7.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 6/6


Odvolanie podané 21. septembra 2011: Affi Pascal N’Guessan proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 13. júla 2011 vo veci T-352/11, N’Guessan/Rada

(Vec C-482/11 P)

2012/C 6/07

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Affi Pascal N’Guessan (v zastúpení: L. Bourthoumieux, J. Vergès, R. Dumas a M. Ceccaldi, avocats)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľa

rozhodnúť, že odvolanie, ktoré podal Affi Pascal N’Guessan, je prípustné,

zrušiť uznesenie T-352/11 z 13. júla 2011, ktorým bola konštatovaná neprípustnosť žaloby,

vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby sa mohol odvolateľ domáhať svojich práv,

zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania na základe článkov 69 a 73 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľ nasledujúce odvolacie dôvody:

Vyššia moc z dôvodu vojny, ktorá prerušuje premlčanie. Udalosti, ktorým odvolateľ čelil v Pobreží Slonoviny od novembra 2010, podľa neho predstavujú prípad vyššej moci v zmysle článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, vzhľadom na vojnový stav, ktorého dôsledkom je podľa neho prerušenie plynutia premlčacej lehoty aktov, ktoré voči nemu prijala Rada.

Tento prípad vyššej moci z dôvodu vojny je podľa neho prekážkou pre možnosť odvolateľa môcť slobodne uplatniť jeho právo na opravný prostriedok proti aktom, ktoré zjavne porušujú základné práva.

Základné práva a slobody majú podľa neho prednosť pred zásadou právnej istoty. Všeobecný súd tým, že sa pri vyhlásení neprípustnosti návrhu odvolateľa dovolával zásady právnej istoty, porušil základné právo na prístup k súdom a práva na obranu. Odvolateľ bol tiež zbavený svojho práva byť vypočutý príslušným súdom.

Nepoužiteľnosť dištančnej lehoty a lehoty na podanie opravného prostriedku v prípade vojny. Dištančná lehota a lehota na podanie opravného prostriedku by sa nemali uplatňovať voči osobám s bydliskom v štáte, v ktorom je otvorená vojna. Takéto lehoty by sa mali uplatňovať iba v čase mieru a iba na európskom kontinente. Odvolateľ sa však nachádzal na inom kontinente v dôsledku tejto skutočnosti je podľa neho prísne uplatňovanie článku 102 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v prejednávanej veci nepochybne porušením článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Prednosť článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Článok 102 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu podľa neho spôsobuje neplatnosť akejkoľvek povinnosti oznámenia, ako ju určuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá stanovuje, že lehota na podanie opravného prostriedku začína plynúť od oznámenia alebo uverejnenia aktu alebo odvtedy, keď sa o akte dozvedela dotknutá osoba. Článok 102 rokovacieho poriadku totiž nezohľadňuje povinnosť odôvodnenia a neberie ohľad na deň, keď sa odvolateľ skutočne dozvedel o akte, čím obmedzuje znenie a ducha článku 263 ZFEÚ. Článok 102 tým spochybňuje práva priznané a chránené zmluvou, ktorá má vyššiu právnu silu a ktorá zaväzuje inštitúcie tvoriace Európsku úniu. Preto vzhľadom na to, že napadnuté akty neboli odvolateľovi oznámené, a to v rozpore s článkom 263 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, mohla podľa neho lehota na podanie opravného prostriedku začať plynúť až od okamihu, keď sa dozvedel o aktoch, ktoré boli voči nemu prijaté.

Závažné porušenie základných práv a slobôd. Zásada právnej istoty, ako ju uplatňuje Všeobecný súd, podľa neho závažným spôsobom spochybňuje právnu istotu ako celok, keďže voči osobám podliehajúcim právomoci súdu s bydliskom mimo Európskej únie v štáte, ktorý sa nachádza vo vojne, sa uplatňujú sankcie, proti ktorým nemôžu účinne uplatniť svoje práva na opravný prostriedok, lebo sa nedozvedeli o sankcii.

Subsidiárne sa odvolateľ domáha zrušenia aktov, ktoré voči nemu prijala Rada, z dôvodu závažnosti porušenia základných práv a slobôd. Vzhľadom na to, že napadnuté akty podľa neho porušujú základné slobody chránené rôznymi medzinárodnými zmluvami, Súdnemu dvoru prislúcha zrušiť tieto akty, keďže ich nezákonnosť je podľa neho v rozpore so zavedeným európskym poriadkom, a z dôvodu, že vzhľadom na závažnosť porušenia chránených základných práv a slobôd sa nemožno dovolávať nijakej lehoty na podanie opravného prostriedku.