Vec C‑5/12
Marc Betriu Montull
proti
Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS)
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Social no 1 de Lleida)
„Sociálna politika — Smernica 92/85/EHS — Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok — Článok 8 — Materská dovolenka — Smernica 76/207/EHS — Rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi mužského a ženského pohlavia — Článok 2 ods. 1 a 3 — Právo na dovolenku v súvislosti s narodením dieťaťa pre matky zamestnankyne — Možnosť využitia matkou zamestnankyňou alebo otcom zamestnancom — Matka, ktorá nie je zamestnaná a ktorá nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia — Vylúčenie práva na dovolenku pre otca zamestnanca — Biologický otec a adoptívny otec — Zásada rovnosti zaobchádzania“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 19. septembra 2013
Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Tehotné pracovníčky a pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky – Smernica 92/85 – Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia – Právo na materskú dovolenku – Neexistencia – Pracovníčka, na ktorú sa nevzťahuje smernica 92/85
(Smernica Rady 92/85, článok 8)
Sociálna politika – Pracovníci mužského a ženského pohlavia – Prístup k zamestnaniu a pracovné podmienky – Rovnosť zaobchádzania – Smernica 76/207 – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Tehotné pracovníčky a pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky – Smernica 92/85 – Materská dovolenka – Vnútroštátne opatrenie umožňujúce zamestnancovi ženského alebo mužského pohlavia čerpať materskú dovolenku počas obdobia nasledujúceho po období povinného odpočinku matky – Požiadavka, na účely poskytnutia uvedenej dovolenky zamestnancovi mužského pohlavia, aby matka dieťaťa bola v postavení zamestnanca – Prípustnosť – Rozdielne zaobchádzanie založené na pohlaví – Odôvodnenie
(Smernica Rady 76/207, článok 2 ods. 1 a 3, a smernica Rady 92/85, článok 8)
Matka dieťaťa, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou a ktorá nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia, nemá právo na materskú dovolenku stanovenú v smernici 92/85 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Na situáciu takejto samostatne zárobkovo činnej osoby sa totiž nevzťahuje táto smernica, ktorá sa týka len tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť pod vedením zamestnávateľa.
(pozri body 59, 64)
Smernica 92/85 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a smernica 76/207 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že otec dieťaťa, ktorý je zamestnancom, môže so súhlasom matky, ktorá je tiež zamestnankyňou, čerpať materskú dovolenku po uplynutí doby šiestich týždňov povinného odpočinku matky po pôrode s výnimkou prípadov nebezpečenstva pre jej zdravie, zatiaľ čo otec dieťaťa, ktorý má postavenie zamestnanca, nemá na takúto dovolenku nárok, ak matka jeho dieťaťa nemá postavenie zamestnankyne a nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Pokiaľ ide konkrétne o smernicu 76/207, keď takéto vnútroštátne opatrenie stanovuje rozdiel v zaobchádzaní založený na pohlaví v zmysle článku 2 ods. 1 tejto smernice, ide o opatrenie určené na ochranu biologických podmienok ženy počas tehotenstva a po ňom a je teda odôvodnené vzhľadom na článok 2 ods. 3 tej istej smernice.
(pozri body 60, 61, 63, 66 a výrok)
Vec C‑5/12
Marc Betriu Montull
proti
Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS)
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Social no 1 de Lleida)
„Sociálna politika — Smernica 92/85/EHS — Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok — Článok 8 — Materská dovolenka — Smernica 76/207/EHS — Rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi mužského a ženského pohlavia — Článok 2 ods. 1 a 3 — Právo na dovolenku v súvislosti s narodením dieťaťa pre matky zamestnankyne — Možnosť využitia matkou zamestnankyňou alebo otcom zamestnancom — Matka, ktorá nie je zamestnaná a ktorá nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia — Vylúčenie práva na dovolenku pre otca zamestnanca — Biologický otec a adoptívny otec — Zásada rovnosti zaobchádzania“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 19. septembra 2013
Sociálna politika — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Tehotné pracovníčky a pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky — Smernica 92/85 — Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia — Právo na materskú dovolenku — Neexistencia — Pracovníčka, na ktorú sa nevzťahuje smernica 92/85
(Smernica Rady 92/85, článok 8)
Sociálna politika — Pracovníci mužského a ženského pohlavia — Prístup k zamestnaniu a pracovné podmienky — Rovnosť zaobchádzania — Smernica 76/207 — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Tehotné pracovníčky a pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky — Smernica 92/85 — Materská dovolenka — Vnútroštátne opatrenie umožňujúce zamestnancovi ženského alebo mužského pohlavia čerpať materskú dovolenku počas obdobia nasledujúceho po období povinného odpočinku matky — Požiadavka, na účely poskytnutia uvedenej dovolenky zamestnancovi mužského pohlavia, aby matka dieťaťa bola v postavení zamestnanca — Prípustnosť — Rozdielne zaobchádzanie založené na pohlaví — Odôvodnenie
(Smernica Rady 76/207, článok 2 ods. 1 a 3, a smernica Rady 92/85, článok 8)
Matka dieťaťa, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou a ktorá nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia, nemá právo na materskú dovolenku stanovenú v smernici 92/85 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Na situáciu takejto samostatne zárobkovo činnej osoby sa totiž nevzťahuje táto smernica, ktorá sa týka len tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť pod vedením zamestnávateľa.
(pozri body 59, 64)
Smernica 92/85 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a smernica 76/207 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že otec dieťaťa, ktorý je zamestnancom, môže so súhlasom matky, ktorá je tiež zamestnankyňou, čerpať materskú dovolenku po uplynutí doby šiestich týždňov povinného odpočinku matky po pôrode s výnimkou prípadov nebezpečenstva pre jej zdravie, zatiaľ čo otec dieťaťa, ktorý má postavenie zamestnanca, nemá na takúto dovolenku nárok, ak matka jeho dieťaťa nemá postavenie zamestnankyne a nie je poistená vo verejnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Pokiaľ ide konkrétne o smernicu 76/207, keď takéto vnútroštátne opatrenie stanovuje rozdiel v zaobchádzaní založený na pohlaví v zmysle článku 2 ods. 1 tejto smernice, ide o opatrenie určené na ochranu biologických podmienok ženy počas tehotenstva a po ňom a je teda odôvodnené vzhľadom na článok 2 ods. 3 tej istej smernice.
(pozri body 60, 61, 63, 66 a výrok)