1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Článok 1 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26) uvádza tieto ciele:

„Táto smernica sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví.

Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody.“

3

Článok 2 bod 6 smernice 91/271 vymedzuje „1 p. k. (populačný koeficient)“ ako „množstvo organického biologicky odbúrateľného znečistenia vyjadrené hodnotou ukazovateľa na biochemickú spotrebu kyslíka za prvých päť dní (BOD5) ekvivalentnou 60g za deň“.

4

Článok 5 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely odseku 2 členské štáty identifikujú do 31. decembra 1993 citlivé oblasti podľa kritérií stanovených v prílohe II.

2.   Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4, najneskôr do 31. decembra 1998 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s viac ako 10000 p. k.

…

4.   Alternatívne sa požiadavky pre jednotlivé zariadenia stanovené v odsekoch 2 a 3 nemusia použiť v citlivých oblastiach, kde sa dá preukázať, že minimálne percento zníženia celkovej záťaže vstupujúcej do všetkých čističiek komunálnych odpadových vôd v tejto oblasti je aspoň 75 % pre celkový obsah fosforu a aspoň 75 % pre celkový obsah dusíka.

5.   Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré sú umiestnené v príslušných oblastiach povodia citlivých oblastí a ktoré prispievajú k znečisteniu týchto oblastí, podlieha odsekom 2, 3 a 4.

V prípadoch, kde sú vyššie uvedené oblasti povodia umiestnené celkove alebo čiastočne v inom členskom štáte, sa použije článok 9.

…

8.   Členský štát nemusí identifikovať citlivé oblasti na účely tejto smernice, ak zavádza čistenie stanovené podľa odsekov 2, 3 a 4 na celom svojom území.“

5

Luxemburské veľkovojvodstvo v rámci svojich pripomienok prednesených pred Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku Komisia/Luxembursko tvrdilo, že národný akčný program, ktorého cieľom je modernizácia čističiek komunálnych odpadových vôd, bol vykonaný na účely dodržania vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica 91/271. Tento členský štát sa tak domnieval, že percento zníženia celkového množstva dusíka malo dosahovať 75 % najneskôr v roku 2008 po dokončení modernizácie predmetných čističiek.

6

Pokiaľ ide o Komisiu, tá sa domnievala, že osem z jedenástich aglomerácií s p. k. vyšším ako 10000 nebolo zosúladených so smernicou 91/271.

7

Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komisia/Luxembursko konštatoval, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že nebolo schopné preukázať, že minimálne percento zníženia celkovej záťaže vstupujúcej do všetkých dotknutých čističiek je aspoň 75 % pre celkový obsah dusíka, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 4 smernice 91/271.

8

Komisia v rámci kontroly vykonania už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko požiadala 6. decembra 2006 Luxemburské veľkovojvodstvo, aby opísalo opatrenia prijaté na účely vykonania tohto rozsudku.

9

Vo výzve z 27. marca 2007 Komisia informovala Luxemburské veľkovojvodstvo o tom, že jej doposiaľ neboli oznámené opatrenia prijaté týmto členským štátom na účely vykonania už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko. Luxemburské veľkovojvodstvo odpovedalo na túto výzvu 7. augusta 2007.

10

Komisia v nadväznosti na túto odpoveď, ktorá bola posúdená ako nedostatočná, zaslala 23. októbra 2007 Luxemburskému veľkovojvodstvu odôvodnené stanovisko. Luxemburské veľkovojvodstvo na toto stanovisko odpovedalo v listoch z 21. januára 2008 a 23. decembra 2009.

11

Uvedenému členskému štátu bola 28. júna 2010 zaslaná dodatočná výzva, na ktorú tento členský štát odpovedal v listoch zo 17. septembra 2010, ako aj z 12. mája a 28. júna 2011.

12

Komisia na základe odpovedí, ktoré poskytlo Luxemburské veľkovojvodstvo, zastávala názor, že tento členský štát stále úplne nevykonal už citovaný rozsudok Komisia/Luxembursko, keďže šesť čističiek obsluhujúcich aglomerácie s p. k. viac ako 10000 nebolo na konci roku 2010 stále v súlade s povinnosťami uvedenými v článku 5 ods. 4 smernice 91/271.

13

Komisia sa vzhľadom na to, že Luxemburské veľkovojvodstvo neprijalo v stanovenej lehote opatrenia potrebné na vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko, rozhodla podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

14

Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 16. apríla 2012 bol Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska povolený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania na podporu návrhov Luxemburského veľkovojvodstva.

15

Z pojednávania z 24. apríla 2013 vyplýva, že Komisia a Luxemburské veľkovojvodstvo používali odlišné spôsoby výpočtu na účely zistenia úrovne zosúladenia predmetných čističiek.

16

Podľa Komisie Luxemburské veľkovojvodstvo hodnotí čističky, ktoré obsluhujú Luxemburg, na základe kritéria 15 mg celkového množstva dusíka na liter, zatiaľ čo v súlade s tabuľkou 2 prílohy I smernice 91/271, pokiaľ ide o aglomerácie s p. k. viac ako 100000, je potrebné splniť kritérium 10 mg celkového množstva dusíka na liter. Ak by teda boli zohľadnené kritériá použité Komisiou, potom by neboli zosúladené štyri čističky, zatiaľ čo Luxemburské veľkovojvodstvo sa domnieva, že doposiaľ nie sú zosúladené dve zo šiestich čističiek.

17

Luxemburské veľkovojvodstvo počas pojednávania totiž zastávalo názor, že iba dve čističky nie sú zosúladené s ustanoveniami smernice 91/271, a to čističky v Bonnevoie a Bleesbrucku. Čo sa týka prvej čističky, práce by mali byť ukončené najneskôr počas roka 2014. Čo sa týka druhej čističky, zástupca tohto členského štátu nevedel uviesť presný dátum ukončenia prác, avšak uviedol, že v každom prípade by mali tieto práce trvať dlhšie ako práce, ktoré boli naplánované v prípade čističky v Bonnevoie.

18

Pokiaľ ide o údajné nesplnenie povinnosti, Komisia pripomína, že podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ, ak Súdny dvor rozhodne, že členský štát si nesplnil jednu z povinností, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o FEÚ, tento štát je povinný prijať potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora. Pokiaľ ide o lehotu, v rámci ktorej treba taký rozsudok vykonať, Komisia spresňuje, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že záujem na okamžitom a jednotnom uplatňovaní práva Únie vyžaduje, aby sa s vykonávaním rozsudku začalo okamžite a aby sa ukončilo v čo najkratšom čase (rozsudok z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko, C-121/07, Zb. s. I-9159, bod 21 a citovaná judikatúra).

19

Luxemburské veľkovojvodstvo poukazuje na vývoj situácie v rámci šiestich dotknutých čističiek. Poskytlo spresnenia týkajúce sa šiestich čističiek, ako aj vysvetlenia v súvislosti s vytýkaným porušením.

20

Pokiaľ ide o čističku v Übersyrene, Luxemburské veľkovojvodstvo vysvetľuje, že do tejto čističky sa privádzajú odpadové vody z luxemburského letiska. Výnimočne bohaté snehové zrážky v decembri 2010 boli dôvodom výnimočného prekročenia hodnôt stanovených pre tento mesiac z dôvodu množstva použitých výrobkov jednak na odpratávanie pristávacích dráh, ciest, ako aj prevádzkových plôch a jednak na rozmrazovanie lietadiel pred ich odletom. Nesúlad parametru „biochemická spotreba kyslíka“ bol spôsobený používaním veľkého množstva glykolu ako nemrznúcej zmesi na krídlach lietadiel počas tohto obdobia. Prekročenie hraničnej hodnoty v prípade tohto parametru nemalo nijaký vplyv na odstraňovanie dusíka, takže na rozdiel od toho, čo sa zdá, že naznačuje Komisia, neexistuje nesúlad v záveroch, ku ktorým mohli dospieť vnútroštátne orgány na základe výsledkov analýzy.

21

Podľa Luxemburského veľkovojvodstva zlý výkon za jediný mesiac december 2010 viedol k nesúladu čističky v Übersyrene za rok 2010, zatiaľ čo prinajmenšom od roku 2003 bol výkon tejto čističky v súlade s hodnotami, ktoré stanovuje smernica 91/271. Hodnoty, ktoré boli dodnes získané za rok 2011, totiž potvrdili, že išlo o výnimočnú udalosť.

22

Pokiaľ ide o čističku v Beggene, Luxemburské veľkovojvodstvo poukazuje na to, že táto čistička bola sprevádzkovaná počas prvého polroka 2011 a je zďaleka najväčšou čističkou v tomto štáte. S kapacitou čistenia 300000 p. k. má trikrát väčšiu kapacitu čistenia ako druhá najväčšia čistička v tomto štáte a zabezpečuje tiež čistenie polovice záťaže pochádzajúcej z aglomerácie Luxemburg. Výkony sa naďalej zlepšujú a umožňujú zotrvať pri závere, že zariadenie takmer dosahuje úroveň požadovaného výkonu.

23

Výsledky získané v prípade čističky v Hesperange takisto preukazujú, že výkony sú v súlade s úrovňou, ktorú stanovuje smernica 91/271.

24

Z dôvodu výnimočných meteorologických podmienok v zime 2010 došlo k meškaniu s výstavbou čističky v Merschi, takže k sprevádzkovaniu prvej fázy schopnej zabezpečiť čistenie dostatočného objemu na účely pokrytia vtedajších potrieb muselo dôjsť v prvom štvrťroku 2012 namiesto tretieho štvrťroka 2011.

25

V nadväznosti na opätovné rokovania s úspešným uchádzačom na vykonanie prác bola objednávka na výkopové práce v súvislosti so zberným systémom, ktorý má zabezpečiť prepravu odpadových vôd, ktoré v súčasnosti čistí čistička v Bonnevoie, do čističky v Beggene, prijatá začiatkom októbra 2011. Keďže sa začalo s výstavbou, bola stanovená 900‑dňová lehota na vykonanie prác.

26

Luxemburské veľkovojvodstvo napokon uvádza, že projekt rozširovania a modernizácie čističky v Bleesbrucku je v stave prípravy a v každom prípade bude musieť zohľadniť výsledky štúdie posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré prebieha.

27

Tento členský štát napokon spresňuje, že hoci by sankcia mala byť primeraná a odstrašujúca, práce na tom, aby tento členský štát dosiahol súlad s už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko, prebiehajú a nemožno ich urýchliť. Nejde totiž iba o prijatie aktu poslaneckou snemovňou, ale o stavebné práce, ba dokonca o transformačné práce a práce na dosiahnutie súladu s uvedeným rozsudkom.

28

Podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ Komisia môže v prípade, ak sa domnieva, že dotknutý členský štát neprijal všetky opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora, predložiť vec Súdnemu dvoru po tom, ako tomuto členskému štátu umožní vyjadriť sa, pričom navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má uvedený štát zaplatiť a ktoré považuje za primerané okolnostiam.

29

V tejto súvislosti je rozhodujúcim dňom na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ deň uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia (rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, bod 67, ako aj z 25. júna 2013, Komisia/Česká republika, C‑241/11, bod 23).

30

V prejednávanej veci, ako uznalo Luxemburské veľkovojvodstvo počas pojednávania, aspoň pokiaľ ide o dve čističky, tento členský štát nedosiahol súlad s požiadavkami stanovenými v už citovanom rozsudku Komisia/Luxembursko. V dôsledku toho je nesporné, že ku koncu obdobia dvoch mesiacov nasledujúcich po prijatí dodatočnej výzvy, ktorá sa spomína v bode 11 tohto rozsudku, a to 28. augusta 2010, týmto členským štátom, uvedený štát vôbec neprijal všetky opatrenia potrebné na splnenie všetkých povinností vyplývajúcich z uvedeného rozsudku.

31

Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

32

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil Luxemburskému veľkovojvodstvu povinnosť zaplatiť jednak paušálnu pokutu vo výške 1248 eur vynásobenú počtom dní v období od vyhlásenia už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko do dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci alebo do dňa úplného vykonania uvedeného rozsudku a jednak denné penále vo výške 11340 eur odo dňa vyhlásenia tohto posledného uvedeného rozsudku do úplného vykonania prvého uvedeného rozsudku týmto členským štátom.

33

Komisia, ktorá odkazuje na usmernenia obsiahnuté v jej oznámení z 13. decembra 2005 s názvom „Uplatňovanie článku 228 Zmluvy o ES“ [SEK(2005) 1658] v znení oznámenia z 20. júla 2010 s názvom „Vykonávanie článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Aktualizácia údajov používaných pri výpočte paušálnych pokút a penále, ktoré Komisia bude navrhovať Súdnemu dvoru v konaniach o porušení povinnosti“ [SEC(2010) 923/3], sa domnieva, že stanovenie peňažných sankcií musí vychádzať zo závažnosti porušenia, dĺžky jeho trvania a potreby zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcie, aby nedochádzalo k opakovaniu porušenia.

34

Najskôr, pokiaľ ide o závažnosť porušenia, Komisia navrhuje uplatniť sankcie vypočítané na základe koeficientu závažnosti 6 z 20 vzhľadom na dôležitosť pravidiel Únie, ktoré boli porušené, a to pravidiel smernice, ktorej cieľom je ochrana ľudského zdravia a životného prostredia, a vzhľadom na účinky nevykonania predmetného rozsudku na všeobecné a osobitné záujmy a rozsah rizika znečistenia, ktoré z toho vyplýva.

35

Následne, pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa dĺžky trvania porušenia, Komisia tvrdí, že treba vypočítať sumu paušálnej pokuty vzhľadom na obdobie medzi vyhlásením už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko, ktorého vykonanie sa požaduje, a dňom, keď sa Komisia rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor v tomto konaní, t. j. približne 59 mesiacov, čo na základe jej oznámenia z 13. decembra 2005 zodpovedá koeficientu trvania 3.

36

Napokon, pokiaľ ide o nevyhnutnosť odstrašujúcej sankcie, ktorou sa má zabrániť opakovanému porušeniu, Komisia na základe oznámenia z 20. júla 2010 stanovila faktor „n“ na 1, ktorý sa zakladá na platobnej schopnosti Luxemburského veľkovojvodstva.

37

Vo svojich písomných, ako aj ústnych návrhoch Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že snahy a zlepšenia, ako aj práce nevyhnutné na dosiahnutie súladu s už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko by mali byť zohľadnené na účely posúdenia závažnosti a dokonca aj dĺžky trvania nesplnenia povinnosti. Keďže zosúladenie nemožno dosiahnuť iba prostredníctvom legislatívneho aktu, ale v skutočnosti si vyžaduje súbor plánovaní, zápisov, ktoré sú dôvodom niektorých omeškaní, a prác, vyplýva z toho, že dosiahnutie súladu trvá nevyhnutne dlhšie ako v prípade obyčajného legislatívneho aktu.

38

Luxemburské veľkovojvodstvo dopĺňa, že stupeň závažnosti by preto mal byť posúdený s ohľadom na uvedené okolnosti. Dlhšia lehota na dosiahnutie súladu v konkrétnom prípade podľa tohto členského štátu nevyhnutne neodôvodňuje prísnejšie posúdenie závažnosti porušenia, a teda uloženie vyššej paušálnej pokuty.

39

Spojené kráľovstvo sa domnieva, že Komisia musí v rámci takých rozsiahlych projektov infraštruktúry, akými sú projekty, o ktoré ide v prejednávanej veci, stanoviť primeranú lehotu na realizáciu, pričom musí zohľadniť súbor parametrov, akými sú koncepcia projektu, jeho technická realizácia alebo povaha predpisov, ktorých dodržiavanie treba zabezpečiť. Komisia by tiež mala v prípade potreby zohľadniť udalosti, ktoré nemožno pripísať dotknutému členskému štátu, ako napríklad prírodné katastrofy. Medzi skutočnosti, ktoré umožňujú posúdiť primeranosť alebo neprimeranosť lehoty, patria aj správne a súdne konania upravené právom Únie a vnútroštátnym právom. Spojené kráľovstvo napokon tvrdí, že Komisii prináleží preukázať, že čas určený na vykonanie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, je neprimeraný.

40

Podľa Spojeného kráľovstva musí byť Komisia pripravená priznať dotknutému členskému štátu primeranú lehotu nielen na realizáciu nevyhnutných malých prác, ale aj na realizáciu rozsiahlejšieho projektu, ktorý je prospešný pre životné prostredie a ktorý zamýšľa členský štát uskutočniť, aby dosiahol súlad s rozsudkom vydaným podľa článku 258 ZFEÚ.

41

Súdny dvor, keďže uznal, že Luxemburské veľkovojvodstvo nedosiahlo súlad s už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko, ktorého vykonania sa domáha Komisia, môže tomuto členskému štátu na základe článku 260 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ uložiť povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu alebo penále.

42

V tejto súvislosti je rozhodujúcim dňom na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ deň uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia (rozsudky Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 67, a Komisia/Česká republika, už citovaný, bod 23). Ak však bolo konanie o nesplnení povinnosti začaté na základe článku 228 ods. 2 ES, rozhodujúcim dňom na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti je deň uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku vydanom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, teda pred 1. decembrom 2009 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko, C-496/09, Zb. s. I-11483, bod 27).

43

Podľa ustálenej judikatúry je uloženie penále odôvodnené v zásade len vtedy, ak nesplnenie si povinnosti spočívajúce v nevykonaní rozsudku, ktorý mu predchádza, trvá až do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom (rozsudok z 19. decembra 2012, Komisia/Írsko, C‑374/11, bod 33 a citovaná judikatúra).

44

V prejednávanej veci treba konštatovať, že v čase tohto posúdenia, ako aj v čase pojednávania ešte opatrenia potrebné na vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko neboli úplne prijaté.

45

Za týchto okolností Súdny dvor usudzuje, že uloženie povinnosti Luxemburskému veľkovojvodstvu zaplatiť penále je vhodným finančným prostriedkom na zabezpečenie úplného vykonania už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko.

46

Treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru pri výkone voľnej úvahy v danej oblasti prináleží, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu si povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu (pozri rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný, bod 36 a citovanú judikatúru).

47

V rámci posúdenia Súdnym dvorom medzi kritériá, ktoré treba zohľadniť na zabezpečenie toho, aby malo takéto penále donucovací charakter a aby sa právo Únie uplatňovalo jednotne a účinne, v zásade patrí dĺžka trvania porušenia, stupeň jeho závažnosti a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. Pri uplatňovaní týchto kritérií musí Súdny dvor zohľadniť najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na dotknuté verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavosť, s akou je potrebné dosiahnuť, aby si dotknutý členský štát splnil povinnosti (pozri rozsudok Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 119 a citovanú judikatúru).

48

V prejednávanej veci treba uviesť, že Komisia navrhuje, aby na účely stanovenia výšky denného penále bolo zohľadnené postupné znižovanie počtu p. k., ktoré nie sú v súlade, t. j. tých, ktoré sú nezozbierané, neočistené alebo nedostatočne očistené. To by umožnilo zohľadniť pokrok, ktorý Luxemburské veľkovojvodstvo dosiahlo s cieľom vykonať už citovaný rozsudok Komisia/Luxembursko, a zásadu proporcionality.

49

Komisia vo svojej žalobe navrhuje prispôsobiť systém výpočtu penále cieľu nesankcionovať Luxemburské veľkovojvodstvo tým, že sa mu uloží povinnosť platiť za porušovanie konštatované Súdnym dvorom, ktoré bolo ukončené počas lehoty nevyhnutnej na preukázanie predmetného dosiahnutia súladu, t. j. pokiaľ sa na konci tohto obdobia ukáže, že uplatňované čistenie bolo počas uvedeného obdobia v súlade so smernicou 91/271.

50

Komisia v tomto zmysle navrhuje, aby sa počas obdobia šiestich mesiacov do výpočtu sumy penále nezahrnoval celkový počet p. k., ktorých sa týka terciárne čistenie. Po prvé na konci tohto obdobia šiestich mesiacov, ak budú výsledky v súlade so smernicou 91/271, pokiaľ ide o frekvenciu odberu vzoriek a správne hodnoty, bude sa čistička považovať za uplatňujúcu zosúladené čistenie a zodpovedajúce p. k. sa z výpočtu penále definitívne vylúčia. Po druhé, ak výsledky za šesť mesiacov ukážu, že fungovanie čističky nebolo zosúladené, budú zodpovedajúce p. k. opäť zahrnuté do výpočtu penále. Napokon po tretie, v prípade priemerných výsledkov, ktoré však môžu byť zosúladené, za obdobie dvanástich mesiacov, ako to uvádza smernica 91/271, bude možné rozhodnúť o novom šesťmesačnom období pozastavenia penále. V prípade potvrdenej neexistencie súladu budú tak zodpovedajúce p. k. opäť zahrnuté do výpočtu penále, a uplatnia sa teda na celé dvanásťmesačné obdobie pozastavenia penále.

51

Ak je však pravda, že podľa Luxemburského veľkovojvodstva došlo počas roka 2011 k zníženiu nezosúladených vypúšťaní p. k. v Luxembursku, čo by viedlo k zníženiu úrovne nezosúladenia (v prípade p. k.) zo 64 % na 21 %, treba vziať do úvahy priťažujúce okolnosti, ktoré konštatovala Komisia.

52

Po prvé, ako konštatovala Komisia, od vyhlásenia už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko ubehlo viac ako päť rokov. Luxemburské veľkovojvodstvo malo až do tohto dňa viac ako dostatočný čas na úplné vykonanie tohto rozsudku, pričom smernica 91/271 pôvodne stanovovala päť rokov na splnenie povinností, ktoré z nej vyplývajú.

53

Po druhé luxemburské orgány tým, že označili celé vnútroštátne územie ako „citlivú oblasť“, usúdili, že útvary povrchových vôd už boli alebo mohli byť krátkodobo zasiahnuté eutrofizáciou. Toto označenie, ktoré potvrdili tie isté orgány v liste Komisii z roku 1999, vedie k úvahe, že Luxemburské veľkovojvodstvo nemohlo ignorovať potrebu vykonať práce umožňujúce dosiahnuť súlad jeho čističiek s právom Únie, a to aspoň od roku 1999.

54

V prejednávanej veci nemožno penále pozastaviť alebo znížiť skôr, ako Luxemburské veľkovojvodstvo prijme všetky nevyhnutné opatrenia na vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko a v dôsledku toho na vykonanie povinností stanovených v smernici 91/271.

55

Treba však konštatovať, že uloženie takej sumy, akú navrhuje Komisia, riadne nezohľadňuje skutočnosť, že Luxemburské veľkovojvodstvo už vykonalo podstatnú časť svojich povinností, takže také uloženie by nebolo primerané.

56

Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci Súdny dvor usudzuje, že uloženie penále vo výške 2800 eur denne odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do dňa, keď Luxemburské veľkovojvodstvo dosiahne súlad s už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko, je vhodné na dosiahnutie vykonania posledného uvedeného rozsudku.

57

Na úvod treba pripomenúť, že uloženie paušálnej pokuty spočíva najmä v posúdení dôsledkov nevykonania povinností dotknutého členského štátu na súkromné a verejné záujmy, a to predovšetkým vtedy, ak nesplnenie povinnosti pretrvávalo počas dlhého obdobia po vyhlásení rozsudku, ktorým sa pôvodne konštatovalo (rozsudok Komisia/Česká republika, už citovaný, bod 40 a citovaná judikatúra).

58

Okrem toho možnosť takého uloženia sankcie a stanovenie prípadnej paušálnej pokuty musia v každom konkrétnom prípade závisieť od všetkých relevantných skutočností, ktoré sa týkajú tak charakteristiky konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja členského štátu, ktorého sa týka konanie podľa článku 260 ZFEÚ (rozsudok Komisia/Česká republika, už citovaný, bod 41).

59

Toto ustanovenie priznáva Súdnemu dvoru v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy, aby rozhodol či nerozhodol o uložení takejto sankcie a prípadne stanovil jej výšku. Uloženie paušálnej pokuty členskému štátu najmä nemožno považovať za automatické (rozsudok Komisia/Česká republika, už citovaný, bod 42).

60

Návrhy Komisie nie sú preto pre Súdny dvor záväzné, ale predstavujú iba návod (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Česká republika, už citovaný, bod 43).

61

Čo sa týka pripomienok Luxemburského veľkovojvodstva a Spojeného kráľovstva, podľa ktorých mala Komisia v rámci takých rozsiahlych projektov infraštruktúry, akými sú tie, o ktoré ide v prejednávanej veci, zohľadniť primeranú lehotu na vykonanie v závislosti od rozsahu a náročnosti realizácie týchto projektov, pričom dĺžka trvania porušenia by sa začala posudzovať až po uplynutí tejto lehoty, treba konštatovať, že povaha, zložitosť, cena a dĺžka realizácie uvedených projektov sankcionovaným členským štátom musia byť zohľadnené tak pri posudzovaní potreby uložiť paušálnu pokutu, ako aj pri stanovení jej výšky.

62

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru však vyplýva, že Luxemburské veľkovojvodstvo vynaložilo významné investičné úsilie na vykonanie už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko. Komisia navyše uviedla, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku sa počet aglomerácií, ktoré nespĺňali požiadavky stanovené v článku 5 ods. 4 smernice 91/271, znížil na šesť z dvanástich existujúcich.

63

Ak treba zdôrazniť významné investičné úsilie, takisto treba uviesť, že Luxemburské veľkovojvodstvo tým, že označilo celé svoje územie ako „citlivú oblasť“ v súlade s článkom 5 ods. 1 a prílohou II uvedenej smernice, uznalo potrebu zvýšenej ochrany životného prostredia na svojom území. Neexistencia čistenia komunálnych odpadových vôd však predstavuje veľmi výrazný zásah do životného prostredia.

64

Okrem toho treba poznamenať, že nesplnenie si povinnosti, ktoré bolo konštatované v už citovanom rozsudku Komisia/Luxembursko, trvalo približne sedem rokov, čo je neprimerané, hoci treba uznať, že úlohy, ktoré bolo potrebné vykonať, si vyžadovali obdobie viacerých rokov a že vykonanie tohto rozsudku treba považovať za pokročilé.

65

V dôsledku toho a vzhľadom na neprimeranú dĺžku trvania porušenia Súdny dvor usudzuje, že v prejednávanej veci je dôvodné uložiť Luxemburskému veľkovojvodstvu povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu.

66

S ohľadom na uvedené skutočnosti Súdny dvor usudzuje, že stanovením výšky paušálnej pokuty, ktorú musí Luxemburské veľkovojvodstvo zaplatiť, na 2000000 eur spravodlivo posúdil okolnosti prejednávanej veci.

67

Preto treba Luxemburskému veľkovojvodstvu uložiť povinnosť zaplatiť Komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ paušálnu pokutu vo výške 2000000 eur.

68

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania a bolo konštatované nesplnenie si povinnosti týmto štátom, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania. Na základe článku 140 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, podľa ktorého členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú vlastné trovy konania, je potrebné rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo znáša vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: