Vec C‑80/12

Felixstowe Dock and Railway Company Ltd a i.

proti

The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal First‑tier Tribunal (Tax Chamber)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sloboda usadiť sa — Daň z príjmov právnických osôb — Úľava na dani — Skupiny spoločností a združenia podnikov — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca postúpenie strát medzi spoločnosťou, ktorú vlastní združenie podnikov, a spoločnosťou, ktorú vlastní skupina, spojenými prostredníctvom ‚prepájajúcej spoločnosti‘, ktorá je zároveň členom skupiny aj združenia podnikov — Podmienka daňového sídla ‚prepájajúcej spoločnosti‘ — Diskriminácia na základe miesta sídla spoločnosti — Hlavná materská spoločnosť skupiny so sídlom v treťom štáte, ktorá prostredníctvom spoločností so sídlom v tretích štátoch vlastní spoločnosti usilujúce sa o výmenu strát“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. apríla 2014

Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Daňová úľava – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca postúpenie strát medzi spoločnosťou rezidentom, ktorú vlastní združenie podnikov, a inou spoločnosťou rezidentom, ktorú vlastní skupina, spojenými prostredníctvom „prepájajúcej spoločnosti“, ktorá je zároveň členom skupiny aj združenia podnikov v inom členkom štáte – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Rovnomerné rozdelenie daňovej právomoci medzi členské štáty – Boj proti daňovým únikom a zneužitiam – Neexistencia

(Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ)

Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje, aby spoločnosti rezidentovi nachádzajúcej sa vo vlastníctve skupiny spoločností boli postúpené straty, ktoré vznikli inej spoločnosti rezidentovi nachádzajúcej sa vo vlastníctve združenia podnikov, pokiaľ „prepájajúca spoločnosť“, ktorú vlastní táto skupina a zároveň toto združenie, je takisto rezidentom v uvedenom členskom štáte, a to bez ohľadu na daňové sídlo spoločností, ktoré samy alebo prostredníctvom sprostredkovateľských spoločností vlastnia základné imanie prepájajúcej spoločnosti, ako aj ostatných spoločností dotknutých postúpením strát, pričom takúto možnosť vylučuje, ak je prepájajúca spoločnosť usadená v inom členskom štáte.

Toto rozdielne zaobchádzanie totiž spôsobuje, že usadenie prepájajúcej spoločnosti v inom členskom štáte je z daňového hľadiska menej výhodné, keďže uplatniteľná vnútroštátna právna úprava priznáva dotknutú daňovú výhodu len v prípade prepájajúcej spoločnosti rezidenta.

Na to, aby bolo takéto rozdielne zaobchádzanie zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa slobody usadiť sa, je nevyhnutné, aby sa týkalo situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, pričom porovnateľnosť cezhraničnej a vnútroštátnej situácie treba preskúmať vzhľadom na cieľ sledovaný dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, alebo aby bolo toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.

Pokiaľ ide o porovnateľnosť, je nesporné, že spoločnosti podliehajúce dani prepojené prostredníctvom prepájajúcej spoločnosti so sídlom v určitom členskom štáte a spoločnosti, ktoré sú prepojené prostredníctvom prepájajúcej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, sa vzhľadom na cieľ daňového systému nachádzajú v objektívne porovnateľných situáciách, pokiaľ ide o možnosť, aby medzi sebou prostredníctvom úľavy na dani pre skupinu v rámci združenia podnikov previedli straty vzniknuté v prvom členskom štáte.

Ďalej obmedzenie slobody usadiť sa nemôže byť odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ktorých základom je cieľ ochrany rovnomerného rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty alebo cieľ boja proti vytváraniu čisto umelých konštrukcií, zameraných na obídenie právnej úpravy dotknutého členského štátu, alebo cieľ boja proti daňovým rajom.

Okrem toho zo žiadneho ustanovenia práva Únie nevyplýva, že pôvod akcionárov, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, spoločností so sídlom v Únii, by mal vplyv na právo týchto spoločností uplatniť svoju slobodu usadiť sa. Status spoločnosti usadenej v Únii je podľa článku 54 ZFEÚ založený na umiestnení sídla spoločnosti a právnom poriadku, podľa ktorého je spoločnosť založená, a nie na štátnej príslušnosti jej akcionárov.

(pozri body 21, 25, 26, 31, 32, 35, 40, 42 a výrok)

Vec C‑80/12

Felixstowe Dock and Railway Company Ltd a i.

proti

The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal First‑tier Tribunal (Tax Chamber)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sloboda usadiť sa — Daň z príjmov právnických osôb — Úľava na dani — Skupiny spoločností a združenia podnikov — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca postúpenie strát medzi spoločnosťou, ktorú vlastní združenie podnikov, a spoločnosťou, ktorú vlastní skupina, spojenými prostredníctvom ‚prepájajúcej spoločnosti‘, ktorá je zároveň členom skupiny aj združenia podnikov — Podmienka daňového sídla ‚prepájajúcej spoločnosti‘ — Diskriminácia na základe miesta sídla spoločnosti — Hlavná materská spoločnosť skupiny so sídlom v treťom štáte, ktorá prostredníctvom spoločností so sídlom v tretích štátoch vlastní spoločnosti usilujúce sa o výmenu strát“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. apríla 2014

Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Daňová právna úprava — Daň z príjmov právnických osôb — Daňová úľava — Vnútroštátna právna úprava vylučujúca postúpenie strát medzi spoločnosťou rezidentom, ktorú vlastní združenie podnikov, a inou spoločnosťou rezidentom, ktorú vlastní skupina, spojenými prostredníctvom „prepájajúcej spoločnosti“, ktorá je zároveň členom skupiny aj združenia podnikov v inom členkom štáte — Neprípustnosť — Odôvodnenie — Rovnomerné rozdelenie daňovej právomoci medzi členské štáty — Boj proti daňovým únikom a zneužitiam — Neexistencia

(Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ)

Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje, aby spoločnosti rezidentovi nachádzajúcej sa vo vlastníctve skupiny spoločností boli postúpené straty, ktoré vznikli inej spoločnosti rezidentovi nachádzajúcej sa vo vlastníctve združenia podnikov, pokiaľ „prepájajúca spoločnosť“, ktorú vlastní táto skupina a zároveň toto združenie, je takisto rezidentom v uvedenom členskom štáte, a to bez ohľadu na daňové sídlo spoločností, ktoré samy alebo prostredníctvom sprostredkovateľských spoločností vlastnia základné imanie prepájajúcej spoločnosti, ako aj ostatných spoločností dotknutých postúpením strát, pričom takúto možnosť vylučuje, ak je prepájajúca spoločnosť usadená v inom členskom štáte.

Toto rozdielne zaobchádzanie totiž spôsobuje, že usadenie prepájajúcej spoločnosti v inom členskom štáte je z daňového hľadiska menej výhodné, keďže uplatniteľná vnútroštátna právna úprava priznáva dotknutú daňovú výhodu len v prípade prepájajúcej spoločnosti rezidenta.

Na to, aby bolo takéto rozdielne zaobchádzanie zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa slobody usadiť sa, je nevyhnutné, aby sa týkalo situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, pričom porovnateľnosť cezhraničnej a vnútroštátnej situácie treba preskúmať vzhľadom na cieľ sledovaný dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, alebo aby bolo toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.

Pokiaľ ide o porovnateľnosť, je nesporné, že spoločnosti podliehajúce dani prepojené prostredníctvom prepájajúcej spoločnosti so sídlom v určitom členskom štáte a spoločnosti, ktoré sú prepojené prostredníctvom prepájajúcej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, sa vzhľadom na cieľ daňového systému nachádzajú v objektívne porovnateľných situáciách, pokiaľ ide o možnosť, aby medzi sebou prostredníctvom úľavy na dani pre skupinu v rámci združenia podnikov previedli straty vzniknuté v prvom členskom štáte.

Ďalej obmedzenie slobody usadiť sa nemôže byť odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ktorých základom je cieľ ochrany rovnomerného rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty alebo cieľ boja proti vytváraniu čisto umelých konštrukcií, zameraných na obídenie právnej úpravy dotknutého členského štátu, alebo cieľ boja proti daňovým rajom.

Okrem toho zo žiadneho ustanovenia práva Únie nevyplýva, že pôvod akcionárov, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, spoločností so sídlom v Únii, by mal vplyv na právo týchto spoločností uplatniť svoju slobodu usadiť sa. Status spoločnosti usadenej v Únii je podľa článku 54 ZFEÚ založený na umiestnení sídla spoločnosti a právnom poriadku, podľa ktorého je spoločnosť založená, a nie na štátnej príslušnosti jej akcionárov.

(pozri body 21, 25, 26, 31, 32, 35, 40, 42 a výrok)