právo Európskej únie — Priamy účinok — Vnútroštátne procesné podmienky — Podmienky uplatňovania — Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity — Nezlučiteľnosť vylúčenia zohľadnenia určitých období zamestnania s právom Únie — Konštatovanie rozsudkami C‑195/98 a C‑88/08 — Premlčacia lehota plynúca od uzatvorenia dohody — Prípustnosť
Právo Únie, najmä zásada efektivity, nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že právo zamestnanca žiadať prehodnotenie obdobia služby, ktoré sa má zohľadniť na určenie rozhodujúceho dňa na účely služobného postupu, sa premlčuje po tridsiatich rokoch, pričom táto premlčacia lehota začína plynúť odo dňa uzavretia dohody, v ktorej bol tento rozhodujúci deň stanovený, alebo odo dňa zaradenia do nesprávneho platového stupňa.
Prináleží totiž každému členskému štátu, aby vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku upravil takéto procesné podmienky tak, aby neboli menej výhodné ako podmienky vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a aby neviedli k praktickej nemožnosti alebo neprimeranému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity).
V tejto súvislosti takéto premlčacie pravidlo nemožno považovať za pravidlo, ktoré by bolo v rozpore so zásadou ekvivalencie, keďže sa uplatňuje nezávisle od toho, či uvádzané porušenie práva patrí do práva Únie alebo do vnútroštátneho práva.
Čo sa týka zásady efektivity, stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou premlčania v záujme právnej istoty je v súlade s právom Únie, pokiaľ táto lehota nemá takú povahu, že by mohla viesť k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie.
Pokiaľ ide o to, či dátumy vyhlásenia rozsudkov z 30. novembra 2000, Österreichischer Gewerkschaftsbund (C‑195/98), a z 18. júna 2009, Hütter (C‑88/08), majú vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovenej vo vnútroštátnom práve, treba pripomenúť, že rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. Okrem toho začiatok plynutia premlčacej lehoty uplatniteľnej vo veci samej patrí do vnútroštátneho práva. Preto príslušné dátumy vyhlásenia týchto rozsudkov nemajú nijaký vplyv na začatie plynutia tejto lehoty a sú irelevantné na posúdenie toho, či vo veci samej bola dodržaná zásada efektivity.
(pozri body 23, 27 – 32, 37 a výrok)
Vec C‑429/12
Siegfried Pohl
proti
ÖBB Infrastruktur AG
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberlandesgericht Innsbruck)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní — Článok 21 Charty základných práv Európskej únie — Článok 45 ZFEÚ — Smernica 2000/78/ES — Rozdielne zaobchádzanie na základe veku — Určenie rozhodujúceho dňa na účely platového postupu — Premlčacia lehota — Zásada efektivity“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. januára 2014
Právo Európskej únie – Priamy účinok – Vnútroštátne procesné podmienky – Podmienky uplatňovania – Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity – Nezlučiteľnosť vylúčenia zohľadnenia určitých období zamestnania s právom Únie – Konštatovanie rozsudkami C‑195/98 a C‑88/08 – Premlčacia lehota plynúca od uzatvorenia dohody – Prípustnosť
Právo Únie, najmä zásada efektivity, nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že právo zamestnanca žiadať prehodnotenie obdobia služby, ktoré sa má zohľadniť na určenie rozhodujúceho dňa na účely služobného postupu, sa premlčuje po tridsiatich rokoch, pričom táto premlčacia lehota začína plynúť odo dňa uzavretia dohody, v ktorej bol tento rozhodujúci deň stanovený, alebo odo dňa zaradenia do nesprávneho platového stupňa.
Prináleží totiž každému členskému štátu, aby vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku upravil takéto procesné podmienky tak, aby neboli menej výhodné ako podmienky vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a aby neviedli k praktickej nemožnosti alebo neprimeranému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity).
V tejto súvislosti takéto premlčacie pravidlo nemožno považovať za pravidlo, ktoré by bolo v rozpore so zásadou ekvivalencie, keďže sa uplatňuje nezávisle od toho, či uvádzané porušenie práva patrí do práva Únie alebo do vnútroštátneho práva.
Čo sa týka zásady efektivity, stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou premlčania v záujme právnej istoty je v súlade s právom Únie, pokiaľ táto lehota nemá takú povahu, že by mohla viesť k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie.
Pokiaľ ide o to, či dátumy vyhlásenia rozsudkov z 30. novembra 2000, Österreichischer Gewerkschaftsbund (C‑195/98), a z 18. júna 2009, Hütter (C‑88/08), majú vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovenej vo vnútroštátnom práve, treba pripomenúť, že rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. Okrem toho začiatok plynutia premlčacej lehoty uplatniteľnej vo veci samej patrí do vnútroštátneho práva. Preto príslušné dátumy vyhlásenia týchto rozsudkov nemajú nijaký vplyv na začatie plynutia tejto lehoty a sú irelevantné na posúdenie toho, či vo veci samej bola dodržaná zásada efektivity.
(pozri body 23, 27 – 32, 37 a výrok)