14.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 367/19


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 24. októbra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg — Nemecko) — Metropol Spielstätten Unternehmergesellschaft (haftungsbeschränkt)/Finanzamt Hamburg-Bergedorf

(Vec C-440/12) (1)

(Dane - DPH - Hazardné a peňažné hry - Právna úprava členského štátu podriaďujúca prevádzku hracích automatov s obmedzenou výhrou kumulatívne DPH a osobitnej dani - Prípustnosť - Základ dane - Možnosť platiteľa dane preniesť DPH)

2013/C 367/33

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Metropol Spielstätten Unternehmergesellschaft (haftungsbeschränkt)

Žalovaný: Finanzamt Hamburg-Bergedorf

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht Hamburg — Výklad článku 1 ods. 2 prvej vety, článku 73, článku 135 ods. 1 písm. i), ako aj článku 401 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Zdanenie hazardných alebo peňažných hier — Právna úprava členského štátu, podľa ktorej prevádzka herných zariadení s obmedzenou výhrou podlieha kumulatívne DPH a špeciálnej dani

Výrok rozsudku

1.

Článok 401 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, v spojení s článkom 135 ods. 1 písm. i) tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty a osobitná vnútroštátna daň z hazardných hier sa môžu vyberať kumulatívne, pod podmienkou, že táto osobitná daň nemá povahu dane z obratu.

2.

Článok 1 ods. 2 prvá veta a článok 73 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že v rozpore s nimi nie je ustanovenie alebo vnútroštátna prax, podľa ktorej sa v rámci prevádzky výherných hracích automatov použije ako základ dane suma pokladničných príjmov týchto prístrojov po uplynutí určeného obdobia.

3.

Článok 1 ods. 2 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v rozpore s ním nie je vnútroštátny systém upravujúci neharmonizovanú daň, podľa ktorého sa splatná daň z pridanej hodnoty započíta voči tejto neharmonizovanej dani.


(1)  Ú. v. EÚ C 389, 15.12.2012.