1.

Vyžaduje zásada lojálnej spolupráce v zmysle článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkami 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s ohľadom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej, aby sa ustanovenie vnútroštátneho práva členského štátu, akým je sporné ustanovenie vo veci samej, v zmysle ktorého je prípustné zrušiť právoplatné správne rozhodnutie na účely ukončenia porušovania základných práv, ktoré bolo konštatované rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom dotknuté právo je ako právo na slobodný pohyb a pobyt štátnych príslušníkov členských štátov uznané taktiež v práve Európskej únie, uplatnilo s ohľadom na výklad Súdneho dvora Európskej únie k ustanoveniam práva Únie upravujúcim obmedzenia výkonu uvedeného práva, ak sa pre ukončenie porušovania práva vyžaduje zrušenie správneho rozhodnutia?

2.

Vyplýva z článku 31 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1) z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 (2) a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46), že ak členský štát vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku zaviedol konanie o preskúmanie správneho rozhodnutia, ktorým boli obmedzené práva vyplývajúce z článku 4 ods. 1 tejto smernice, potom je príslušný správny orgán na návrh adresáta tohto správneho rozhodnutia povinný toto rozhodnutie preskúmať a posúdiť jeho zákonnosť s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa výkladu príslušných ustanovení práva Únie, ktoré upravujú podmienky a obmedzenia výkonu tohto práva, aby sa tak zabezpečilo, že uložené obmedzenie práva nie je v čase vydania rozhodnutia o preskúmaní neprimerané, ak správne rozhodnutie ukladajúce obmedzenia už nadobudlo právoplatnosť?

3.

Možno podľa ustanovení článku 52 ods. 1 druhej vety Charty základných práv Európskej únie, resp. článku 27 ods. 1 smernice 2004/38 v súvislosti s prebiehajúcim konaním o výkone rozhodnutia na vymoženie pohľadávky, bez ohľadu na právom Únie predpokladanú možnosť vymoženia tejto pohľadávky orgánom iného členského štátu, uplatniť taký vnútroštátny právny predpis, ktorý ukladá obmedzenie slobody pohybu štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie v rámci Európskej únie iba z dôvodu existencie určitého dlhu voči súkromnej osobe, a síce obchodnej spoločnosti, ktorý prekračuje rámec sumy stanovenej zákonom a nie je zabezpečený?