1

Rada Európskej únie sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 27. septembra 2011, Gul Ahmed Textile Mills/Rada (T‑199/04, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zrušil nariadenie Rady (ES) č. 397/2004 z 2. marca 2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bavlnenej posteľnej bielizne s pôvodom v Pakistane (Ú. v. EÚ L 66, s. 1; Mim. vyd. 11/050, s. 26), v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Gul Ahmed Textile Mills Ltd (ďalej len „Gul Ahmed Textile Mills“).

2

Článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1972/2002 z 5. novembra 2002 (Ú. v. ES L 305, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 132, ďalej len „nariadenie č. 384/96“), s názvom „Vymedzenie ujmy“ stanovuje:

„1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu spoločenstva alebo značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.   Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak: a) objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu spoločenstva; a b) následný dopad [následného vplyvu – neoficiálny preklad] takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva.

3.   Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v spoločenstve. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia spoločenstva alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere, alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom [Jeden ani viaceré z týchto faktorov nemusia byť rozhodujúcim podkladom rozhodnutia – neoficiálny preklad].

…

5.   Vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v spoločenstve; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom [vyčerpávajúci a jeden ani viaceré z týchto faktorov nemusia byť rozhodujúcim podkladom rozhodnutia – neoficiálny preklad].

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5 a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že [ich] možno klasifikovať ako značn[é].

7.   Iné známe faktory ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu spoločenstva sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsoben[ú] týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané [ceny dovážaných výrobkov nepredávaných – neoficiálny preklad] za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami spoločenstva a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia spoločenstva.

…“

3

Napadnutý rozsudok obsahuje tieto konštatovania:

…

4

Žalobou podanou 28. mája 2004 sa Gul Ahmed Textile Mills domáhala, aby Všeobecný súd zrušil nariadenie č. 397/2004 v rozsahu, v akom sa jej týka.

5

Gul Ahmed Textile Mills uviedla päť žalobných dôvodov založených:

6

Všeobecný súd považoval za vhodné vyjadriť sa najprv k tretej časti piateho žalobného dôvodu. Touto časťou žalobkyňa Rade v podstate vytýkala, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, pretože nepreskúmala, či malo zrušenie predchádzajúcich antidumpingových ciel a zavedenie systému všeobecných colných preferencií v prospech Pakistanskej islamskej republiky na začiatku roka 2002 za následok prerušenie príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, a dovozmi z Pakistanu.

7

V prvom rade Všeobecný súd v bodoch 45 až 51 napadnutého rozsudku uviedol, že združenia zastupujúce pakistanských vyvážajúcich výrobcov posteľnej bielizne upriamili pozornosť inštitúcií Únie od začiatku správneho konania na to, že ujma, ktorú údajne utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená dvoma faktormi, a to zrušením predchádzajúcich antidumpingových ciel a zrušením bežných ciel v rámci systému všeobecných colných preferencií v prospech Pakistanskej islamskej republiky, a nie dumpingom na pakistanský dovoz. Podľa pakistanských vyvážajúcich výrobcov bol preto nárast pakistanského dovozu uľahčený oslobodením od určitých ciel a zmenou právneho rámca.

8

Všeobecný súd sa v bodoch 53 až 59 napadnutého rozsudku domnieval, že na účely riadneho splnenia si povinnosti podľa článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 preskúmať všetky „iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva“, majú inštitúcie Únie správne oddeliť a odlíšiť škodlivé účinky dumpingových dovozov od škodlivých účinkov iných známych faktorov.

9

Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku vychádzal z toho, že výpočet „iných známych faktorov, ako sú dumpingové dovozy“, uvedený v článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 nie je taxatívny, ale naopak, demonštratívny, ako to vyplýva z použitia spojenia „okrem iných“, ktorým sa začína zoznam faktorov, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť. Všeobecný súd v bode 57 tohto rozsudku zdôraznil, že spoločným cieľom článku 3 ods. 7 tohto nariadenia a článku 3.5 antidumpingového kódexu z roku 1994 je zabezpečiť, aby dovozom, ktoré sú predmetom prešetrovania, neboli pripísané eventuálne negatívne účinky iných možných faktorov s vplyvom na ujmu, ktorú utrpeli výrobné odvetvia Spoločenstva alebo národné výrobné odvetvia, aby uvedeným odvetviam nebola poskytnutá ochrana nad rámec toho, čo je nevyhnutné.

10

Všeobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku zastával názor, že zrušenie predchádzajúcich antidumpingových ciel a bežných ciel v rámci systému všeobecných colných preferencií predstavovalo známe faktory, ktoré inštitúcie Únie museli vziať do úvahy pri posudzovaní existencie príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, a pakistanskými dovozmi, ktoré sú predmetom antidumpingového prešetrovania.

11

Všeobecný súd z toho v bode 84 napadnutého rozsudku vyvodil, že z analýzy, ktorú vykonali inštitúcie Únie, nevyplýva, a to ani vo forme odhadu, aká by bola ujma, ktorá by vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, ak by nedochádzalo k nijakému dumpingu, teda aká by bola ujma vyplývajúca len z nadobudnutia účinnosti systému všeobecných colných preferencií a zo zrušenia predchádzajúcich antidumpingových ciel, či už z hľadiska straty podielov na trhu, zníženia ziskovosti alebo výkonnosti uvedeného výrobného odvetvia, vylúčenia nižších trhových segmentov alebo akéhokoľvek iného relevantného ekonomického ukazovateľa.

12

Preto Všeobecný súd vyhovel tretej časti piateho žalobného dôvodu a bez preskúmania ostatných žalobných dôvodov zrušil nariadenie č. 397/2004 v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Gul Ahmed Textile Mills.

13

V tomto kontexte Rada podporená Komisiou, ktorá bola vedľajším účastníkom konania v prvostupňovom konaní, podala proti napadnutému rozsudku toto odvolanie.

14

Rada sa domnieva, že Všeobecný súd porušil článok 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 tým, že nesprávne vyložil pojem „iné faktory“ upravený týmto ustanovením. Zdôrazňuje však, že Všeobecný súd správne posúdil, že uvedené ustanovenie v zásade vyžaduje oddeliť a odlíšiť škodlivé účinky iných známych faktorov od ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi. Rada však tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, pretože dospel k záveru, že oba sporné faktory, teda odstránenie prechádzajúcich antidumpingových ciel a zavedenie systému všeobecných colných preferencií, predstavovali „iné faktory“ v zmysle článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96. V dôsledku toho Všeobecný súd nesprávne vyvodil záver, že v predmetnej veci sa inštitúcie dopustili porušenia tohto ustanovenia, keďže neoddelili a neodlíšili údajné škodlivé účinky dvoch sporných faktorov.

15

Rada zastáva názor, že „iný faktor“ v zmysle článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 je zo svojej podstaty faktorom, ktorý nesúvisí s dumpingovými dovozmi. Oba sporné faktory úzko súvisia s dumpingovými dovozmi pochádzajúcimi z Pakistanu. Podľa Rady „faktor, ktorý uľahčuje nárast dumpingových dovozov nie je sám osebe samostatným faktorom spôsobujúcim ujmu, keďže akákoľvek ujma, ktorá vyplýva z nárastu dumpingových dovozov, je spôsobená dumpingovými dovozmi, a nie faktormi uľahčujúcimi nárast takýchto dovozov“. Tento výklad je potvrdený závermi správy osobitnej skupiny WTO z 28. októbra 2011 s názvom „Európska únia – Antidumpingové clá na niektoré druhy obuvi z Číny“ (WT/DS405/R).

16

Rada uvádza, že hoci zoznam uvedený v článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96 nie je sám osebe taxatívny, nezahŕňa dva sporné faktory ako „iné faktory“ v zmysle tohto ustanovenia. Zmeny právneho a regulačného rámca sú totiž významné len do tej miery, v akej ovplyvnili trh a v akej oba sporné faktory mohli mať účinok iba na dumpingové dovozy. Podľa Rady však tieto dva faktory nemajú žiadny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

17

Rada sa navyše domnieva, že nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, vedie k nesprávnemu výkladu článku 3 ods. 6 a 7 nariadenia č. 384/96, čo vyplýva z tvrdení obsiahnutých v bode 84 napadnutého rozsudku.

18

Komisia v zásade podporuje úvahy Rady.

19

Spoločnosť Gul Ahmed Textile Mills sa domnieva, že dôvody uvedené na podporu odvolania neopodstatnene obmedzujú pojem „iné faktory“ v zmysle článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96. Výklad pojmu „iné faktory“ Radou je totiž v rozpore s týmto ustanovením. Navyše, keďže účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť, aby žiadna ujma nebola pripísaná dumpingovým dovozom, ak vyplýva z iného faktora, nebolo namieste ľubovoľne obmedziť faktory, ktorých škodlivé účinky treba zohľadniť.

20

Podľa spoločnosti Gul Ahmed Textile Mills, pokiaľ ide o pojem „iné faktory“, nie je pravda, že by boli sporné faktory „úzko spojené“ s dumpingovými dovozmi. Odstránenie predchádzajúcich antidumpingových ciel predstavovalo opravu nedôvodného uloženia opatrení v roku 1997 Úniou a nesúviselo s dumpingovými dovozmi, či už v priebehu prešetrovania alebo pred ním. Osobitná preferencia Únie na dovozy z Pakistanu od 1. januára 2002 nebola udelená špeciálne na dovozy posteľnej bielizne, a tým menej na dumpingové dovozy posteľnej bielizne. Zmeny právneho rámca trhu boli spôsobené iba konaním Únie a neboli „úzko spojené“ s konaniami výrobcov z tretích krajín.

21

Spoločnosť Gul Ahmed Textile Mills uvádza, že sporné faktory priamo znížili colné zaťaženie Únie na všetky dovozy posteľnej bielizne z Pakistanu, čím priamo ovplyvnili úroveň cien týchto dovozov na trhu Únie. Kvalifikácia týchto tarifných zmien ako „iba uľahčujúcich nárast objemu dumpingových dovozov“ je zjavne nesprávna.

22

Podľa spoločnosti Gul Ahmed Textile Mills je kľúčovou otázkou, či sporné faktory priamo ovplyvnili úroveň jedného z hospodárskych ukazovateľov, ktoré berú inštitúcie Únie do úvahy pri určení, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, a jej možného dôvodu. Článok 3 ods. 5 nariadenia č. 384/96 pritom vyžaduje vyhodnotenie „všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia“, a zoznam, ktorý toto ustanovenie obsahovalo na ilustráciu, zahŕňal aj „faktory, ktoré ovplyvňujú cenu v Spoločenstve“. Odporkyňa v odvolacom konaní zdôrazňuje, že sporné faktory priamo spôsobili, že výrobcovia Únie boli náhle konfrontovaní s dovozmi prepustenými na trh Únie na výrazne nižšej úrovni cien ako predtým bez zmeny v cenách FOB výrobkov pakistanských výrobcov. Legislatívne zmeny tak mali priamy vplyv na hospodárske okolnosti, ktoré sa zohľadňujú pri určení ujmy a príčinnej súvislosti medzi ňou a dumpingom.

23

Z odôvodnení 108 až 115 nariadenia č. 397/2004 vyplýva, že inštitúcie Únie preskúmali faktory, ktoré považovali za iné faktory ako dumpingové dovozy.

24

Preskúmané boli predovšetkým dovozy z Indie, Turecka, Rumunska, Bangladéša a Egypta, ako aj faktory súvisiace s poklesom dopytu, dovozov a vývozov výrobného odvetvia Únie a s produktivitou tohto výrobného odvetvia.

25

Pri vyhodnotení príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je zrejmé, že inštitúcie Únie nepreskúmali dve spochybnené sporné opatrenia, a to zrušenie bežných ciel v rámci uplatnenia systému všeobecných colných preferencií a odstránenie predchádzajúcich antidumpingových ciel.

26

Treba uviesť, že tieto opatrenia sa týkali výrobkov pochádzajúcich z Pakistanu a že nariadenie č. 397/2004 sa uplatňuje na všetkých pakistanských vývozcov. Podľa tohto nariadenia teda všetky vývozy výrobkov, ktoré sú v ňom vymenované, predstavujú dumpingové dovozy v zmysle článku 3 nariadenia č. 384/96.

27

Je isté, že zrušenie dovozných ciel vo výške 12 % a 6,7 % mohlo mať za následok uľahčenie a podporu dovozu dotknutých výrobkov. Tento účinok sa však prejavil na dumpingových dovozoch.

28

Zo znenia článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96, najmä z formulácie „známe faktory… spôsobujúce ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva“, vyplýva že toto nariadenie vyžaduje preskúmanie faktorov, ktoré priamo spôsobujú ujmu, čo predpokladá priamu príčinnú súvislosť.

29

V tomto prípade však zmeny podmienok regulácie dumpingových dovozov nemožno samy osebe považovať za príčiny takejto ujmy. Ujmu spôsobujú samotné dovozy.

30

Dumpingové dovozy a podmienky regulácie, za ktorých sa vykonávajú, sú totiž neoddeliteľné.

31

Sporné opatrenia, ktoré uľahčujú a podporujú dovozy, sú teda iba nepriamymi príčinami a nemôžu byť považované za „iné faktory“ v zmysle článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96.

32

Tento výklad je v súlade so správou osobitnej skupiny WTO z 28. októbra 2011 s názvom „Európska únia – Antidumpingové clá na niektoré druhy obuvi z Číny“, ktorá preskúmala otázku príčinnej súvislosti medzi odstránením predchádzajúcej dovoznej kvóty a ujmou s prihliadnutím na článok 3.5 antidumpingového kódexu z roku 1994. V bode 7.527 tejto správy sa konštatovalo, že zrušenie dovoznej kvóty, ktorá umožňuje nárast objemu dumpingových dovozov, nie je faktorom, ktorý sám osebe spôsobuje ujmu.

33

Dovozné kvóty, rovnako ako dovozné clá, predstavujú podmienky regulácie, za ktorých sa dovozy vykonávajú.

34

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že dva sporné faktory predstavujú „iné faktory“ v zmysle článku 3 ods. 7 nariadenia č. 384/96.

35

Tento záver však neumožňuje definitívne rozhodnúť o otázke, či treba sporné faktory vziať do úvahy pri preskúmaní existencie ujmy podľa článku 3 ods. 2, 3 a 5 nariadenia č. 384/96.

36

Preto je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

37

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže buď sám vydať konečný rozsudok vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje, alebo vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.

38

V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na to, aby Súdny dvor mohol sám s konečnou platnosťou rozhodnúť o spore.

39

V dôsledku toho treba vec vrátiť na konanie pred Všeobecným súdom s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: