13.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 238/5

—

zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom nepriaznivo zasahuje do právneho postavenia odvolateľky,

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2006) 4180 v konečnom znení z 20. septembra 2006 v konaní podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 — Tvarovky),

—

subsidiárne zrušiť alebo znížiť pokuty uložené odvolateľke v článku 2 písm. j) tohto rozhodnutia,

—

subsidiárne k návrhom v bode 1 a 2 vrátiť vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu,

—

zaviazať žalovanú v konaní na prvom stupni na náhradu trov konania celého sporu.

Všeobecný súd podľa nej porušil právo odvolateľky byť vypočutá a zásady dokazovania, ako aj povinnosť odôvodnenia prijatého rozhodnutia. Napadnutý rozsudok sa na účely odôvodnenia účasti odvolateľky na karteli opiera hlavne o rukou písané poznámky jediného svedka a o vyjadrenie korunného svedka bez toho, aby sa vôbec zaoberal aj tvrdením odvolateľky týkajúcim sa týchto dokumentov. Odvolateľka výslovne spochybnila správnosť týchto dokumentov (svedok sa nezúčastnil na nemeckých stretnutiach a nemá vôbec znalosti nemčiny).

Všeobecný súd mal podľa odvolateľky nariadiť dokazovanie týkajúce sa správnosti poznámok svedka a vyjadrenia korunného svedka. Všeobecný súd tým, že použil tieto poznámky a vyjadrenie korunného svedka ako dôkazy bez toho, aby si overil ich správnosť, porušil zásady dokazovania.

Napadnutý rozsudok porušuje článok 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom súd konštatoval, že sa odvolateľka 30. apríla 1999 zúčastnila na stretnutí „protisúťažnej povahy“. Napadnutý rozsudok navyše porušuje článok 23 ods. 1 nariadenia 1/2003 v rozsahu, v akom bola účasť na tomto stretnutí zohľadnená pri určení výšky pokuty. Všeobecný súd k tomuto stretnutiu len konštatuje, že dôkaz poukazuje „skôr“ na protisúťažný účel ako na súťažný účel. Všeobecný súd tým porušuje kritérium hodnotenia dôkazov, ktoré sám stanovil, ktoré si vyžaduje istý a nepochybný dôkaz o porušení.

Konštatovanie protisúťažnej povahy stretnutia, ktoré sa konalo 30. apríla 1999, má podľa odvolateľky vplyv na výšku uloženej pokuty. Zahrnutie tohto stretnutia slúži ako dôkaz o účasti odvolateľky na kartelovej dohode s lisovanými tvarovkami. Na tomto základe bol do východiskovej sumy pre vymeranie pokuty zahrnutý obrat odvolateľky pri lisovaných tvarovkách, čo viedlo k jedenásťkrát vyššej sume.

Vzhľadom na zahrnutie obratov s lisovanými tvarovkami je rozsudok podľa odvolateľky navyše nedostatočne odôvodnený a je v rozpore s pravidlami logiky. Uloženie pokuty prevyšujúcej 50 miliónov eur sa v bode 85 napadnutého rozsudku nakoniec opiera len o dve stretnutia, ktorých vzťah k lisovaným tvarovkám je popísaný len v dvoch častiach viet bez toho, aby bolo vykonané akékoľvek hodnotenie dôkazov. Všeobecný súd ďalej predpokladá, že sa odvolateľka zúčastnila na kartelových dohodách týkajúcich sa lisovaných tvaroviek počas rokovania 30. apríla 1999, hoci súd súčasne konštatuje, že ešte do júla 2000 sa medzi konkurentmi viedla debata, či lisované tvarovky (pri ktorých má odvolateľka monopolné postavenie) majú byť vôbec predmetom kartelovej dohody.

Nakoniec napadnutý rozsudok porušuje podľa odvolateľky zásadu proporcionality. Komisia uplatňuje — so súhlasom súdu — usmernenia k metóde stanovovania pokút takto: najprv sa určí východisková suma, pričom sa zohľadnia obraty lisovaných tvaroviek, hoci lisované tvarovky mohli byť aj podľa konštatovania Všeobecného súdu predmetom kartelu len v rokoch 2000 a 2001. Potom sa východisková suma zvýši na základe celkovej predpokladanej doby účasti odvolateľky na kartelovej dohode (deväť rokov a tri mesiace) o 90 %. Vzhľadom na to, že obraty lisovaných tvaroviek boli pri stanovení výšky pokuty zohľadnené pre celé obdobie a nie len pre prípadné rozhodujúce posledného roku a štvrť, porušuje stanovenie výšky pokuty zásadu proporcionality.