Spojené veci C‑660/11 a C‑8/12
Daniele Biasci a i. proti Ministero dell’Interno a Questura di Livorno (C‑660/11) a Cristian Rainone a i.
proti
Ministero dell’Interno a i. (C‑8/12)
(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Tribunale amministrativo regionale per la Toscana)
„Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Články 43 ES a 49 ES — Hazardné hry — Zber stávok — Podmienky povolenia — Požiadavka policajného povolenia a koncesie — Vnútroštátna právna úprava — Povinná minimálna vzdialenosť medzi zbernými miestami — Cezhraničné činnosti podobné tým, ktoré sú predmetom koncesie — Zákaz — Vzájomné uznávanie licencií v oblasti hazardných hier“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. septembra 2013
Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia – Odôvodnenie verejným záujmom – Boj proti trestnej činnosti – Overenie vnútroštátnymi súdmi
(Články 45 ES, 46 ES a 55 ES)
Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia – Požiadavka policajného povolenia aj koncesie – Prípustnosť
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia – Zamietnutie koncesie alebo povolenia v rozpore s právom Únie – Udelenie nových koncesií na jeho nápravu – Povinnosť nových prevádzkovateľov dodržiavať minimálne vzdialenosti medzi zariadeniami – Neprípustnosť
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia – Podmienky zániku koncesií udelených na konci verejného obstarávania – Povinnosť formulovať tieto podmienky jasne, presne a jednoznačne – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady právnej istoty – Overenie vnútroštátnym súdom
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca vykonávanie akejkoľvek cezhraničnej činnosti – Neprípustnosť – Držiteľ koncesie usadený v členskom štáte, ktorý ponúka hry prostredníctvom sietí na prenos údajov umiestnených mimo územia tohto členského štátu – Overenie vnútroštátnym súdom
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vzájomné uznávanie licencií vydaných členskými štátmi v oblasti hazardných hier – Neexistencia
(Články 43 ES a 49 ES)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 21 – 25)
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia spoločnosti, ktoré chcú vykonávať činnosti spojené s hazardnými hrami, získať okrem koncesie udelenej štátom na tento účel aj policajné povolenie a ktorá obmedzuje vydanie takého povolenia predovšetkým na žiadateľov, ktorí už sú držiteľmi takejto koncesie.
Požiadavka policajného povolenia, na základe ktorej hospodárske subjekty pôsobiace v tomto odvetví, ako aj ich prevádzkové priestory podliehajú prvotnej kontrole a následnému dohľadu, totiž jednoznačne prispieva k cieľu predchádzať tomu, aby tieto subjekty neboli zapojené do kriminálnych alebo podvodných aktivít. Okrem toho skutočnosť, že hospodársky subjekt musí mať súčasne licenciu aj policajné povolenie, aby mohol vstúpiť na dotknutý trh, nie je sama osebe neprimeraná vzhľadom na cieľ boja proti trestnej činnosti spojenej s hazardnými hrami.
(pozri body 26, 27, bod 1 výroku)
Články 43 ES a 49 ES, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania a zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, ktorý v rozpore s právom Únie vylúčil jeden druh prevádzkovateľov z udeľovania koncesií na výkon podnikateľskej činnosti a snaží sa napraviť toto porušenie zavedením výberových konaní na veľký počet nových koncesií, chránil obchodné postavenie nadobudnuté existujúcimi prevádzkovateľmi stanovením najmä minimálnych vzdialeností medzi zariadeniami nových koncesionárov a zariadeniami existujúcich prevádzkovateľov.
(pozri body 32, 38, bod 2 výroku)
Z článkov 43 ES a 49 ES, zo zásady rovnosti zaobchádzania, z povinnosti transparentnosti a zo zásady právnej istoty vyplýva, že podmienky a spôsoby verejného obstarávania týkajúce sa hazardných hier a najmä ustanovenia o zániku koncesií udelených na konci takéhoto verejného obstarávania musia byť formulované jasne, presne a jednoznačne, čo musí overiť vnútroštátny súd.
(pozri body 33, 38, bod 2 výroku)
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bráni vykonávaniu akejkoľvek cezhraničnej činnosti v odvetví hier bez ohľadu na spôsob, akým sa vykonáva, a najmä v prípadoch, keď existuje jednak možnosť priameho kontaktu medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom a jednak možnosť vykonať na policajné účely fyzickú kontrolu zástupcov podniku, ktorí sa zdržiavajú na vnútroštátnom území. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či je to tak v prípade vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje zánik koncesie vykonávať zber stávok, keď držiteľ koncesie priamo alebo nepriamo na území dotknutého členského štátu alebo prostredníctvom sietí na prenos údajov umiestnených mimo vnútroštátneho územia ponúka hry podobné verejným hrám alebo iným hrám, ktoré kontroluje príslušný vnútroštátny orgán, alebo hry zakázané podľa práva tohto členského štátu.
(pozri body 37, 38, bod 2 výroku)
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že pri súčasnom stave práva Únie skutočnosť, že hospodársky subjekt má v členskom štáte svojho sídla povolenie, ktoré mu umožňuje ponúkať hazardné hry, nebráni tomu, aby iný členský štát, rešpektujúc požiadavky práva Únie, podmienil možnosť takéhoto subjektu ponúkať uvedené služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa na jeho území držbou povolenia vydaného jeho vlastnými orgánmi.
Vzhľadom na veľkú mieru voľnej úvahy členských štátov, pokiaľ ide o ciele, ktoré chcú sledovať, a úroveň ochrany spotrebiteľov, akú sa snažia dosiahnuť, a vzhľadom na neexistenciu zjednotenej právnej úpravy v oblasti hazardných hier nemôže totiž pri súčasnom stave práva Únie existovať žiadna povinnosť vzájomného uznávania povolení vydaných rôznymi členskými štátmi. Rôzne členské štáty nemajú nevyhnutne tie isté prostriedky na kontrolu hazardných hier a nemusia v tejto súvislosti nevyhnutne vykonať tú istú voľbu. Skutočnosť, že osobitnú úroveň ochrany spotrebiteľov možno dosiahnuť v danom členskom štáte uplatnením sofistikovaných techník kontroly a dohľadu, neumožňuje dospieť k záveru, že rovnakú úroveň ochrany možno dosiahnuť v iných členských štátoch, ktoré nemajú k dispozícii tie isté prostriedky alebo nevykonali rovnakú voľbu. Členský štát môže okrem toho legitímne chcieť vykonávať dohľad nad hospodárskou činnosťou prebiehajúcou na jeho území, čo by nebolo možné, keby sa musel spoľahnúť na kontroly vykonávané orgánmi iného členského štátu prostredníctvom regulačných systémov, na ktoré on sám nemá dosah.
(pozri body 40 – 43, bod 3 výroku)
Spojené veci C‑660/11 a C‑8/12
Daniele Biasci a i. proti Ministero dell’Interno a Questura di Livorno (C‑660/11) a Cristian Rainone a i.
proti
Ministero dell’Interno a i. (C‑8/12)
(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Tribunale amministrativo regionale per la Toscana)
„Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Články 43 ES a 49 ES — Hazardné hry — Zber stávok — Podmienky povolenia — Požiadavka policajného povolenia a koncesie — Vnútroštátna právna úprava — Povinná minimálna vzdialenosť medzi zbernými miestami — Cezhraničné činnosti podobné tým, ktoré sú predmetom koncesie — Zákaz — Vzájomné uznávanie licencií v oblasti hazardných hier“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. septembra 2013
Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Hazardné hry — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia — Odôvodnenie verejným záujmom — Boj proti trestnej činnosti — Overenie vnútroštátnymi súdmi
(Články 45 ES, 46 ES a 55 ES)
Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Hazardné hry — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia — Požiadavka policajného povolenia aj koncesie — Prípustnosť
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Hazardné hry — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia — Zamietnutie koncesie alebo povolenia v rozpore s právom Únie — Udelenie nových koncesií na jeho nápravu — Povinnosť nových prevádzkovateľov dodržiavať minimálne vzdialenosti medzi zariadeniami — Neprípustnosť
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Hazardné hry — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia — Podmienky zániku koncesií udelených na konci verejného obstarávania — Povinnosť formulovať tieto podmienky jasne, presne a jednoznačne — Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady právnej istoty — Overenie vnútroštátnym súdom
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Hazardné hry — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca, pod hrozbou uloženia trestných sankcií, zber stávok bez koncesie alebo povolenia — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca vykonávanie akejkoľvek cezhraničnej činnosti — Neprípustnosť — Držiteľ koncesie usadený v členskom štáte, ktorý ponúka hry prostredníctvom sietí na prenos údajov umiestnených mimo územia tohto členského štátu — Overenie vnútroštátnym súdom
(Články 43 ES a 49 ES)
Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Hazardné hry — Vzájomné uznávanie licencií vydaných členskými štátmi v oblasti hazardných hier — Neexistencia
(Články 43 ES a 49 ES)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 21 – 25)
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia spoločnosti, ktoré chcú vykonávať činnosti spojené s hazardnými hrami, získať okrem koncesie udelenej štátom na tento účel aj policajné povolenie a ktorá obmedzuje vydanie takého povolenia predovšetkým na žiadateľov, ktorí už sú držiteľmi takejto koncesie.
Požiadavka policajného povolenia, na základe ktorej hospodárske subjekty pôsobiace v tomto odvetví, ako aj ich prevádzkové priestory podliehajú prvotnej kontrole a následnému dohľadu, totiž jednoznačne prispieva k cieľu predchádzať tomu, aby tieto subjekty neboli zapojené do kriminálnych alebo podvodných aktivít. Okrem toho skutočnosť, že hospodársky subjekt musí mať súčasne licenciu aj policajné povolenie, aby mohol vstúpiť na dotknutý trh, nie je sama osebe neprimeraná vzhľadom na cieľ boja proti trestnej činnosti spojenej s hazardnými hrami.
(pozri body 26, 27, bod 1 výroku)
Články 43 ES a 49 ES, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania a zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, ktorý v rozpore s právom Únie vylúčil jeden druh prevádzkovateľov z udeľovania koncesií na výkon podnikateľskej činnosti a snaží sa napraviť toto porušenie zavedením výberových konaní na veľký počet nových koncesií, chránil obchodné postavenie nadobudnuté existujúcimi prevádzkovateľmi stanovením najmä minimálnych vzdialeností medzi zariadeniami nových koncesionárov a zariadeniami existujúcich prevádzkovateľov.
(pozri body 32, 38, bod 2 výroku)
Z článkov 43 ES a 49 ES, zo zásady rovnosti zaobchádzania, z povinnosti transparentnosti a zo zásady právnej istoty vyplýva, že podmienky a spôsoby verejného obstarávania týkajúce sa hazardných hier a najmä ustanovenia o zániku koncesií udelených na konci takéhoto verejného obstarávania musia byť formulované jasne, presne a jednoznačne, čo musí overiť vnútroštátny súd.
(pozri body 33, 38, bod 2 výroku)
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bráni vykonávaniu akejkoľvek cezhraničnej činnosti v odvetví hier bez ohľadu na spôsob, akým sa vykonáva, a najmä v prípadoch, keď existuje jednak možnosť priameho kontaktu medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom a jednak možnosť vykonať na policajné účely fyzickú kontrolu zástupcov podniku, ktorí sa zdržiavajú na vnútroštátnom území. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či je to tak v prípade vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje zánik koncesie vykonávať zber stávok, keď držiteľ koncesie priamo alebo nepriamo na území dotknutého členského štátu alebo prostredníctvom sietí na prenos údajov umiestnených mimo vnútroštátneho územia ponúka hry podobné verejným hrám alebo iným hrám, ktoré kontroluje príslušný vnútroštátny orgán, alebo hry zakázané podľa práva tohto členského štátu.
(pozri body 37, 38, bod 2 výroku)
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že pri súčasnom stave práva Únie skutočnosť, že hospodársky subjekt má v členskom štáte svojho sídla povolenie, ktoré mu umožňuje ponúkať hazardné hry, nebráni tomu, aby iný členský štát, rešpektujúc požiadavky práva Únie, podmienil možnosť takéhoto subjektu ponúkať uvedené služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa na jeho území držbou povolenia vydaného jeho vlastnými orgánmi.
Vzhľadom na veľkú mieru voľnej úvahy členských štátov, pokiaľ ide o ciele, ktoré chcú sledovať, a úroveň ochrany spotrebiteľov, akú sa snažia dosiahnuť, a vzhľadom na neexistenciu zjednotenej právnej úpravy v oblasti hazardných hier nemôže totiž pri súčasnom stave práva Únie existovať žiadna povinnosť vzájomného uznávania povolení vydaných rôznymi členskými štátmi. Rôzne členské štáty nemajú nevyhnutne tie isté prostriedky na kontrolu hazardných hier a nemusia v tejto súvislosti nevyhnutne vykonať tú istú voľbu. Skutočnosť, že osobitnú úroveň ochrany spotrebiteľov možno dosiahnuť v danom členskom štáte uplatnením sofistikovaných techník kontroly a dohľadu, neumožňuje dospieť k záveru, že rovnakú úroveň ochrany možno dosiahnuť v iných členských štátoch, ktoré nemajú k dispozícii tie isté prostriedky alebo nevykonali rovnakú voľbu. Členský štát môže okrem toho legitímne chcieť vykonávať dohľad nad hospodárskou činnosťou prebiehajúcou na jeho území, čo by nebolo možné, keby sa musel spoľahnúť na kontroly vykonávané orgánmi iného členského štátu prostredníctvom regulačných systémov, na ktoré on sám nemá dosah.
(pozri body 40 – 43, bod 3 výroku)