7.9.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 260/12

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 18. júla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Plovdiv — Bulharsko) — AES-3C Maritza East 1 EOOD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite, Plovdiv

(Vec C-124/12) (1)

(Daň z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Článok 168 písm. a) a článok 176 - Právo na odpočet - Náklady spojené s nadobudnutím tovaru alebo poskytnutím služby určené zamestnancom - Zamestnanec pridelený zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočet dane, ale zamestnaný inou zdaniteľnou osobou)

2013/C 260/21

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen săd Plovdiv

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: AES-3C Maritza East 1 EOOD

Žalovaný: Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite, Plovdiv

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Administrativen săd Plovdiv — Výklad článku 168 písm. a) a článku 176 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Rozsah pôsobnosti — Obmedzenie práva na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe — Spoločnosť, ktorá nemá vlastných zamestnancov, ale využíva pracovníkov na plný úväzok na základe pracovnej zmluvy o pridelení zamestnancov, ktorých zamestnáva iná spoločnosť — Nepriznanie práva spoločnosti na odpočítanie DPH z nadobudnutia prepravných služieb, pracovného oblečenia a ochrannej výstroje pre zamestnancov, ako aj z výdavkov na služobné cesty zamestnancov z dôvodu, že tieto služby bezodplatne poskytujú fyzické osoby pracujúce pre spoločnosť bez toho, aby boli jej zamestnancami

Výrok rozsudku

Článok 168 písm. a) a článok 176 druhý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s nimi platná vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej zdaniteľná osoba, ktorej vznikli náklady za prepravné služby, pracovné oblečenie, ochranné pomôcky a služobné cesty pre ňu pracujúcich osôb, nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na tieto náklady z dôvodu, že uvedené osoby jej boli pridelené inou osobou a nemôžu byť preto v zmysle tejto právnej úpravy považované za jej zamestnancov napriek tomu, že uvedené náklady možno posudzovať ako náklady priamo a bezprostredne súvisiace s celkovými nákladmi spojenými so všetkými hospodárskymi činnosťami tejto zdaniteľnej osoby.

Článok 176 druhý odsek smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát v čase pristúpenia k Európskej únii zaviedol obmedzenie práva na odpočet dane podľa ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré stanovuje vylúčenie práva na odpočítanie dane pri bezplatnom dodaní tovarov a poskytnutí služieb alebo pri dodaní tovarov a poskytnutí služieb, ktoré nesúvisia s hospodárskymi činnosťami zdaniteľnej osoby, pričom právna úprava platná do dňa pristúpenia takéto vylúčenie práva neupravovala.

Vnútroštátnemu súdu prináleží vykladať predmetné vnútroštátne predpisy vo veci samej v čo najväčšej možnej miere v súlade s právom Únie. V prípade, ak takýto výklad nebude možný, vnútroštátny súd je povinný neuplatniť predpisy v rozpore s článkom 176 druhým odsekom smernice 2006/112.

(1) Ú. v. EÚ C 151, 26.5.2012.