Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci C‑335/12,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 13. júla 2012,

Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Portugalskej republike, v zastúpení: L. Inez Fernandes, J. Gomes, P. Rocha a A. Cunha, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia E. Juhász (spravodajca), A. Rosas, D. Šváby a C. Vajda,

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. decembra 2013,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. marca 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

1. Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že Portugalská republika si tým, že odmietla Komisii poskytnúť sumu 785 078,50 eura zodpovedajúcu poplatkom za nevyvezené nadbytočné zásoby cukru po pristúpení Portugalskej republiky k Európskemu spoločenstvu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES, článku 254 Aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách Zmlúv [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 302, 1985, s. 23, ďalej len „akt o pristúpení“), článku 7 rozhodnutia Rady 85/257/EHS, Euratom zo 7. mája 1985 o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 128, s. 15), článkov 4, 7 a 8 nariadenia Komisie (EHS) č. 579/86 z 28. februára 1986, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa zásob výrobkov v sektore cukru nachádzajúcich sa k 1. marcu 1986 v Španielsku a Portugalsku [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 57, s. 21), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 3332/86 z 31. októbra 1986 (Ú. v. ES L 306, s. 37, ďalej len „nariadenie č. 579/86“), článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1697/79 z 24. júla 1979 o dodatočnom vyberaní dovozných alebo vývozných ciel, ktoré neboli od osoby zodpovednej za zaplatenie požadované, za tovary deklarované v colnom režime, na ktorý sa vzťahuje povinnosť zaplatiť takéto clá [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 197, s. 1), ako aj z článkov 2, 11 a 17 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 155, s. 1).

Právny rámec

2. Článok 254 aktu o pristúpení stanovuje:

„Akékoľvek zásoby výrobkov vo voľnom obehu nachádzajúce sa na území Portugalska k 1. marcu 1986 presahujúce množstvo, ktoré možno považovať za bežné zásoby prevádzané do nasledujúceho obdobia, musí Portugalská republika na vlastné náklady odstrániť v rámci postupov Spoločenstva, ktoré sa stanovia, a v lehotách, ktoré sa určia, za podmienok uvedených v článku 258. Koncepcia bežne prenášaných zásob musí byť definovaná pre každý produkt s ohľadom na kritériá a ciele špecifické pre každú spoločnú organizáciu trhu.“ [ neoficiálny preklad ]

3. Podľa článku 371 aktu o pristúpení:

„1. Rozhodnutie z 21. apríla 1970 o nahradení finančných príspevkov členských štátov vlastnými zdrojmi Spoločenstiev… sa bude uplatňovať v súlade s článkami 372 až 375.

2. Akýkoľvek odkaz na rozhodnutie z 21. apríla 1970, ktorý sa nachádza v článkoch tejto kapitoly, treba chápať ako odkaz na rozhodnutie Rady zo 7. mája 1985 o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.“ [ neoficiálny preklad ]

4. Článok 372 prvý odsek aktu o pristúpení stanovuje:

„Príjmy označené ako ,poľnohospodárske odvody‘ uvedené v článku 2 prvom odseku písm. a) rozhodnutia z 21. apríla 1970 zahŕňajú aj príjmy z akejkoľvek sumy zistenej pri dovoze medzi Portugalskom a ostatnými členskými štátmi a medzi Portugalskom a tretími krajinami podľa článkov 233 až 345, článku 210 ods. 3 a článku 213.“ [ neoficiálny preklad ]

5. Článok 2 rozhodnutia 85/257 stanovuje:

„Príjmy z:

a) odvodov, náhrad, dodatočných alebo kompenzačných čiastok, dodatočných čiastok alebo faktorov a iných poplatkov, ktoré stanovili alebo stanovia inštitúcie Spoločenstiev v súvislosti s obchodom s nečlenskými krajinami v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj príspevkov a iných poplatkov stanovených v rámci spoločnej organizácie trhov s cukrom;

b) ciel podľa Spoločného colného sadzobníka a iných poplatkov, ktoré stanovili alebo stanovia inštitúcie Spoločenstiev v súvislosti s obchodom s nečlenskými krajinami,

predstavujú vlastné zdroje, ktoré sa vložia do rozpočtu Spoločenstiev.

…“ [ neoficiálny preklad ]

6. Podľa článku 7 ods. 1 tohto rozhodnutia:

„Zdroje Spoločenstva uvedené v článkoch 2 a 3 vyberú členské štáty v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktoré budú v prípade potreby na tento účel zmenené a doplnené. Členské štáty poskytnú tieto zdroje Komisii.“ [ neoficiálny preklad ]

7. Článok 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 88/376/EHS, Euratom z 24. júna 1988 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 185, s. 24; Mim. vyd. 01/001, s. 176) stanovuje:

„Nasledujúce príjmy tvoria vlastné zdroje vložené do rozpočtu spoločenstiev:

a) odvody, náhrady, dodatočné a kompenzačné čiastky, dodatočné čiastky alebo faktory a iné poplatky, ktoré boli alebo budú stanovené inštitúciami spoločenstiev v súvislosti s obchodom s nečlenskými krajinami v rámci bežnej poľnohospodárskej politiky, ako aj príspevky a iné poplatky stanovené v rámci bežnej organizácie na trhoch s cukrom;

b) bežné colné tarifné poplatky a iné poplatky, ktoré sú alebo sa majú stanoviť inštitúciami spoločenstiev v súvislosti s obchodom s nečlenskými krajinami, a colné poplatky na produkty uvedené v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ;

…“

8. Článok 8 ods. 1 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Vlastné zdroje spoločenstva uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) zozbierajú členské štáty v súlade s národnými ustanoveniami uloženými zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením, ktoré sa prijmú, ak je to vhodné, aby splnili požiadavky pravidiel spoločenstva. … Členské štáty tvoria zdroje podľa článku 2 ods. 1 písm. a) až d), ktoré sú dostupné Komisii.“

9. Článok 1 nariadenia č. 1697/79 stanovuje:

„1. Toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých príslušné orgány dodatočne vyberú dovozné clá alebo vývozné clá, ktorých zaplatenie nebolo od osoby zodpovednej za zaplatenie z akéhokoľvek dôvodu požadované, za tovary deklarované v colnom režime, na ktorý sa vzťahuje povinnosť zaplatiť takéto clá.

2. Na účely tohto nariadenia:

a) ,dovozné clá‘ sú clá a platby s rovnakým účinkom ako clo a tiež poľnohospodárske odvody a iné platby pri dovoze stanovené na základe spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo na základe osobitných opatrení vzťahujúcich sa podľa článku 235 Zmluvy na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov;

…

c) ,zápis do účtovnej evidencie‘ je správny akt, ktorým sa náležite určí výška dovozných ciel alebo vývozných ciel, ktoré vyberú príslušné orgány;

d) ,colný dlh‘ je záväzok fyzickej alebo právnickej osoby zaplatiť dovozné clá alebo vývozné clá, ktoré sa na základe platných predpisov vzťahujú na tovary podliehajúce takým clám.“ [ neoficiálny preklad ]

10. Článok 2 nariadenia č. 1697/79 stanovuje:

„1. Ak príslušné orgány zistia, že celá suma alebo časť sumy dovozných alebo vývozných ciel dlžných na základe zákona za tovar deklarovaný v colnom režime, na ktorý sa vzťahuje povinnosť zaplatiť takéto clá, nebola od osoby zodpovednej za zaplatenie požadovaná, uskutočnia úkon smerujúci k vybratiu nezaplatených ciel.

Taký úkon však nemožno urobiť po uplynutí obdobia troch rokov odo dňa zápisu sumy pôvodne požadovanej od osoby zodpovednej za zaplatenie do účtovnej evidencie, alebo keď nedošlo k zápisu do účtovnej evidencie, odo dňa vzniku colného dlhu týkajúceho sa predmetného tovaru.

2. V zmysle odseku 1 sa úkon smerujúci k vybratiu ciel urobí oboznámením dotknutej osoby o sume dovozných alebo vývozných ciel, za zaplatenie ktorých je zodpovedná.“ [ neoficiálny preklad ]

11. Článok 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3771/85 z 20. decembra 1985 o zásobách poľnohospodárskych výrobkov v Portugalsku [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 362, s. 21) stanovuje:

„Toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá na uplatňovanie článku 254 aktu o pristúpení.“ [ neoficiálny preklad ]

12. Článok 8 nariadenia č. 3771/85 stanovuje:

„1. Podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto nariadenia sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 38 nariadenia Rady č. 136/66/EHS z 22. septembra 1966 o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi [(Ú. v. ES 1966, 172, s. 3025; Mim. vyd. 03/001, s. 77.)] alebo prípadne v príslušných článkoch iných nariadení o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov.

2. Podrobné pravidlá uvedené v odseku 1 sa týkajú najmä:

a) určenia zásob uvedených v článku 254 aktu o pristúpení v prípade výrobkov, ktorých množstvo presahuje bežné prevádzané zásoby;

…

d) postupov na odstránenie nadbytočných výrobkov.

3. Podrobné pravidlá uvedené v odseku 1 môžu upraviť:

…

c) výber poplatku v prípadoch, ak dotknutá osoba nedodrží postupy na odstránenie nadbytočných výrobkov.“ [ neoficiálny preklad ]

13. Podľa druhého odôvodnenia nariadenia č. 579/86:

„… vzhľadom na pravdepodobnosť špekulácií v nových členských štátoch v súvislosti s cukrom a izoglukózou, ktoré sú skladovateľnými výrobkami, v prípade ktorých sú stanovené vývozné náhrady, by sa mali prijať ustanovenia týkajúce sa zásob nachádzajúcich sa k 1. marcu 1986… v Portugalsku.“ [ neoficiálny preklad ]

14. Šieste odôvodnenie tohto nariadenia znie:

„… množstvá, ktoré prekračujú zásoby prevádzané do nasledujúceho obdobia,… ktoré neboli vyvezené pred stanoveným termínom, a preto neboli odstránené z trhu, treba považovať za odpredané na vnútornom trhu Spoločenstva a dovezené z tretích krajín;… za týchto podmienok je opodstatnené stanoviť výber sumy, ktorá sa rovná dovoznému poplatku pre predmetný výrobok platnému v posledný deň lehoty stanovenej pre vývoz;… na účely konverzie tejto meny na vnútroštátnu menu treba použiť poľnohospodársky kurz platný k tomu istému dátumu.“ [ neoficiálny preklad ]

15. Článok 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1. Nové členské štáty samostatne vykonajú inventarizáciu zásob cukru…, ktoré sa nachádzajú vo voľnom obehu na ich území k 1. marcu 1986 o 0.00 hod.

2. Na účely odseku 1 každý, kto má z akéhokoľvek dôvodu množstvo cukru… aspoň 3 000 kilogramov…, ktoré sa nachádza vo voľnom obehu k 1. marcu 1986 o 0.00 hod., ho musí do 13. marca 1986 ohlásiť príslušným orgánom.

…“ [ neoficiálny preklad ]

16. Článok 4 nariadenia č. 579/86 stanovuje:

„1. Ak množstvo zásob cukru alebo izoglukózy zistené pri inventarizácii uvedenej v článku 3 prekročí v novom členskom štáte množstvo, ktoré preň bolo stanovené v článku 2 ods. 1, tento členský štát zabezpečí, aby sa do… 1. júla 1987 v prípade Portugalska zo Spoločenstva vyviezlo množstvo rovnajúce sa rozdielu medzi zaznamenaným množstvom a stanoveným množstvom…

…

2. V prípade množstiev, ktoré sa majú vyviezť podľa odseku 1:

…

c) predmetný výrobok sa musí vyviezť do… 1. júla 1987 v prípade Portugalska z územia nového členského štátu, kde dochádza k overovaniu zásob v zmysle odseku 1, a výrobok musí do uvedeného termínu opustiť územie Spoločenstva.“ [ neoficiálny preklad ]

17. Článok 5 nariadenia č. 579/86 stanovuje:

„1. Dôkaz o vývoze v zmysle článku 4 ods. 1 sa musí poskytnúť – okrem prípadov vyššej moci –… do 1. septembra 1987 v prípade vývozov z Portugalska predložením:

a) vývozných osvedčení vydaných v súlade s článkom 6 príslušným orgánom v dotknutom novom členskom štáte;

b) príslušných dokladov uvedených v článkoch 30 a 31 nariadenia [Komisie] (EHS) č. 3183/80 [z 3. decembra 1980, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 338, s. 1)] potrebných na uvoľnenie záruky.

2. Ak sa dôkaz v zmysle odseku 1 neposkytne do 1. septembra 1987, predmetné množstvo sa považuje za odpredané na vnútornom trhu Spoločenstva.

…“ [ neoficiálny preklad ]

18. Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 579/86 stanovuje:

„Z množstiev, ktoré sa považujú za odpredané na vnútornom trhu v zmysle článku 5 ods. 2, sa vyberie:

a) v prípade cukru za každých 100 kilogramov suma rovnajúca sa dovoznému poplatku platnému k 30. júnu 1987 v Portugalsku pre biely cukor,… zvýšená alebo znížená podľa prípadu o ‚prístupovú‘ kompenzačnú sumu platnú k tomu istému dátumu v prípade bieleho cukru, pokiaľ ide o dotknutý nový členský štát;

…“ [ neoficiálny preklad ]

19. Článok 8 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Nové členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia a osobitne stanovia akékoľvek kontroly, ktoré budú potrebné na vykonanie inventarizácie v zmysle článku 3 a na splnenie vývoznej povinnosti v zmysle článku 4 ods. 1.“ [ ne oficiálny preklad ]

20. Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1552/89 stanovuje:

„Na účely uplatňovania tohto nariadenia vzniká nárok Spoločenstiev na vlastné zdroje, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia [88/376], len čo príslušný orgán členského štátu oznámil dlžníkovi dlžnú sumu. Uvedené oznámenie sa urobí, len čo sa zistí totožnosť dlžníka a príslušné správne orgány sú schopné vypočítať výšku nároku v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.“ [ neoficiálny preklad ]

21. Článok 11 nariadenia č. 1552/89 stanovuje:

„Akékoľvek omeškanie v prípade vkladu na účet uvedený v článku 9 ods. 1 má pre dotknutý členský štát za následok vznik povinnosti platiť úroky podľa úrokovej sadzby platnej v príslušný deň pre operácie krátkodobého verejného financovania zvýšenej o dva percentuálne body. Táto sadzba sa zvyšuje o štvrť percentuálneho bodu za každý mesiac omeškania. Takto zvýšená sadzba sa vzťahuje na celú dobu omeškania.“ [ neoficiálny preklad ]

22. Článok 17 tohto nariadenia stanovuje:

„1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že čiastka zodpovedajúca nárokom vzniknutým podľa článku 2 sa poskytne Komisii tak, ako je uvedené v tomto nariadení.

2. Členské štáty sú oslobodené od povinnosti poskytnúť Komisii čiastky zodpovedajúce vzniknutým nárokom jedine v prípade, keď z dôvodov vyššej moci tieto čiastky neboli vybraté. Členské štáty navyše môžu považovať túto povinnosť poskytnúť takéto čiastky Komisii za bezpredmetnú v osobitných prípadoch, keď sa po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu zistí, že výber je z dlhodobého hľadiska nemožný z dôvodov, ktoré nemožno pripísať členským štátom. Ak tieto čiastky, prevedené do príslušnej národnej meny za použitia výmenného kurzu platného v prvý pracovný deň mesiaca október predchádzajúceho kalendárneho roka, presahujú 10 000 [eur], musia byť takéto prípady uvedené v správe uvedenej v odseku 3; táto správa musí obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré členský štát nebol schopný poskytnúť príslušné čiastky. Komisia môže, ak je to vhodné, zaslať svoje pripomienky dotknutému členskému štátu do šiestich mesiacov.

…“ [ neoficiálny preklad ]

Konanie pred podaním žaloby

23. Dňa 26. júna 2003 Portugalská republika požiadala v súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2000/597/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169) Komisiu o oslobodenie od povinnosti poskytnúť Komisii celkovú sumu 785 078,50 eura zodpovedajúcu tradičným zdrojom.

24. Podľa Portugalskej republika nebolo možné tieto poplatky vybrať v dôsledku vydania rozsudku Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd) z 8. mája 2002, ktorým bola zrušená výzva na zaplatenie poplatkov, ktorá bola pôvodne zaslaná dotknutému dlžníkovi 25. októbra 1990. Zaplatenie sa týkalo vlastných zdrojov týkajúcich sa nadbytočných zásob cukru, v prípade ktorých nebol k 1. septembru 1987, t. j. v lehote stanovenej v nariadení č. 579/86, predložený nijaký dôkaz o vývoze.

25. Komisia v odpovedi na túto žiadosť v listoch zo 17. decembra 2003 a z 20. februára 2004 požiadala portugalské orgány o doplňujúce informácie týkajúce sa najmä dôvodov, pre ktoré jednak oznámenie o predmetnom colnom dlhu bolo uvedenému dlžníkovi doručené viac ako tri roky po jeho vzniku a jednak Supremo Tribunal Administrativo „zrušil akt o zápise [uvedeného] dlhu do účtovnej evidencie“.

26. Portugalské orgány v liste z 22. marca 2004 poskytli požadované informácie, ako aj kópiu rozsudku Supremo Tribunal Administrativo z 8. mája 2002 a kópiu rozsudku Tributário de Segunda Instância (Odvolací daňový súd) z 26. marca 1996. Z týchto informácií vyplýva, že predmetný podnik nepredložil dôkazy o vývoze nadbytočného množstva cukru, ktorý bol v jeho vlastníctve, a že v súlade s oznámením colného úradu vo Funchale (Portugalsko) zo 16. októbra 1987 zaplatil 30. októbra 1987 sumu 522 511,20 eura. Portugalské orgány po skončení opätovného preskúmania informovali tento podnik, že dodatočná suma, ktorú mal zaplatiť, predstavuje 785 078,50 eura. Uvedený podnik podal proti rozhodnutiu, ktorým sa mu ukladá povinnosť zaplatiť túto sumu, žalobu. Vec bola predložená Supremo Tribunal Administrativo, ktorý sa predtým, ako rozhodol, obrátil na Súdny dvor s viacerými prejudiciálnymi otázkami, pričom Súdny dvor vydal 11. októbra 2001 uznesenie William Hinton & Sons (C‑30/00, EU:C:2001:536). Supremo Tribunal Administrativo následne 8. mája 2002 s konečnou platnosťou zrušil pohľadávku portugalských colných orgánov z dôvodu, že k oznámeniu predmetnej dodatočnej sumy došlo v čase, keď už bola táto pohľadávka premlčaná.

27. Komisia v liste z 19. júla 2004 portugalským orgánom oznámila, že ich žiadosť z 26. júna 2003, v ktorej žiadali o oslobodenie od povinnosti poskytnúť tejto inštitúcii predmetné vlastné zdroje, bola zamietnutá. Komisia tieto orgány tiež informovala, že dospela k záveru, že Portugalská republika nepreukázala, že jej nemožno pripísať dôvody, pre ktoré nevybrala predmetné vlastné zdroje. V dôsledku toho vyzvala portugalské orgány, aby jej najneskôr do 20. septembra 2004 poskytli sumu 785 078,50 eura.

28. Listom z 29. novembra 2004 portugalské orgány požiadali útvary Komisie o prehodnotenie ich stanoviska.

29. Listom z 28. júla 2006 Komisia zamietla žiadosť Portugalskej republiky. Komisia preto opäť vyzvala portugalské orgány, aby jej bezodkladne poskytli predmetnú sumu. Komisia v tomto liste formulovala svoju výzvu na základe posúdenia predmetnej sumy ako „príjmov pochádzajúcich… z odvodov a ostatných poplatkov stanovených v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom“. Ani ďalšia výzva na poskytnutie dlžnej sumy predložená v liste z 31. januára 2007 neviedla ku kladnej odpovedi portugalských orgánov.

30. Dňa 23. októbra 2007 Komisia zaslala Portugalskej republike výzvu, v ktorej uviedla dôvody, pre ktoré nesúhlasila so stanoviskom, ktoré vyjadril tento členský štát, „ktorý odmieta uznať, že predmetné poplatky predstavujú vlastné zdroje Spoločenstiev“, pričom v tomto liste zároveň uviedla dôvody, pre ktoré tieto poplatky „skutočne predstavujú vlastné zdroje Spoločenstiev“.

31. Komisia v uvedenej výzve zdôraznila, že je „nesporné, že konečný rozsudok Supremo Tribunal Administrativo nemôžu ignorovať ani portugalské orgány, ani Komisia“, a že toto rozhodnutie, hoci sa „týka priamo vzťahu medzi hospodárskym subjektom a vnútroštátnymi orgánmi…, nemá vplyv na povinnosti členského štátu týkajúce sa vlastných zdrojov Spoločenstiev“.

32. V tej istej výzve Komisia pripomenula, že „článok 254 aktu o pristúpení vyžaduje, aby [Portugalská republika] na vlastné náklady odstránila nadbytočné zásoby cukru“ a zdôraznila, že „v tejto súvislosti mali portugalské orgány zabezpečiť vývoz nadbytočných zásob (v súlade s článkom 4 nariadenia č. 579/86)“. Komisia ďalej uviedla, že „pokiaľ ide o zásoby, ktoré sa majú vyviezť, mali [portugalské orgány] vybrať zistené poplatky v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 3771/85… a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 579/86 a mali prijať všetky opatrenia potrebné na vykonanie uvedenej právnej úpravy (v súlade s článkom 8 posledného uvedeného nariadenia)“.

33. Komisia tiež vyzvala Portugalskú republiku, aby jej čo možno bezodkladne poskytla sumu 785 078,50 eura, tak aby sa zabránilo väčšiemu nárastu úrokov z omeškania, a to v súlade s článkom 11 nariadenia č. 1150/2000, pričom vyzvala tento členský štát, aby na základe článku 226 ES predložil svoje pripomienky v tejto veci v lehote dvoch mesiacov od doručenia uvedenej výzvy.

34. Portugalské orgány odpovedali na túto výzvu listom z 8. februára 2008, pričom tvrdili, že keď „26. júna 2003 predložili Komisii svoju žiadosť o oslobodenie od povinnosti poskytnúť vlastné zdroje…, posúdili predmetnú sumu ako odvod“, a že v nadväznosti na „vyhlásenie rozsudku Súdu prvého stupňa [Európskych spoločenstiev] 7. decembra 2004 vo veci Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia [(T‑240/02, EU:T:2004:354)] bolo posúdenie zo strany portugalských orgánov spochybnené… [a že] výklad nachádzajúci sa v tomto rozsudku bol následne potvrdený Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia [(C‑68/05 P, EU:C:2006:674)]“. Tieto orgány tiež zdôraznili, že „z týchto dvoch rozsudkov totiž vyplýva (aj keď sa týkajú sumy vybratej v prípade nevyvezeného cukru), že dlžná suma [nemohla] byť na základe článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 576/86 posúdená ako ‚odvod‘, keďže táto suma… mala iný účel než sumy, ktoré sú spájané s uplatňovaním dovozných poplatkov, a použila odvod výlučne ako základ výpočtu“.

35. Portugalské orgány v uvedenom liste spresnili, že „Komisia až v liste z 28. júla 2006 po prvýkrát [posúdila] predmetnú sumu ako ‚ostatné poplatky stanovené v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom‘ v zmysle článku 2 rozhodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 253, s. 42; Mim. vyd. 01/003, s. 200)…“, čo je posúdenie, s ktorým portugalské orgány nesúhlasili, pričom vysvetlili dôvody takého stanoviska.

36. Dňa 2. februára 2009 Komisia zaslala Portugalskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom odmietla tvrdenia uvedených orgánov.

37. Komisia v tejto súvislosti pripomenula jednak, že povaha predmetných súm ako vlastných zdrojov Spoločenstiev vyplýva z právnej úpravy Spoločenstva a nepochádza od členských štátov, čo znamená, že posúdenie týchto súm členskými štátmi je irelevantné, a jednak, že potvrdila svoje stanovisko, podľa ktorého „mala byť suma, o ktorú ide v prejednávanej veci, posúdená ako ‚ostatné poplatky stanovené v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom‘ v zmysle článku 2 písm. a) rozhodnutia [85/257]“.

38. Komisia okrem toho portugalské orgány vyzvala, aby prijali požadované opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

39. Dňa 28. októbra 2011 Komisia zaslala Portugalskej republike doplňujúce odôvodnené stanovisko, v ktorom potvrdila obsah odôvodneného stanoviska, ktoré bolo tomuto členskému štátu zaslané 2. februára 2009, a portugalským orgánom oznámila, že „v odôvodnenom stanovisku boli odhalené dve zjavné vecné chyby… a že z dôvodov zrozumiteľnosti a právnej istoty treba tieto chyby opraviť prostredníctvom tohto doplňujúceho odôvodneného stanoviska“.

40. Komisia opravila uvedené vecné chyby v bodoch 11 a 12 tohto doplňujúceho odôvodneného stanoviska takto: „… [Portugalská republika] si tým, že po pristúpení [Portugalskej republiky] k [Spoločenstvu] portugalské orgány odmietli poskytnúť sumu vlastných zdrojov vo výške 785 078,50 eura zodpovedajúcu poplatkom za nevyvezené nadbytočné zásoby cukru, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES, článku 254 aktu o pristúpení, článku 7 rozhodnutia 85/257, článkov 4, 7 a 8 nariadenia č. 579/86, článku 2 nariadenia č. 1697/79 a článkov 2, 11 a 17 nariadenia č. 1552/89“.

41. V uvedenom doplňujúcom odôvodnenom stanovisku Komisia opätovne vyzvala Portugalskú republiku, aby splnila svoje povinnosti v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto doplňujúceho odôvodneného stanoviska.

42. Portugalské orgány odpovedali na samotné doplňujúce odôvodnené stanovisko 6. februára 2012. Naďalej si stáli za svojimi tvrdeniami a uviedli, že „nesúhlasia s tvrdeniami, ktoré sú základom odôvodneného stanoviska a ktoré Komisia zopakovala v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku“.

43. Komisia sa s odpoveďou tohto členského štátu neuspokojila a rozhodla sa podať prejednávanú žalobu na základe článku 258 ZFEÚ.

O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

44. Listom z 18. marca 2014 Portugalská republika požiadala o opätovné otvorenie ústnej časti konania, pričom v podstate poukázala na to, že generálny advokát jednak nezohľadnil všetky jej tvrdenia, pokiaľ ide o otázku posúdenia predmetných súm ako vlastných zdrojov Európskej únie, a jednak že v prípade posúdenia dôslednosti portugalských orgánov vychádzal zo skutkových okolností, v súvislosti s ktorými nebola Portugalská republika v konaní pred Súdnym dvorom vypočutá.

45. V tejto súvislosti Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani Rokovací poriadok Súdneho dvora neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v odpovedi na návrhy prednesené generálnym advokátom (pozri rozsudok Stichting Natuur en Milieu a i., C‑266/09, EU:C:2010:779, bod 28).

46. Treba pripomenúť, že z článku 83 rokovacieho poriadku vyplýva, že Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o začatí alebo opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania.

47. Súdny dvor dospel po vypočutí generálneho advokáta k záveru, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie vo veci a že táto vec nemusí byť preskúmaná z hľadiska tvrdenia, ktoré pred ním nebolo prejednané.

48. Návrhy na opätovné otvorenie ústnej časti konania preto treba zamietnuť.

O žalobe

49. Je nesporné, že k dátumu stanovenému v odôvodnenom stanovisku, teda k 2. aprílu 2009, nebola suma 785 078,50 eura poskytnutá Komisii.

50. Takisto je nesporné, že táto suma bola vypočítaná na základe ustanovení článkov 4, 7 a 8 nariadenia č. 579/86.

51. Komisia a Portugalská republika si odporujú, pokiaľ ide o posúdenie poplatku stanoveného v článku 8 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 3771/85, ktorý sa vyberá v prípade nedodržania postupu na odstránenie nadbytočných výrobkov. Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 579/86 označuje tento poplatok pojmom „suma“. Taký pojem sám osebe neposkytuje informáciu o otázke, či tento poplatok patrí do vlastných zdrojov Spoločenstiev.

52. Komisia tvrdí, že tento poplatok patrí medzi ostatné poplatky stanovené v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom v zmysle článku 2 písm. a) rozhodnutia 85/257 a článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 88/376, a že je tak vlastným zdrojom Spoločenstiev.

53. Komisia toto posúdenie vyvodila z rozsudku Súdu prvého stupňa Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia (EU:T:2004:354) a rozsudku Súdneho dvora Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia (EU:C:2006:674). Súdy Únie v týchto rozsudkoch odmietli posúdenie uvedeného poplatku ako dovozného poplatku.

54. Je potrebné súhlasiť s posúdením uvedeného poplatku ako vlastného zdroja, na ktoré sa odvoláva Komisia.

55. V článku 1 nariadenia č. 3771/85 sa uvádza, že toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá na uplatňovanie článku 254 aktu o pristúpení. Toto ustanovenie stanovuje nielen to, že akékoľvek zásoby výrobkov vo voľnom obehu nachádzajúce sa na území Portugalska k 1. marcu 1986 a presahujúce množstvo, ktoré možno považovať za bežne prevádzané zásoby, musí Portugalská republika na vlastné náklady odstrániť, ale tiež že pojem bežne prevážané zásoby je definovaný pre každý produkt na základe kritérií a cieľov špecifických pre každú spoločnú organizáciu trhu.

56. Ako Súdny dvor konštatoval v bode 54 uznesenia William Hinton & Sons, (EU:C:2001:536), cieľom článku 254 aktu o pristúpení je zabezpečiť v prípade Portugalskej republiky prechod z predchádzajúceho systému na systém spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na tento účel toto ustanovenie vymedzuje rámec, v ktorom môže byť na odstránenie nadbytočných výrobkov vo voľnom obehu nachádzajúcich sa na území Portugalska k 1. marcu 1986 poskytnutá k tomuto dátumu finančná pomoc zo strany Spoločenstva.

57. Pokiaľ ide o všeobecné pravidlá na uplatňovanie tohto článku 254, článok 8 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 3771/85 stanovuje, že podrobné pravidlá na uplatňovanie, ktoré sa majú stanoviť na základe postupov stanovených právnou úpravou týkajúcou sa spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, upravujú najmä výber poplatku v prípadoch, ak dotknutá osoba nedodrží postupy na odstránenie nadbytočných výrobkov. Na účely odstránenia nadbytočných zásob cukru, ktoré boli zistené v Portugalsku, tak nariadenie č. 579/86 stanovuje najmä vývoz týchto zásob v stanovenej lehote a v prípade neuskutočnenia vývozu v tejto lehote zaplatenie sumy, ktorá sa rovná dovoznému poplatku za biely cukor platnému k 30. júnu 1987 v Portugalsku, podľa článku 7 ods. 1 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle uznesenie William Hinton & Sons, EU:C:2001:536, bod 56).

58. Okrem toho a bez ohľadu na legislatívny kontext sa uznáva, že odstránenie nadbytočných zásob niektorých poľnohospodárskych výrobkov z trhu alebo zachovanie bežných zásob týchto výrobkov na trhu predstavujú typicky cieľ spoločnej poľnohospodárskej politiky a že opatrenia na uskutočnenie tohto cieľa sú súčasťou tejto politiky. Také opatrenia – a poplatok stanovený v článku 8 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 3771/85 patrí medzi také opatrenia – pokiaľ právo Únie nestanovuje inak, treba tak považovať za opatrenia patriace do rámca spoločnej organizácie predmetných trhov, v tomto prípade trhu s cukrom.

59. Navyše právnym základom nariadenia č. 579/86, ktoré stanovuje podrobné pravidlá pre zásoby výrobkov v sektore s cukrom nachádzajúcim sa k 1. marcu 1986 v Španielsku a Portugalsku, je nielen akt o pristúpení a nariadenie č. 3771/85, ale aj nariadenie Rady (EHS) č. 1785/81 z 30. júna 1981 o spoločnej organizácii trhov s cukrom (Ú. v. ES L 177, s. 4).

60. Portugalská republika spochybňuje toto posúdenie, avšak tvrdenia, ktoré boli v tejto súvislosti uvedené, nemožno prijať.

61. V prvom rade tento členský štát tvrdí, že príjmy, ktoré majú byť posúdené ako „vlastné zdroje“, sú spresnené v akte o pristúpení a že predmetný poplatok sa medzi nimi nenachádza. Odkazuje konkrétne na články 371 a 372 tohto aktu.

62. V tejto súvislosti treba uviesť, že odkaz Portugalskej republiky na tieto články je irelevantný. Článok 371 aktu o pristúpení totiž stanovuje, že rozhodnutie 85/257 sa uplatňuje v súlade s článkami 372 až 375 tohto aktu. Článok 372 prvý odsek aktu o pristúpení spresňuje, že príjmy označené ako „poľnohospodárske odvody“ uvedené v rozhodnutí 85/257 „zahŕňajú aj príjmy z akejkoľvek sumy zistenej pri dovoze“ medzi Portugalskou republikou a ostatnými členskými štátmi alebo tretími krajinami bez toho, aby sa vlastné príjmy Spoločenstva obmedzovali iba na tieto „poľnohospodárske odvody“. Vzhľa dom na toto znenie článok 372 prvý odsek aktu o pristúpení nevylučuje vyberanie iných vlastných príjmov než „poľnohospodárskych odvodov“.

63. Portugalská republika sa domnieva, že poplatok stanovený v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 579/86 bol zavedený výlučne na základe článku 254 aktu o pristúpení a nariadenia č. 3771/85, pričom odkaz na nariadenie č. 1785/81 v nariadení č. 579/86 sa vzťahuje iba na niektoré ustanovenia nariadenia č. 579/86, ako je článok 2 ods. 2 a článok 4 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia. Tento členský štát sa odvoláva na bod 54 uznesenia William Hinton & Sons (EU:C:2001:536) ako na skutočnosť, ktorá preukazuje, že ide o vykonanie aktu o pristúpení.

64. V odpovedi na toto tvrdenie treba uviesť, že Portugalská republika neuviedla dôvody, pre ktoré by sa vplyv právneho základu nariadenia č. 1785/81 podľa nej obmedzoval len na niektoré ustanovenia nariadenia č. 579/86. Okrem toho tento členský štát spomína ustanovenia uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku ako príklad. Pokiaľ ide o odkaz na bod 54 uznesenia William Hinton & Sons (EU:C:2001:536), treba konštatovať, že tento bod podporuje skôr tvrdenie Komisie. Zmluva o pristúpení a akt o pristúpení totiž slúžia nielen na vykonanie právneho a politického aktu, na základe ktorého sa kandidátsky štát stane členom Únie, ale aj na určenie podmienok, za ktorých bude nový členský štát prechodne fungovať. Prechod na spoločnú poľnohospodársku politiku môže znamenať, že nový členský štát bude mať povinnosť bezodkladne alebo v stanovenej lehote uplatňovať relevantnú právnu úpravu Únie alebo niektoré jej časti.

65. Portugalská republika sa opiera o nariadenie z 21. decembra 1977 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 356, s. 1), podľa ktorých možno príjmy vykonať len na základe článku rozpočtu, a uvádza, že v prípade rozpočtových rokov 1987 až 1989 a neskorších rozpočtov nebol predmetný poplatok začlenený pod nijaký článok týchto rozpočtov.

66. Treba konštatovať, že predmetom žaloby je odmietnutie Portugalskou republikou poskytnúť tejto inštitúcii sumu, ktorá sa považuje za časť vlastných zdrojov. Vzhľadom na to treba odlíšiť rozhodnutie 85/257, ktoré má ako opatrenie rozpočtového práva za cieľ definovať vlastné zdroje zahrnuté do rozpočtu Únie, a odvody alebo poplatky zavedené normotvorcom Spoločenstva pri výkone právomoci založenej na ustanoveniach Zmluvy o ES týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky Amylum/Rada, 108/81, EU:C:1982:322, bod 32, a Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, C‑143/88 a C‑92/89, EU:C:1991:65, bod 40, ako aj uznesenie Isera & Scaldis Sugar a i., C‑154/12, EU:C:2013:101, bod 31). Ako uviedol generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, výber dlžnej sumy podľa článku 8 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 3771/85 a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 579/86 nemôže závisieť od jej priradenia k položke rozpočtu Spoločenstiev.

67. Portugalská republika napokon tvrdí, že podľa článku 6 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 60/2004 zo 14. januára 2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska (Ú. v. EÚ L 9, s. 8; Mim. vyd. 03/042, s. 125), a článku 12 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1832/2006 z 13. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska (Ú. v. EÚ L 354, s. 8), sa sumy s rovnakou povahou ako tie, o ktoré ide v prejednávanej veci, pripíšu do národného rozpočtu týchto členských štátov, v dôsledku čoho sa nepovažujú za vlastné zdroje.

68. Ako zdôrazňuje Komisia, tieto nariadenia nemožno zohľadniť ratione temporis . Boli prijaté v období po tom, ako nastali skutočnosti, ktoré sú predmetom žaloby Komisie, a za okolností, ktoré nie sú totožné s okolnosťami, o ktoré ide v prejednávanej veci. Táto inštitúcia tiež správne poukazuje na to, že normotvorca Únie disponuje voľnou úvahou pri určovaní a posudzovaní opatrení, ktoré prijíma.

69. Vzhľadom na uvedené úvahy poplatok stanovený v článku 8 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 3771/85 a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 579/86 patrí medzi ostatné poplatky stanovené v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom v zmysle článku 2 písm. a) rozhodnutia 85/257 a článku 2 písm. a) rozhodnutia 88/376. Z toho vyplýva, že Portugalská republika mala povinnosť poskytnúť Komisii predmetnú sumu.

70. Komisia vo svojej žalobe tiež navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval nesplnenie povinnosti Portugalskou republikou vo vzťahu k článku 2 nariadenia č. 1697/79.

71. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 1 tohto nariadenia toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých príslušné orgány dodatočne vyberú dovozné clá alebo vývozné clá. Podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku uvedeného nariadenia, ak príslušné orgány zistia, že celá suma alebo časť sumy dovozných alebo vývozných ciel dlžných na základe zákona za tovar deklarovaný v colnom režime, na ktorý sa vzťahuje povinnosť zaplatiť takéto clá, nebola od osoby zodpovednej za zaplatenie požadovaná, uskutočnia úkon smerujúci k vybratiu nezaplatených ciel.

72. Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že predpokladom uplatnenia toho istého nariadenia je najmä to, že suma, ktorá sa má vybrať, predstavuje dovozné alebo vývozné clo.

73. Predmetná suma však nie je ani dovozným, ani vývozným clom. V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 579/86 totiž táto suma nepredstavuje ani dovozný, ani vývozný poplatok, ale rovná sa iba poplatku za dovoz cukru. Okrem toho z tohto ustanovenia v spojení s článkom 5 ods. 2 tohto nariadenia vyplýva, že okolnosťou, ktorá viedla k vzniku tejto sumy, nie je dovoz, ani vývoz, ale neexistencia dôkazu o vývoze nadbytočných množstiev k 1. septembru 1987.

74. Treba pripomenúť, že vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia (EU:T:2004:354, bod 38) a Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia (EU:C:2006:674, body 38 až 43), súdy Únie konštatovali, že sumu, ktorá bola dlžná z dôvodu nevyvezenia cukru C v zmysle nariadenia č. 1785/81 a nariadenia Komisie (EHS) č. 2670/81 zo 14. septembra 1981 ustanovujúceho podrobné vykonávacie pravidlá pre výrobu cukru, ktorá presahuje kvótu (Ú. v. ES L 262, p.14; Mim. vyd. 03/005, s. 85), nemožno považovať ani za dovozné alebo vývozné clo, ani za platbu s rovnocenným účinkom alebo poľnohospodársky odvod pri dovoze alebo pri vývoze, konkrétne odvod.

75. Komisia vo svojej žalobe však priznáva, že skutočnosť, ktorá viedla k vzniku tejto sumy, je v podstate totožná so skutočnosťou, ktorá vedie k vyberaniu sumy stanovenej v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 579/86.

76. Navyše Komisia z tohto dôvodu tvrdí, že predmetný poplatok, keďže nemohol byť posúdený ako dovozné alebo vývozné clo z hľadiska judikatúry citovanej v bode 74 tohto rozsudku, patrí medzi ostatné poplatky stanovené v rámci spoločnej organizácie trhov s cukrom.

77. Za týchto podmienok sa v tejto veci neuplatní ani nariadenie č. 1697/79, ani trojročná premlčacia lehota v prípade žalôb na vymáhanie dlhov stanovená v článku 2 ods. 1 druhom pododseku tohto nariadenia.

78. Argumentácia uvedená v obhajobe Portugalskej republiky sa v podstate zakladá na skutočnosti, že výber predmetnej sumy nebol viac možný z dôvodu premlčania dlhu spoločnosti, ktorá bola dlžníkom, a že tento členský štát sa nedopustil pochybenia pri prekročení trojročnej premlčacej lehoty.

79. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 17 ods. 2 nariadenia č. 1552/89, na ktorý odkazuje Komisia, sú členské štáty oslobodené od povinnosti poskytnúť Komisii sumy zodpovedajúce zisteným poplatkom iba v prípade, ak nemohli sumy vybrať v dôvodov vyššej moci alebo ak sa zistí, že vyberanie je z dlhodobého hľadiska nemožné z dôvodov, ktoré im nemožno pripísať (pozri rozsudok Komisia/Dánsko, C‑392/02, EU:C:2005:683, bod 66).

80. Je nesporné, že príslušné portugalské orgány zaslali 25. októbra 1990 dlhujúcej spoločnosti list, v ktorom jej nariadili zaplatiť dlžnú sumu. Aj bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či Portugalská republika konala do tohto dátumu so starostlivosťou potrebnou na zistenie a vybratie daného dlhu, sa zdá, že tento členský štát následne a až do uplynutia lehoty stanovenej v doplňujúcom odôvodnení, s výnimkou právnych tvrdení, ktoré sa ukázali byť nedôvodné, nepredložil dôkaz ani o vyššej moci, ani o nemožnosti, v ktorej sa nachádzal, poskytnúť Komisii predmetnú sumu. Portugalská republika sa ani nesnažila vybrať predmetnú sumu na právnom základe, podľa ktorého zatiaľ nedošlo k premlčaniu.

81. V dôsledku toho treba usúdiť, že okrem časti týkajúcej sa toho, že Portugalská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 nariadenia (EHS) č. 1697/79, je žaloba Komisie dôvodná.

82. Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné:

– konštatovať, že Portugalská republika si tým, že odmietla Komisii poskytnúť sumu 785 078,50 eura zodpovedajúcu poplatkom za nevyvezené nadbytočné zásoby cukru po svojom pristúpení k Spoločenstvu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES, článku 254 aktu o pristúpení, článku 7 rozhodnutia 85/257, článkov 4, 7 a 8 nariadenia č. 579/86, ako aj článkov 2, 11 a 17 nariadenia č. 1552/89, a

– v zostávajúcej časti žalobu zamietnuť.

O trovách

83. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla, aby Portugalskej republike bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a Portugalská republika nemala úspech v podstatnej časti svojich dôvodov, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Výrok

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Portugalská republika si tým, že odmietla Komisii poskytnúť sumu 785 078,50 eura zodpovedajúcu poplatkom za nevyvezené nadbytočné zásoby cukru po svojom pristúpení k Európskemu spoločenstvu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES, článku 254 Aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách Zmlúv, článku 7 rozhodnutia Rady 85/257/EHS, Euratom zo 7. mája 1985 o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev, článkov 4, 7 a 8 nariadenia Komisie (EHS) č. 579/86 z 28. februára 1986, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa zásob výrobkov v sektore cukru nachádzajúcich sa k 1. marcu 1986 v Španielsku a Portugalsku, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 3332/86 z 31. októbra 1986, ako aj článkov 2, 11 a 17 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev.

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.