ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 21. júna 2012 ( *1 )
„Ôsma smernica o DPH — Úprava vrátenia DPH platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu — Lehota na podanie žiadosti o vrátenie — Prekluzívna lehota“
Vo veci C-294/11,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte suprema di cassazione (Taliansko) z 3. marca 2011 a doručený Súdnemu dvoru 9. júna 2011, ktorý súvisí s konaním:
Ministero dell’Economia e delle Finanze,
Agenzia delle Entrate
proti
Elsacom NV,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory M. Safjan, sudcovia M. Ilešič a M. Berger (spravodajkyňa),
generálna advokátka: E. Sharpston,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
— |
Elsacom NV, v zastúpení: S. Petrecca, avvocato, |
— |
talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Galluzzo, avvocato dello Stato, |
— |
grécka vláda, v zastúpení: K. Paraskevopoulou a Z. Chatzipavlou, splnomocnené zástupkyne, |
— |
maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér, K. Szíjjártó a Z. Tóth, splnomocnení zástupcovia, |
— |
Európska komisia, v zastúpení: C. Soulay a D. Recchia, splnomocnené zástupkyne, |
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 prvého pododseku ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (Ú. v. ES L 331, s. 11; Mim. vyd. 09/001, s. 79, ďalej len „ôsma smernica o DPH“). |
2 |
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ministero dell’Economia e delle Finanze a Agenzia delle Entrate (ďalej spoločne len „daňová správa“) proti Elsacom NV, spoločnosti so sídlom v Holandsku (ďalej len „Elsacom“) o vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorú táto spoločnosť zaplatila v Taliansku v priebehu roka 1999. |
Právny rámec
Právo Únie
3 |
Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, s. 23) zrušila a nahradila ôsmu smernicu o DPH. Článok 28 ods. 2 smernice 2008/9 ale spresňuje, že ustanovenia ôsmej smernice o DPH ostávajú uplatniteľné na žiadosti o vrátenie dane podané pred 1. januárom 2010, o čo ide aj v konaní vo veci samej. |
4 |
Podľa tretieho odôvodnenia ôsmej smernice o DPH: „… je potrebné odstrániť rozdiely v platných ustanoveniach členských štátov…, ktoré v niektorých prípadoch narúšajú obchod a voľnú [hospodársku – neoficiálny preklad] súťaž“. |
5 |
Článok 2 tejto smernice stanovoval: „Každý členský štát vráti platiteľovi dane, ktorý nemá sídlo na jeho území, ale má sídlo v niektorom inom členskom štáte, v závislosti na podmienkach uvedených nižšie, daň z pridanej hodnoty účtovanú v súvislosti so službami alebo hnuteľným majetkom, ktoré mu dodal iný platiteľ dane na území daného štátu alebo účtovanú v súvislosti s dovozom tovarov do krajiny, pokiaľ sa tieto tovary a služby použijú na účel obratov uvedených v článku 17 ods.3 písm. a) a b) smernice 77/388/EHS a na služby poskytnuté podľa článku 1 písm. b).“ |
6 |
Podľa článku 3 písm. a) tejto smernice: „Aby mal právo na vrátenie, platiteľ dane uvedený v článku 2, ktorý nedodáva tovary ani služby považované za dodané na území štátu, musí:
|
7 |
Podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku poslednej vety ôsmej smernice o DPH: „Žiadosti sa musia predložiť príslušnému orgánu… do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň splatná.“ |
8 |
Bod B v prílohe C tejto smernice teda znel: „Žiadosť sa… predloží do 30. júna roku nasledujúceho po roku, na ktorý sa žiadosť vzťahuje…“ |
9 |
Článok 15 ods. 1 smernice 2008/9 stanovuje: „Žiadosť o vrátenie dane sa podáva… najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období vrátenia dane.…“ |
10 |
Článok 1 smernice Rady 2010/66/EÚ zo 14. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/9/ES (Ú. v. EÚ L 275, s. 1), stanovuje: „V článku 15 ods. 1 smernice 2008/9/ES sa dopĺňa tento pododsek: ‚Žiadosti o vrátenie dane týkajúce sa období vrátenia v roku 2009 sa podávajú členskému štátu usadenia najneskôr do 31. marca 2011.‘“ |
Talianske právo
11 |
Článok 16 dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 793 z 30. decembra 1981 (GURI č. 358 z 31. decembra 1981), vydaného výslovne na účel zosúladiť právnu úpravu o DPH s právom Únie, doplnil do dekrétu prezidenta Talianskej republiky o zavedení a právnej úprave dane z pridanej hodnoty (Decreto del presidente della Repubblica n. 633, istituzione e disciplina dell’imposta sul valore aggiunto) z 26. októbra 1972 (riadna príloha GURI č. 292 z 11. novembra 1972) článok 38b, ktorý ukladá ministrovi financií po dohode s ministrom štátnej pokladnice vyhláškou ustanoviť spôsoby a lehoty na podanie žiadostí o vrátenie dane. |
12 |
Vyhláška ministra financií č. 2672 o pravidlách vykonávania ustanovení uvedených v článku 38b DPR č. 633/72, v znení zmien a doplnení, o pravidlách vykonávania vrátenia DPH platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (Decreto del Ministero delle Finanze n. 2672, norme di attuazione delle disposizioni di cui all’art. 38 ter del [DPR no 633/72], e successive modificazioni, concernente le modalità di esecuzione dei rimborsi dell’imposta sul valore aggiunto a soggetti non residenti) z 20. mája 1982 (GURI č. 146 z 29. mája 1982) vo svojom článku 1 druhom odseku stanovuje, že vrátenie dane sa vykoná „na základe žiadosti dotknutých subjektov podaných najneskôr do 30. júna kalendárneho roku“, ktorý nasleduje po roku, ktorého sa žiadosť týka. |
Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka
13 |
Daňová správa zamietla vrátenie DPH, ktorú Elsacom zaplatila na základe faktúr prijatých od zmluvných partnerov v Taliansku v priebehu roka 1999. Príslušná žiadosť o vrátenie dane bola podaná 27. júla 2000. Daňová správa odôvodnila svoje zamietnutie oneskoreným podaním žiadosti, ktorá mala byť podľa článku 1 druhého odseku uvedenej vyhlášky ministra financií č. 2672 z 20. mája 1982 podaná najneskôr do 30. júna 2000. |
14 |
Commissione tributaria provinciale di Roma vyhovela odvolaniu, ktoré podala Elsacom proti rozhodnutiu daňovej správy, pričom považovala lehotu šiestich mesiacov nasledujúcich po roku, na ktorý sa daň vzťahuje, stanovenú v článku 7 ods. 1 prvom pododseku poslednej vete ôsmej smernice o DPH za jednoducho poriadkovú, a teda nie za prekluzívnu. |
15 |
Daňová správa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Commissione tributaria del Lazio, tá potvrdila rozhodnutie Commissione tributaria provinciale di Roma. |
16 |
Daňová správa podala kasačný opravný prostriedok proti rozsudku odvolacieho súdu a tvrdila, že uvedená lehota má naozaj prekluzívnu povahu. |
17 |
Za týchto okolností Corte suprema di cassazione rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku: „Má lehota šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň splatná, na podanie žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu, stanovená [v] článku 7 ods. 1 prvom pododseku poslednej vete ôsmej smernice [o DPH], prekluzívnu povahu, t. j. hrozí pri jej nedodržaní zánik práva na vrátenie?“ |
O prejudiciálnej otázke
O prípustnosti
18 |
Predovšetkým je potrebné preskúmať námietku spoločnosti Elsacom, podľa ktorej by mal byť návrh na prejudiciálne konanie neprípustný, pretože ustanovenia, ktoré treba vykladať a uplatňovať pri rozhodovaní o spore vo veci samej, nepatria do práva Únie, ale do vnútroštátneho práva. |
19 |
V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že Súdny dvor hoci nie je príslušný na výklad vnútroštátnych opatrení, má ale právomoc v rámci prejudiciálneho konania poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky relevantné informácie o výklade práva Únie, ktoré mu pomôžu posúdiť zlučiteľnosť tohto vnútroštátneho opatrenia s právom Únie na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2010, Pontina Ambiente, C-172/08, Zb. s. I-1175, bod 27 a tam citovanú judikatúru). |
20 |
Na druhej strane prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý sa vecou zaoberá a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj význam otázok položených Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa otázky, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, týkajú výkladu práva Únie, tento súd je v zásade povinný prijať rozhodnutie (pozri rozsudok zo 16. februára 2012, Eon Aset Menidjmunt, C-118/11, bod 76 a tam citovanú judikatúru). Na otázky položené vnútroštátnym súdom teda platí domnienka relevantnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2010, Rosenbladt, C-45/09, Zb. s. I-9391, bod 33). |
21 |
Domnienka relevantnosti prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnymi súdmi môže byť vyvrátená len vo výnimočných prípadoch, najmä keď je zjavné, že požadovaný výklad ustanovení práva Únie uvedených v týchto otázkach nemá žiadnu súvislosť s predmetom konania vo veci samej (pozri rozsudok zo 17. februára 2011, Weryński, C-283/09, Zb. s. I-601, bod 34 a tam citovanú judikatúru). |
22 |
V prejednávanej veci sa ale otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, týka výkladu práva Únie, konkrétne článku 7 ods. 1 prvého pododseku ôsmej smernice o DPH, a nie je zjavné, že by požadovaný výklad nemal žiadny súvis s predmetom sporu. Preto je táto otázka prípustná. |
O veci samej
23 |
Pokiaľ ide o vecnú stránku, vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či má šesťmesačná lehota uvedená v článku 7 ods. 1 prvom pododseku poslednej vete ôsmej smernice o DPH prekluzívnu povahu. |
24 |
V tejto súvislosti treba predovšetkým poznamenať, že už zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že lehota uvedená vo vyššie spomenutom článku má prekluzívnu povahu. |
25 |
Je síce pravda, že niektoré jazykové verzie tohto ustanovenia – najmä španielská („dentro“) a anglická („within“) verzia – by mohli vzbudzovať pochybnosti, pokiaľ ide o povahu tejto lehoty, príloha C bod B ôsmej smernice o DPH v uvedených jazykových verziách jasne uvádza, že sporná lehota nemá len poriadkovú povahu. |
26 |
Tento výklad potvrdzujú aj ostatné jazykové verzie článku 7 ods. 1 prvého pododseku poslednej vety ôsmej smernice o DPH. Tak napríklad vo francúzskej verzii tento článok výslovne uvádza, že žiadosť o vrátenie dane musí byť podaná „najneskôr“ do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola daň splatná. Toto spresnenie jasne naznačuje, že žiadosť nemôže byť platne podaná po tomto dátume (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2010, Grécko/Komisia, C-54/09 P, Zb. s. I-7537, bod 46). Tak je to aj v prípade verzií nemeckej („spätestens“) a holandskej („uiterlijk“). Rovnako aj príloha C bod B tejto smernice obsahuje v každom prípade vo svojej nemeckej, francúzskej a holandskej verzii analogickú poznámku, ktorá potvrdzuje tento výklad. |
27 |
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa má ten istý text predpisov Európskej únie v rozličných jazykových verziách vykladať jednotne, a teda v prípade rozdielov medzi týmito jazykovými verziami sa má dotknuté ustanovenie vykladať v kontexte celkovej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2010, M a i., C-340/08, Zb. s. I-3913, bod 44 a tam citovanú judikatúru). |
28 |
Ďalej pokiaľ ide o účel predmetnej právnej úpravy, je potrebné pripomenúť, že cieľom ôsmej smernice o DPH je podľa tretieho odôvodnenia „odstrániť rozdiely v platných ustanoveniach členských štátov…, ktoré v niektorých prípadoch narúšajú obchod a voľnú [hospodársku – neoficiálny preklad] súťaž“. |
29 |
Takže možnosť podať žiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu DPH bez akéhokoľvek časového obmedzenia by bola v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby daňová situácia platiteľa dane vzhľadom na jeho práva a povinnosti vo vzťahu k daňovej správe nemohla byť donekonečna spochybniteľná (pozri rozsudok z 21. januára 2010, Alstom Power Hydro, C-472/08, Zb. s. I-623, bod 16 a tam citovanú judikatúru). |
30 |
Stanovenie poriadkovej lehoty, teda lehoty bez hrozby premlčania, na podanie žiadosti o vrátenie DPH podľa článku 2 v spojení s článkom 3 ôsmej smernice o DPH je v rozpore či už s cieľom zosúladenia, ktoré sleduje ôsma smernica o DPH, alebo prípadne s judikatúrou spomenutou v predchádzajúcom bode. |
31 |
Na jednej strane, ak by sa mala vykladať šesťmesačná lehota uvedená v článku 7 ods. 1 prvom pododseku poslednej vete ôsmej smernice o DPH ako poriadková, znamenalo by to, že členské štáty by mohli uplatňovať svoje vlastné právne predpisy v oblasti premlčania práv, ktoré by boli prípadne aj záväznejšie, takže v takomto prípade by v konečnom dôsledku lehoty vyplývajúce z týchto vnútroštátnych právnych predpisov stanovovali obdobie, v ktorom by platitelia dane mohli podávať žiadosti o vrátenie DPH. Keďže lehoty v oblasti premlčania práv nie sú v Európskej únii zosúladené, môžu sa líšiť od jedného členského štátu k druhému. Takýto výklad by teda bol v rozpore s cieľom ôsmej smernice o DPH „odstrániť rozdiely v platných ustanoveniach členských štátov…, ktoré v niektorých prípadoch narúšajú obchod a voľnú [hospodársku – neoficiálny preklad] súťaž“. |
32 |
Na druhej strane, ak by článok 7 ods. 1 prvý pododsek ôsmej smernice o DPH stanovoval len poriadkovú lehotu a členské štáty by sa pred uplatnením svojich záväznejších vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti premlčania odvolávali len na lehotu stanovenú v tomto článku, možnosť platne podať žiadosť o vrátenie DPH by nebola vôbec obmedzená v čase. Takýto stav, ak by sa preniesol na prípady vrátenia dane podľa ôsmej smernice o DPH, by bol nezlučiteľný s judikatúrou uvedenou v bode 29 tohto rozsudku. |
33 |
Navyše treba uviesť, že členské štáty prijatím článku 15 ods. 1 prvej vety smernice 2008/9 predĺžili spornú lehotu o tri mesiace. Ako aj v podstate tvrdí Európska komisia, možno z toho vyvodiť, že aj samotné členské štáty vychádzali z princípu, že sporná lehota mala prekluzívnu povahu, predĺženie tejto lehoty bolo vo všeobecnosti potrebné len preto, že jej uplynutie by spôsobilo zánik práva, ktoré by sa mohlo uplatniť predtým, ako lehota dospela k svojmu koncu. Rovnaký záver možno vyvodiť a fortiori zo skutočnosti, že článok 1 smernice 2010/66 znovu mimoriadne a len pre žiadosti o vrátenie dane, ktoré sa týkajú roku 2009, predĺžil lehotu na ich podanie do 31. marca 2011 s cieľom odstrániť technické problémy, ktoré vznikli v priebehu roka 2010, keď príslušné orgány preberali žiadosti o vrátenie dane týkajúce sa roku 2009. |
34 |
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať, že šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o vrátenie DPH stanovená v článku 7 ods. 1 prvom pododseku poslednej vete ôsmej smernice o DPH má prekluzívnu povahu. |
O trovách
35 |
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. |
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: |
Šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty stanovená v článku 7 ods. 1 prvom pododseku poslednej vete ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu, má prekluzívnu povahu. |
Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: taliančina.