1

Spoločnosť New Yorker SHK Jeans GmbH & Co. KG, predtým New Yorker SHK Jeans GmbH (ďalej len „New Yorker Jeans“) svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 29. septembra 2011, New Yorker SHK Jeans/ÚHVT – Vallis K.-Vallis A. (FISHBONE) (T-415/09, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 30. júla 2009 (vec R 1051/2008-1) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), týkajúceho sa námietkového konania začatého na návrh spoločnosti Vallis K.-Vallis A. & Co OE (ďalej len „Vallis K.-Vallis A.“) proti prihláške slovnej ochrannej známky FISHBONE, ktorú podala spoločnosť New Yorker Jeans.

2

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) ktoré kodifikovalo a zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES, 1994, L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

3

Článok 15 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Používanie ochranných známok Spoločenstva“ stanovuje:

„1.   Ak počas obdobia piatich rokov po zápise majiteľ nepoužíval riadne ochrannú známku Spoločenstva v Spoločenstve v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak takéto používanie bolo pozastavené nepretržite päť rokov, ochranná známka Spoločenstva je predmetom sankcií uvedených v tomto nariadení, pokiaľ neexistujú oprávnené dôvody jej nepoužívania.

…“

4

Článok 42 nariadenia č. 207/2009 nachádzajúci sa v oddiele 4 nazvanom „Pripomienky tretích osôb a námietky“ hlavy IV nazvanej „Konanie o zápise“ pod názvom „Preskúmanie námietok“ stanovuje:

„1.   Pri preskúmavaní námietok [ÚHVT] vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby v lehote stanovenej úradom predložili pripomienky k oznámeniam ostatných strán alebo k tým, ktoré vydá samotný úrad.

2.   Ak to prihlasovateľ navrhne, majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva, ktorý podal námietku, musí predložiť dôkaz o tom, že v období piatich rokov pred dňom zverejnenia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, sa skoršia ochranná známka Spoločenstva v Spoločenstve používala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré uvádza ako dôvod svojej námietky, alebo o tom, že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že skoršia ochranná známka Spoločenstva bola k tomuto dňu už zapísaná najmenej päť rokov. Pokiaľ nie je v tomto zmysle predložený dôkaz, námietka sa zamietne. Ak sa skoršia ochranná známka Spoločenstva používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb.

3.   Odsek 2 sa vzťahuje na skoršie národné ochranné známky uvedené v článku 8 ods. 2 písm. a), pričom používanie v Spoločenstve sa nahrádza používaním v tom členskom štáte, v ktorom je skoršia ochranná známka chránená.

…“

5

Článok 76 nariadenia č. 207/2009 s názvom „Preskúmanie skutočností ex offo“, uvádzaný v oddiele 1 nazvanom „Všeobecné ustanovenia“ hlavy IX nazvanej „Konanie“ uvádza:

„1.   V konaniach pred úradom [ÚHVT] preskúma skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však [ÚHVT] pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.

2.   [ÚHVT] nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.“

6

Pravidlo 22 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 172, s. 4, ďalej len „nariadenie č. 2868/95“), stanovuje:

„Ak má namietajúca strana poskytnúť dôkaz o používaní alebo preukázať, že existujú opodstatnené dôvody nepoužívania, [ÚHVT] ju vyzve, aby predložila dôkaz v lehote, ktorú stanoví. Ak namietajúca strana neposkytne takýto dôkaz pred uplynutím lehoty, [ÚHVT] námietky zamietne.“

7

Všeobecný súd v bodoch 1 až 12 napadnutého rozsudku vymedzil okolnosti predchádzajúce sporu takto:

…

…

8

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. októbra 2009 New Yorker Jeans podala žalobu, v ktorej navrhla, aby Všeobecný súd zmenil sporné rozhodnutie, vyhlásil odvolanie predložené odvolaciemu senátu za odôvodnené a zamietol námietku pre tovary triedy 25. Spoločnosť New Yorker Jeans subsidiárne navrhla zrušiť toto rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát zamietol jej odvolanie a potvrdil zamietnutie prihlášky pre tieto tovary.

9

Na podporu tejto žaloby New Yorker Jeans uviedla predovšetkým žalobný dôvod založený na porušení článku 42 ods. 2 a 3 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ako aj pravidla 22 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 2868/95. V tejto súvislosti uviedla, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že námietkové oddelenie mohlo legitímne zohľadniť dodatočné dôkazy o používaní skoršej ochrannej známky predložené po uplynutí lehoty, ktorú stanovil ÚHVT podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia.

10

Po pripomenutí v bodoch 23 a 24 napadnutého rozsudku s odkazom na rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul (C-29/05 P, Zb. s. I-2213, bod 42), že z článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že spravidla, a pokiaľ nie je uvedené inak, predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania zostáva možným po uplynutí lehôt, ktorým je podriadené takéto predloženie, za uplatnenia ustanovení tohto nariadenia a že nič nezakazuje ÚHVT zohľadniť skutočnosti a dôkazy takto oneskorene označené alebo predložené, Všeobecný súd zamietol tento žalobný dôvod, ktorý podala New Yorker Jeans, pričom v bodoch 25 až 34 uvedeného rozsudku rozhodol takto:

„25   … Pravidlo 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že ak v súlade s článkom 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 je namietajúci účastník konania povinný predložiť dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky, ÚHVT vyzve tohto účastníka konania, aby predložil dôkaz v lehote, ktorú určí. Pravidlo 22 ods. 2 druhá veta dodáva, že ak namietajúci účastník konania takýto dôkaz nepredloží pred uplynutím stanovenej lehoty, ÚHVT takúto námietku zamietne.

26   Z tejto druhej vety vyplýva, že predloženie dôkazov o používaní skoršej ochrannej známky po uplynutí na tento účel stanovenej lehoty v podstate spôsobí zamietnutie námietky bez toho, aby ÚHVT mal v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy. …

…

30   … vzhľadom na to, že relevantné dôkazy, akými sú čestné vyhlásenie, faktúry a fotografie, boli predložené v lehote, teda 6. júna 2006, treba usúdiť, že [Vallis K.-Vallis A.] vyhovela lehote stanovenej v pravidle 22 ods. 2 druhej vete nariadenia č. 2868/95. Navyše v nadväznosti na pripomienky žalobcu, že tieto dôkazy boli nedostatočné, je nesporné, že ÚHVT poskytol vedľajšiemu účastníkovi konania možnosť predložiť svoje pripomienky do 14. januára 2007. Námietkové oddelenie v tejto súvislosti mohlo zohľadniť dôkazy predložené s pripomienkami [Vallis K.-Vallis A.] v stanovenej lehote.

31   Pravidlo 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 treba totiž chápať v tom zmysle, že nič nebráni zohľadneniu dodatočných dôkazov, ktoré jednoducho dopĺňajú iné dôkazy predložené v stanovenej lehote, pretože tieto počiatočné dôkazy nie sú irelevantné, ale iný účastník konania ich považoval za nedostatočné. Takáto úvaha, podľa ktorej pravidlo uvedené vyššie nie je v žiadnom prípade zbytočné, platí o to viac, že [Vallis K.-Vallis A.] nezneužila stanovené lehoty tým, že by vedome použila taktiku zdržiavania alebo že by sa dopustila hrubej nedbanlivosti.

…

33   Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci dôkaz, ktorý predložila [Vallis K.-Vallis A.] po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením, nebol počiatočným a jediným dôkazom o používaní, ale bol skôr dôkazom doplňujúcim príslušný dôkaz, ktorý bol predložený v rámci stanovenej lehoty, skutočnosť, že žalobca tento dôkaz spochybnil, môže odôvodniť predloženie dodatočného dôkazu [spoločnosti Vallis K.-Vallis A.] pri predložení pripomienok. Skutočnosť, že dôkaz bol zohľadnený, umožnil námietkovému oddeleniu a neskôr odvolaciemu senátu rozhodnúť o náležitom používaní skoršej ochrannej známky na základe všetkých relevantných skutočností a dôkazov.

34   … záver, že námietkové oddelenie úplne oprávnene zohľadnilo katalógy, ktoré mu boli predložené 15. januára 2007, sa zdá tiež v súlade so všeobecnejším cieľom, na ktorom sú založené námietkové konania, v zmysle ktorých bol článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vykladaný tak, že sa má zohľadniť aj dôkaz, ktorý bol predložený po uplynutí lehoty, za predpokladu, že sa zdá relevantný a že štádium konania, v ktorom bol predložený, spolu so súvisiacimi okolnosťami nevylučujú jeho predloženie.“

11

Vzhľadom na to, že Všeobecný súd zamietol aj ostatné žalobné dôvody, ktoré uviedla New Yorker Jeans na podporu svojej žaloby, žalobu zamietol.

12

Svojím odvolaním New Yorker Jeans navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a vyhovel jeho žalobe podanej v prvostupňovom konaní alebo, subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu na vydanie konečného rozhodnutia. Ďalej navrhuje zaviazať ÚHVT na náhradu všetkých trov konania.

13

ÚHVT navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať New Yorker Jeans na náhradu trov konania.

14

New Yorker Jeans na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 42 ods. 2 a 3, článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ako aj pravidla 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95.

15

Predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd porušil uvedené ustanovenia, keď rozhodol, že ÚHVT správne zohľadnil dodatočné dôkazy o používaní skoršej ochrannej známky predložené 15. januára 2007 spoločnosťou Vallis K.-Vallis A.

16

Vzhľadom na to, že podľa spoločnosti New Yorker Jeans dôkazy predložené v pôvodnej lehote stanovenej ÚHVT nepostačujú na preukázanie riadneho používania skoršej ochrannej známky, bol ÚHVT podľa pravidla 22 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 2868/95 povinný zamietnuť námietku, keďže toto ustanovenie v tejto súvislosti zavádza výnimku zo všeobecného pravidla uvedeného v článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

17

Takýto výklad by neoprávnene neznevýhodnil namietajúceho účastníka konania, pretože pred podaním svojej námietky vedel, že pod sankciou zamietnutia jeho žiadosti bude možno musieť preukázať riadne používanie skoršej ochrannej známky, že mu bola poskytnutá dostatočná lehota, aby tak urobil, a že mal okrem toho možnosť požiadať o predĺženie tejto lehoty. Uvedený účastník konania si dokonca v prípade zamietnutia svojej námietky navyše zachová právo neskôr požadovať zrušenie nového zápisu ochrannej známky.

18

New Yorker Jeans s odkazom na bod 44 už citovaného rozsudku ÚHVT/Kaul subsidiárne tvrdí, že aj keby sa bolo treba domnievať, že predloženie dodatočných dôkazov ostáva povolené, Všeobecný súd porušil pravidlo vyplývajúce z článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého je ÚHVT povinný preskúmať, či sú oneskorene uvedené skutočnosti relevantné a či štádium konania, v ktorom došlo k tomuto predloženiu, nebráni tomuto zohľadneniu. ÚHVT v tejto súvislosti zneužil svoju diskrečnú právomoc a zanedbal svoju povinnosť zabezpečiť riadny priebeh konania tým, že neoveril existenciu nových dôkazov odôvodňujúcich toto oneskorené predloženie, pričom samotné uvedenie výhrad iným účastníkom konania týkajúcich sa dôkazov predložených namietajúcim účastníkom konania nepredstavuje takýto nový dôkaz.

19

ÚHVT tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku správne vyložil pravidlo 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, keď sa domnieval, že ak boli relevantné dôkazy o riadnom používaní ochrannej známky tak ako v prejednávanej veci predložené v stanovenej lehote podľa tohto ustanovenia, nebráni to neskoršiemu predloženiu dodatočných dôkazov o uvedenom používaní.

20

Takýto výklad uvedeného pravidla 22 ods. 2 by bol okrem iného v súlade so zásadami vytvorenými Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku ÚHVT/Kaul a prijatie takýchto čisto dodatočných dôkazov by spravidla zodpovedalo rôznym kritériám uvedeným v tomto rozsudku.

21

V súvislosti s hlavnou časťou odvolacieho dôvodu uvádzaného spoločnosťou New Yorker Jeans treba po prvé najskôr pripomenúť, že článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že ÚHVT nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.

22

Ako rozhodol Súdny dvor, zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že spravidla, a pokiaľ nie je uvedené inak, predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania je naďalej možné po uplynutí lehôt, ktorými sa riadi takéto predloženie, pri uplatnení ustanovení nariadenia č. 207/2009 a že nič nezakazuje ÚHVT zohľadniť skutočnosti a dôkazy takto oneskorene označené alebo predložené (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 42).

23

Spresňujúc, že ÚHVT sa „môže“ v podobných prípadoch rozhodnúť, že nezoberie takéto dôkazy do úvahy, uvedené ustanovenie v skutočnosti priznáva ÚHVT pri rozhodovaní o tom, či je alebo nie je potrebné zobrať tieto dôkazy do úvahy, širokú mieru voľnej úvahy, pričom svoje rozhodnutie v súvislosti s touto otázkou musí odôvodniť(rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 43).

24

Konkrétne v súvislosti s predložením dôkazov o riadnom používaní skoršej ochrannej známky v rámci námietkového konania treba uviesť, že hoci článok 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že na návrh prihlasovateľa majiteľ skoršej ochrannej známky, ktorý podal námietku, poskytne dôkaz o jej riadnom používaní, a pokiaľ ho neposkytne, námietka sa zamietne, uvedené nariadenie neobsahuje ustanovenie, ktoré by spresňovalo lehotu, v ktorej treba takéto dôkazy poskytnúť.

25

Pravidlo 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 v tejto súvislosti naopak stanovuje, že v prípade podania takéhoto návrhu ÚHVT vyzve majiteľa skoršej ochrannej známky poskytnúť dôkaz o používaní ochrannej známky alebo o existencii náležitých dôvodov nepoužívania v lehote, ktorú stanoví.

26

Námietkové oddelenie ÚHVT v prejednávanej veci uplatnilo toto posledné uvedené ustanovenie a stanovilo pre spoločnosť Vallis K.-Vallis A. lehotu na účely predloženia takého dôkazu. Navyše je nesporné, že Vallis K.-Vallis A. v tejto lehote predložila rôzne dôkazy o používaní skoršej ochrannej známky.

27

Ďalej treba pripomenúť, že toto pravidlo 22 ods. 2 vo svojej druhej vete tiež spresňuje, že ak sa dôkaz o používaní ochrannej známky neposkytne pred uplynutím lehoty, ktorú stanovil ÚHVT, námietka sa zamietne.

28

Hoci v tejto súvislosti zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak sa nepredložil nijaký dôkaz o používaní dotknutej ochrannej známky v lehote, ktorú stanovil ÚHVT, musí tento úrad ex offo námietku zamietnuť, tento záver naopak neplatí, ak sa dôkaz o tomto používaní riadne predložil v uvedenej lehote.

29

V takomto prípade a len vtedy, ak sa zdá, že uvedené dôkazy sú naďalej relevantné na účely preukázania riadneho používania ochrannej známky, musí konanie pokračovať. ÚHVT predovšetkým musí, ako stanovuje článok 42 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, vyzvať účastníkov konania tak často, ako je to potrebné, aby predložili svoje pripomienky k oznámeniam, ktoré im poslal, alebo k oznámeniam ostatných účastníkov konania. V tomto kontexte, ak ku konečnému zamietnutiu námietky došlo z dôvodu neexistencie dostatočného dôkazu o riadnom používaní skoršej ochrannej známky, k tomuto zamietnutiu nedochádza na základe uplatnenia pravidla 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, ustanovenia v podstate procesnej povahy, ale výlučne na základe uplatnenia hmotnoprávneho ustanovenia uvedeného v článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

30

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku správne rozhodol, že pokiaľ sa, tak ako v prejednávanej veci, dôkazy považované za relevantné na účely preukázania používania predmetnej ochrannej známky predložia v lehote, ktorú stanovil ÚHVT, podľa pravidla 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, predloženie dodatočných dôkazov o takomto používaní ostáva možné po uplynutí uvedenej lehoty. V takom prípade a ako rovnako správne rozhodol Všeobecný súd, nie je, ako bolo pripomenuté v bodoch 22 a 23 tohto rozsudku, zakázané, aby ÚHVT pomocou uplatnenia voľnej úvahy, ktorú mu priznáva článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 zohľadnil takto oneskorene predložené dôkazy.

31

Z toho vyplýva, že hlavnú časť uvádzaného jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

32

New Yorker Jeans v subsidiárnej časti uvedeného odvolacieho dôvodu po druhé tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne upustil od postihovania zneužitia diskrečnej právomoci, ktorého sa v prejednávanej veci dopustil ÚHVT tým, že neoveril, či oneskorene uvedené skutočnosti sú relevantné a či štádium konania, v ktorom došlo k tomuto predloženiu, nebráni tomuto zohľadneniu.

33

V súvislosti s výkonom tejto diskrečnej právomoci, ktorú má ÚHVT na účely prípadného zohľadnenia oneskorene predložených dôkazov, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že takéto zohľadnenie zo strany ÚHVT, ak má rozhodovať v rámci námietkového konania, môže byť odôvodnené, najmä ak sa ÚHVT domnieva, že, na jednej strane, oneskorene uvedené skutočnosti môžu byť skutočne relevantné, pokiaľ ide o výsledok námietok, ktoré boli pred ÚHVT podané, a, na druhej strane, štádium konania, v ktorom došlo k tomuto oneskorenému predloženiu a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, nebránia tomuto zohľadneniu (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 44).

34

Zo skutkových zistení Všeobecného súdu, predovšetkým z bodov 33 a 34 napadnutého rozsudku vyplýva, že zohľadnenie dôkazov predložených oneskorene spoločnosťou Vallis K.-Vallis A., ktoré dopĺňajú relevantné dôkazy ňou pôvodne predložené, umožnilo námietkovému oddeleniu a neskôr odvolaciemu senátu na základe všetkých skutočností a dôkazov dospieť k existencii riadneho používania skoršej ochrannej známky, a že štádium konania, v ktorom došlo k predloženiu týchto dodatočných dôkazov, a s tým súvisiace okolnosti takémuto predloženiu nebránia.

35

Keďže je teda nesporné, že zohľadnenie dodatočných dôkazov predložených oneskorene umožnilo ÚHVT dospieť k existencii riadneho používania skoršej ochrannej známky, zjavne nemožno prijať tvrdenie, ktorým New Yorker Jeans vytýkala tomuto úradu, že neoveril, či uvedené dôkazy boli relevantné.

36

Okrem toho treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 31 napadnutého rozsudku konštatoval, že Vallis K.-Vallis A. nezneužila stanovené lehoty tým, že by vedome použila taktiku zdržiavania alebo že by sa dopustila hrubej nedbanlivosti, ale že sa tento účastník obmedzil na predloženie dodatočných dôkazov po tom, čo spoločnosť New Yorker Jeans napadla relevantné dôkazy, ktoré uvedený účastník pôvodne predložil.

37

Jednotlivé konštatovania Všeobecného súdu, ktoré sú uvedené, ako vyplýva z bodu 28 napadnutého rozsudku, medzi úvahami, ktoré viedli uvedený súd k zamietnutiu tvrdenia spoločnosti New Yorker Jeans, podľa ktorého odvolací senát nesprávne usúdil, že námietkové oddelenie v prejednávanej veci mohlo zohľadniť oneskorene predložené katalógy, nepredstavujú nesprávne právne posúdenie.

38

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že subsidiárna časť uvádzaného jediného odvolacieho dôvodu, ktorou odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že nesankcionoval údajné zneužitie miery voľnej úvahy zo strany ÚHVT, ktorú mu priznáva článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, nemôže mať úspech.

39

Keďže jediný odvolací dôvod nie je dôvodný ani v jednej ani v druhej častí, je potrebné ho zamietnuť.

40

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

41

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT navrhol zaviazať spoločnosť New Yorker Jeans na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: