30.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 226/11

Žaloba podaná 10. mája 2011 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-216/11)

2011/C 226/22

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: W. Mölls a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že používa len množstevné kritérium na posúdenie komerčnej povahy držby tabakových výrobkov s pôvodom v inom členskom štáte jednotlivcami, pričom toto kritérium sa uplatňuje na jednotlivé vozidlá (a nie na počet prepravovaných osôb), a to všeobecne na všetky tabakové výrobky, pričom sa bráni dovozu tabakových výrobkov s pôvodom v inom členskom štáte jednotlivcami, ak množstvo prekročí dva kilogramy na vozidlo, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (1), a predovšetkým z článkov 8 a 9 tejto smernice, ako aj článku 34 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé Komisia žalovanej vytýka, že používa len množstevné kritérium na určenie toho, že došlo k priestupku, hoci množstvá výrobkov uvedené v článku 9 ods. 2 citovanej smernice 92/12 (a v článku 32 ods. 3 smernice 2008/118 (2)) sú len približné a v žiadnom prípade nemôžu predstavovať jediné kritérium, ktoré sa má zohľadniť pri určení, či je tabak skutočne držaný na komerčné účely alebo na vlastné použitie pre súkromné osoby, ktoré ho prevážajú.

Okrem toho Komisia tvrdí, že hodnoty od 1 do 2 kg stanovené článkami 575 G a H všeobecného daňového zákonníka (code général des impôts) platia pre všetky držané tabakové výrobky spolu (cigarety, tabak, cigary atď.), pričom minimálne množstvá stanovené smernicou sú približné množstvá stanovené pre každý jednotlivý druh tabakových výrobkov.

Žalobkyňa tiež tvrdí, že francúzska právna úprava zavádza uvedené množstvá na vozidlo a na počet prepravovaných osôb, čo umožňuje spočítavať množstvá prepravované v jednom vozidle bez ohľadu na počet osôb, ktoré prepravuje.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že došlo k porušeniu článku 34 ZFEÚ tým, že vnútroštátne ustanovenia bránia dovozu určitých množstiev tabakových výrobkov do Francúzska z iného členského štátu, aj keby ich dotknuté osoby držali na vlastné použitie. Predstavuje teda „množstevné obmedzenia dovozu [alebo] opatrenia s rovnocenným účinkom“, ktorých cieľom alebo účinkom je menej výhodné zaobchádzanie s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov.

Po tretie Komisia zamieta tvrdenia žalovanej, ktorá sa odvoláva najmä na neexistenciu harmonizácie daní na úrovni Únie, ako aj sledovanie cieľa, ktorým je ochrana verejného zdravia zintenzívnením boja proti fajčeniu.

(1) Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179).

(2) Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12).