—

Techniko Epimelitirio Elladas (TEE), v zastúpení: K. Vlachogiannis, dikigoros,

—

Syllogos Ellinon Diplomatouchon Aeronafpigon Michanikon (SEA), v zastúpení: P. Zygouris, dikigoros,

—

Panellinios Syllogos Aerolimenikon Ypiresias Politikis Aeroporias, v zastúpení: G. Antonakopoulos, dikigoros,

—

grécka vláda, v zastúpení: P. Panagiotounakos, S. Chala, K. Paraskevopoulou a Z. Chatzipavlou, splnomocnení zástupcovia,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a M. Perrot, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: K. Simonsson a I. Zervas, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 a ustanovenia M.B.902 prílohy I nariadenia Komisie (ES) č. 2042/2003 z 20. novembra 2003 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a leteckých výrobkov, častí a zariadení a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností (Ú. v. EÚ L 315, s. 1; Mim. vyd. 07/007, s. 541).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi právnickou osobou založenou podľa verejného práva Techniko Epimelitirio Elladas (ďalej len „TEE“), združením Syllogos Ellinon Diplomatouchon Aeronafpigon Michanikon (ďalej len „SEA“), siedmimi zamestnancami Ypiresia Politikis Aeroporias (ďalej len „Služby civilného letectva“), Panellinios Syllogos Aerolimenikon Ypiresias Politikis Aeroporias v postavení odborového združenia, ako aj štyrmi zamestnancami, funkcionármi Služieb civilného letectva, na jednej strane a Ypourgos Esoterikon, Dimosias Dioikisis kai Apokentrosis (minister vnútra, verejnej správy a decentralizácie), Ypourgos Metaforon kai Epikoinonion (minister dopravy a komunikácií) a Ypourgos Oikonomias kai Oikonomikon (minister hospodárstva a financií) na druhej strane, ktorého predmetom je návrh na čiastočné zrušenie prezidentského dekrétu č. 147 zo 17. augusta 2005 týkajúceho sa inšpektorov nástrojov a leteckých štandardov Inšpektorátu pre leteckú bezpečnosť Služieb civilného letectva (FEK A’, 200/17.8.2005, ďalej len „dekrét č. 147/2005“).

3

Cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (Ú. v. ES, L 240, s. 1; Mim. vyd. 07/007, s. 30, ďalej len „základné nariadenie“) je zaviesť spoločné pravidlá v oblasti civilného letectva so zreteľom na stanovenie a udržanie vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti civilného letectva v Európe.

4

Na účely vykonania základného nariadenia upravuje jeho článok 12 zriadenie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorej úlohou je predovšetkým pomáhať Európskej komisii pri príprave opatrení, ktoré sa majú prijať na vykonanie tohto nariadenia.

5

Opierajúc sa o ustanovenia základného nariadenia, ako aj o stanovisko EASA, Komisia prijala nariadenie č. 2042/2003.

6

Podľa jeho článku 1 ods. 1 je cieľom tohto nariadenia stanoviť „spoločné technické požiadavky a administratívne postupy na zabezpečenie letovej spôsobilosti lietadiel“ zaregistrovaných v členskom štáte alebo v treťom štáte a používané prevádzkovateľom, nad ktorým EASA alebo členský štát zabezpečuje prevádzkový dohľad.

7

Článok 2 písm. d) a h) uvedeného nariadenia definuje:

8

Článok 3 ods. 1 rovnakého nariadenia stanovuje, že „zachovanie letovej spôsobilosti lietadla a komponentov musí byť zabezpečené v súlade s ustanoveniami prílohy I.“ Odsek 2 tohto článku uvádza, že „organizácie a personál vykonávajúci činnosti súvisiace s letovou spôsobilosťou lietadla a komponentov vrátane údržby musí spĺňať ustanovenia prílohy I a podľa potreby ustanovenia špecifikované v článkoch 4 a 5“.

9

Nariadenie č. 2042/2003 obsahuje štyri prílohy, ktoré sa týkajú jednotlivo zachovania letovej spôsobilosti lietadiel a vystavovania osvedčení o letovej spôsobilosti (príloha I), kvalifikácie organizácií na vykonávanie údržby lietadiel (príloha II) vydávania preukazov spôsobilosti technika údržby lietadiel (príloha III) a kvalifikácie organizácií vykonávajúcich výcvik na údržbu lietadiel (príloha IV).

10

Príloha I tohto nariadenia obsahuje oddiel A nazvaný „Technické požiadavky“ a oddiel B nazvaný „Postup pre príslušné orgány“.

11

Ustanovenie M.B.102 nazvané „Príslušný orgán“, patriace do podčasti A nazvanej „Všeobecne“ oddielu B tejto prílohy, znie:

…“

12

Ustanovenie M.B.103 uvedenej prílohy nazvané „Prijateľné prostriedky preukázania zhody“ oprávňuje EASA stanoviť prijateľné prostriedky preukázania zhody, ktoré môže členský štát použiť na stanovenie zhody s požiadavkami nariadenia č. 2042/2003.

13

Ustanovenie M.B.902 nazvané „Overenie letovej spôsobilosti príslušným orgánom“, patriace do podčasti I nazvanej „Osvedčenie o overení letovej spôsobilosti“ rovnakej prílohy, znie:

…“

14

Nariadenie č. 2042/2003 nadobudlo účinnosť 29. novembra 2003. Podľa článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia sa však členské štáty môžu rozhodnúť, že do 28. septembra 2008 nebudú uplatňovať:

15

Rozhodnutie EASA č. 2003/19/RM z 28. novembra 2003 prijaté na základe ustanovenia M.B.103 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 sa týka „prijateľných prostriedkov preukázania zhody a usmernení k nariadeniu č. 2042/2003“. Toto rozhodnutie predovšetkým spresňuje postavenie príslušných orgánov, ich zodpovednosť a požadovanú kvalifikáciu personálu vykonávajúceho údržbu lietadiel.

16

Dekrét č. 147/2005 bol prijatý na základe článku 32 zákona č. 2912/2001 týkajúceho sa posilnenia vnútroštátneho dohľadu nad normami letovej bezpečnosti a úpravy otázok súvisiacich s organizáciou Služieb civilného letectva (FEK A’ 94).

17

Článok 1 tohto dekrétu stanovuje:

„1.   Inšpektori riaditeľstva leteckých štandardov tvoria kategóriu inšpektorov v rámci Inšpektorátu pre leteckú bezpečnosť Služieb civilného letectva, ako je uvedené v článku 32 ods. 1 zákona č. 2912/2001.

2.   Úlohou inšpektorov nástrojov a leteckých štandardov Inšpektorátu pre leteckú bezpečnosť Služieb civilného letectva je dohliadať a kontrolovať dodržiavanie stanovených leteckých štandardov bezpečnosti, pokiaľ ide o letovú spôsobilosť, fungovanie lietadiel v priebehu letu všeobecne a ich pomocných prostriedkov, ako aj diplomy a licencie civilného letectva.“

18

Článok 3 uvedeného dekrétu rozdeľuje inšpektorov nástrojov a leteckých štandardov do rôznych kategórií, t. j. na inšpektorov pre letovú spôsobilosť, na inšpektorov pre letovú prevádzku, na inšpektorov pre bezpečnosť v kabíne pre cestujúcich, na inšpektorov pre diplomy a licencie, ako aj na lekárskych inšpektorov.

19

Článok 5 ods. 1 rovnakého dekrétu sa týka výberového konania inšpektorov.

20

Článok 7 dekrétu č. 147/2005 upravuje predmet inšpekcií, ktoré vykonávajú jednotlivé kategórie inšpektorov.

21

Článok 8 ods. 1 tohto dekrétu definuje požiadavky na inšpektorov pre letovú spôsobilosť takto:

„Inšpektori pre letovú spôsobilosť musia mať prax aspoň päť rokov v závode vykonávajúcom údržbu lietadiel a pracovať v oblasti údržby lietadiel. Musia mať okrem toho dôkladnú znalosť anglickej terminológie v oblasti letectva.

Preferenčným titulom je progresívny kariérny postup a prevzatie zodpovednosti v závode vykonávajúcom údržbu lietadiel. Ďalej je potrebný diplom leteckého inžiniera podľa JAR 66 alebo univerzitný titul vydaný vysokoškolským vzdelávacím zariadením v oblasti leteckej dopravy.

Inšpektori špecializovaní v oblasti elektronických systémov lietadiel musia mať okrem toho diplom o ukončení vysokoškolského vzdelania v oblasti inžinierstva elektronických systémov lietadiel, ktorý vydalo národné alebo zahraničné univerzitné zariadenie, alebo univerzitný diplom v oblasti elektroniky, alebo diplom leteckého technika.“

22

Článok 9 uvedeného dekrétu upravuje výcvik osôb, ktoré spĺňajú kvalifikačné predpoklady požadované v článku 8.

23

Článok 14 rovnakého dekrétu upravuje prechodné ustanovenia.

24

V období od septembra do novembra 2005 boli proti dekrétu č. 147/2005 podané štyri žaloby o neplatnosť.

25

Cieľom prvých troch žalôb, ktoré podali jednotlivo TEE, SEA a siedmi funkcionári Služieb civilného letectva, je zrušiť časť dekrétu č. 147/2005, ktorá sa týka inšpektorov letovej spôsobilosti, t. j. v podstate články 8 a 9 tohto dekrétu. Žalobcovia namietajú predovšetkým voči podmienkam upraveným v týchto ustanoveniach, ktoré sa týkajú kvalifikácie požadovanej od každého, kto chce vykonávať funkciu inšpektora letovej spôsobilosti.

26

Cieľom štvrtej žaloby, ktorú padala Panellinios Syllogos Aerolimenikon Ypiresias Politikis Aeroporias ako aj štyria zamestnanci, funkcionári Služieb civilného letectva, je zrušiť dekrét č. 147/2005 v rozsahu, v akom na jednej strane odoberá inšpektorom nástrojov a leteckých štandardov úlohy dohľadu a kontroly prevádzkovateľov lietadiel a letísk a na druhej strane zo svojho článku 8 odstraňuje možnosť pre zamestnancov uvedenej sekcie letísk získať certifikát inšpektorov pre bezpečnosť v kabíne pre cestujúcich alebo inšpektorov pre diplomy a licencie.

27

Keďže tieto žaloby spochybňujú platnosť sporných ustanovení dekrétu č. 147/2005 vzhľadom na ustanovenia nariadenia č. 2042/2005, rozhodol Symvoulio tis Epikrateias prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

28

Vo svojich písomných pripomienkach Komisia uviedla, že tak v čase prijatia dekrétu č. 147/2005, v auguste 2005, ako aj v období, keď boli podané žaloby o neplatnosť, t. j. od septembra do novembra 2005, neboli ustanovenia prílohy I nariadenia č. 2042/2003 pre Helénsku republiku uplatniteľné. Grécka vláda na pojednávaní potvrdila, že tento členský štát využil možnosť, ktorú mu priznáva článok 7 uvedeného nariadenia, neuplatniť predmetné ustanovenia do 28. septembra 2008.

29

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 267 ZFEÚ je Súdny dvor príslušný rozhodnúť v prejudiciálnych otázkach o výklade Zmlúv, ako aj predpisov prijatých orgánmi Európskej únie. V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi upravenej v tomto článku prislúcha výlučne vnútroštátnym súdom, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdili potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2011, Cicala, C-482/10, neuverejnený v Zbierke, bod 15 a citovanú judikatúru).

30

Keďže sa položené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovení práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudok Cicala, už citovaný, bod 16 a citovanú judikatúru).

31

Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (pozri najmä rozsudok z 20. mája 2010, Ioannis Katsivardas – Nikolaos Tsitsikas, C-160/09, Zb. s. I-4591, bod 27 a citovanú judikatúru).

32

V danom prípade je pravda, že druhá až jedenásta otázka položená vnútroštátnym súdom sa týkajú konkrétne ustanovenia M.B.902 prílohy I oddielu B podčasti I nariadenia č. 2042/2003, ktoré sa Helénska republika rozhodla v čase prijatia vnútroštátneho opatrenia, voči ktorého platnosti sa pred vnútroštátnym súdom namieta, neuplatniť.

33

Napriek tomu táto skutočnosť sama osebe neumožňuje dospieť k záveru, že výklad požadovaný vnútroštátnym súdom nesúvisí s predmetom sporu vo veci samej alebo že daný problém je čisto hypotetický, a preto Súdny dvor nemá právomoc rozhodnúť o položených otázkach.

34

Súdny dvor totiž niekoľkokrát vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav nachádzal mimo rozsahu pôsobnosti tohto práva, avšak v ktorých sa tieto ustanovenia práva Únie stali uplatniteľné z dôvodu odkazu uvedeného na ne vo vnútroštátnom práve. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ vnútroštátna právna úprava prispôsobuje riešenia vnútroštátnej situácie riešeniam upraveným právom Únie, existuje jednoznačný záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predísť budúcim rozdielom vo výklade vykladali ustanovenia alebo pojmy prebraté z práva Únie jednotným spôsobom bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok Cicala, už citovaný, body 17 a 18, ako aj citovanú judikatúru).

35

V danom prípade však vnútroštátny súd jasne uviedol, že svoje prejudiciálne otázky položil v súvislosti s prijatím dodatočných opatrení týkajúcich sa vykonania nariadenia č. 2042/2003 príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Zdá sa teda, že vnútroštátny súd považuje dekrét č. 147/2005 za vykonávacie opatrenie niektorých ustanovení uvedeného nariadenia, prijaté pred uplynutím lehoty, ktorú si pôvodne Helénska republika vyhradila na ich uplatnenie.

36

Z toho vyplýva, že požadovaný výklad zjavne súvisí s predmetom sporu vo veci samej a nie je hypotetický vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia práva Únie, o ktorých výklad sa žiada, sú v rámci vnútroštátneho práva uplatniteľné pred uplynutím lehoty povolenej v práve Únie.

37

Preto je Súdny dvor oprávnený rozhodnúť o všetkých položených otázkach.

38

Pred odpovedaním na položené otázky je potrebné pripomenúť účel nariadenia č. 2042/2003. V tejto súvislosti článok 1 ods. 1 tohto nariadenia uvádza, že stanovuje spoločné technické požiadavky a administratívne postupy na zabezpečenie letovej spôsobilosti lietadiel vrátane akýchkoľvek v ňom inštalovaných komponentov.

39

Ako vyplýva z definície pojmu „zachovanie letovej spôsobilosti“ uvedenej v článku 2 písm. d) uvedeného nariadenia, tento pojem zahŕňa všetky procesy, ktoré zabezpečujú, aby lietadlo kedykoľvek počas svojej prevádzkovej životnosti spĺňalo platné požiadavky letovej spôsobilosti a bolo v stave vhodnom na bezpečnú prevádzku.

40

Tieto procesy sú spresnené v prílohe I rovnakého nariadenia. Oddiel A tejto prílohy upravuje technické požiadavky, zatiaľ čo jej oddiel B stanovuje dodržiavanie administratívnych podmienok príslušnými orgánmi poverenými uplatňovať a vykonávať uvedené technické požiadavky.

41

Rozsah pôsobnosti nariadenia č. 2042/2003 preto nepokrýva všetky aspekty letovej bezpečnosti, ale sa jasne obmedzuje len na určité technické hľadiská, t. j. na kritériá určené na zabezpečenie zachovania letovej spôsobilosti lietadiel a na administratívne postupy týkajúce sa dodržiavania týchto technických procesov.

42

Prináleží preto vnútroštátnemu súdu, ako jedinému oprávnenému na výklad vnútroštátneho práva, preskúmať, či ustanovenia predmetného vnútroštátneho práva v spore vo veci samej spadajú do pôsobnosti tohto nariadenia. Predovšetkým mu prislúcha posúdiť, v akom rozsahu sa technické kompetencie priznané dekrétom č. 147/2005 inšpektorom pre letovú prevádzku, inšpektorom pre bezpečnosť v kabíne pre cestujúcich, inšpektorom pre diplomy a licencie, ako aj lekárskym inšpektorom zhodujú s činnosťami zachovania letovej spôsobilosti upravenými v tomto nariadení.

43

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 a ustanovenie M.B.902 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 v zmysle ustanovenia M.B.102 prílohy I rozhodnutia 2003/19 vykladať v tom zmysle, že členské štáty majú možnosť pri prijatí dodatočných opatrení na vykonanie tohto nariadenia rozdeliť činnosti inšpekcie letovej spôsobilosti lietadiel do viacerých špecifických inšpekčných kategórií.

44

Pokiaľ ide o úlohy a konkrétne zodpovednosti spadajúce do pôsobnosti nariadenia č. 2042/2003, je potrebné uviesť, že ustanovenie M.B.102 prílohy I tohto nariadenia sa obmedzuje len na určenie členským štátom príslušného orgánu kontroly zachovania letovej spôsobilosti a príslušného orgánu na vydávanie certifikátov požadovaných v tomto zmysle.

45

V zostávajúcej časti ponecháva uvedené ustanovenie povinnosť definovať vlastnú organizačnú štruktúru na príslušnom orgáne, pričom sa obmedzuje na zdôraznenie, že počet zamestnancov má byť primeraný na zabezpečenie úloh pridelených predmetnému orgánu.

46

Predmetné ustanovenie tak neobsahuje žiadne pokyny o forme organizačnej štruktúry alebo rozdelenia úloh v jej rámci.

47

Navyše rozhodnutie 2003/19 ako opatrenie na vykonanie nariadenia č. 2042/2003 nemôže členským štátom uložiť povinnosti presahujúce povinnosti upravené v tomto nariadení.

48

Za týchto podmienok je na prvú otázku potrebné odpovedať, že článok 2 a ustanovenie M.B.902 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že členské štáty majú pri prijatí dodatočných opatrení na vykonanie tohto nariadenia možnosť rozdeliť činnosti inšpekcie letovej spôsobilosti lietadiel do viacerých špecifických inšpekčných kategórií v rámci príslušného orgánu upraveného ustanovením M.B.902.

49

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 1 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vykladať v tom zmysle, že každý člen personálu poverený inšpekciou letovej spôsobilosti lietadiel v rámci jedného z určených sektorov musí mať päťročnú prax pokrývajúcu všetky oblasti zabezpečenia zachovania letovej spôsobilosti lietadiel.

50

Ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 1 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 stanovuje, že personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel musí mať aspoň päťročnú prax v oblasti zachovania letovej spôsobilosti. Tento pojem sa musí chápať v zmysle tohto nariadenia, ako je uvedené v bodoch 38 až 41 tohto rozsudku.

51

Všeobecnosť pojmov ustanovenia M.B.902 písm. b) bodu 1 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vedie k výkladu tohto ustanovenia v tom zmysle, že každý člen personálu, ktorý bol poverený inšpekciou letovej spôsobilosti lietadla bez ohľadu na typ inšpekcie, musí mať päťročnú prax vo všetkých činnostiach a zodpovednostiach, ktoré zabezpečujú zachovanie letovej spôsobilosti lietadiel v zmysle uvedeného nariadenia.

52

Naopak, nie je možné dospieť k záveru, že požadovaná prax musí pokrývať aj činnosti, ktoré nepatria do oblasti zachovania letovej spôsobilosti v zmysle nariadenia č. 2042/2003.

53

Na druhú otázku je preto potrebné odpovedať, že ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 1 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že každý člen personálu poverený inšpekciou letovej spôsobilosti lietadiel musí mať bez ohľadu na typ inšpekcie päťročnú prax pokrývajúcu všetky oblasti zabezpečenia zachovania letovej spôsobilosti lietadiel a nie je možné od neho požadovať prax z iných oblastí.

54

Svojou treťou, piatou a šiestou otázkou, ktoré sa týkajú pojmu „aspoň päťročná prax v oblasti zachovania letovej spôsobilosti“, ktorou musí disponovať personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel v súlade s ustanovením M.B.902 písm. b) bodom 1 prílohy I nariadenia č. 2042/2003, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či táto prax musí byť nevyhnutne nadobudnutá v dielni na údržbu lietadiel (tretia otázka), alebo či je možné zohľadniť prax nadobudnutú v rámci alebo v súvislosti s univerzitným štúdiom (piata otázka), a či je možné zohľadniť prax nadobudnutú vykonávaním úloh kontroly letovej spôsobilosť lietadiel predtým, ako nadobudlo účinnosť nariadenie č. 2042/2003 (šiesta otázka).

55

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z ustanovenia M.B.902 písm. a) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vyplýva, že personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel musí byť schopný vykonať kontrolu letovej spôsobilosti v súlade s technickými požiadavkami upravenými v oddiele A prílohy I tohto ustanovenia.

56

Z tohto dôvodu ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 1 tejto prílohy požaduje, aby mal dotknutý personál aspoň päťročnú prax v oblasti zachovania letovej spôsobilosti. Toto ustanovenie však nespresňuje, akým spôsobom má byť táto prax nadobudnutá.

57

Hoci ustanovenie M.B.902 písm. a) a b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 stanovuje dĺžku a obsah praxe, ktorú má mať personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel v členskom štáte, neupravuje žiadnu povinnosť, obmedzenie alebo vylúčenie, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých má byť táto prax nadobudnutá.

58

Členské štáty preto môžu na účely vykonania týchto činností uznať každú relevantnú prax, pokiaľ je táto dostatočne široká a zahŕňa všetky aspekty, ktoré musí pokrývať inšpekcia letovej spôsobilosti lietadiel.

59

Za týchto podmienok môžu členské štáty zohľadniť prax nadobudnutú v rámci zamestnania v dielni na údržbu lietadiel, uznať prax nadobudnutú počas štúdia v oblasti leteckej dopravy alebo prax spojenú s predchádzajúcim výkonom činností inšpekcie letovej spôsobilosti.

60

Na tretiu, piatu a šiestu otázku je preto potrebné odpovedať, že ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 1 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu určiť podmienky, za ktorých má byť nadobudnutá aspoň päťročná prax v oblasti zachovávania letovej spôsobilosti, ktorú musí mať personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel. Členské štáty môžu predovšetkým zohľadniť prax nadobudnutú v rámci zamestnania v dielni na údržbu lietadiel, uznať prax nadobudnutú počas štúdia v oblasti leteckej dopravy alebo prax spojenú s predchádzajúcim výkonom činností inšpekcie letovej spôsobilosti.

61

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či nariadenie č. 2042/2003 poskytuje členským štátom možnosť, aby, pokiaľ ide najmä o aspoň päťročnú prax v oblasti zachovania letovej spôsobilosti, zaobchádzali s držiteľmi vysokoškolského diplomu v oblasti leteckej dopravy a držiteľmi preukazu spôsobilosti technika údržby lietadiel podľa prílohy III uvedeného nariadenia s nadpisom „Časť 66“ (ďalej len „preukaz spôsobilosti podľa časti 66“) rovnako a uložili im rovnaké povinnosti.

62

Ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 2 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 stanovuje, že personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel musí mať preukaz spôsobilosti podľa časti 66 alebo diplom z leteckej dopravy, prípadne jeho ekvivalent. Znenie tejto podmienky nerozlišuje medzi držiteľmi preukazu spôsobilosti podľa časti 66 a držiteľmi vysokoškolského diplomu.

63

Navyše ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 1 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vyžaduje, aby mal každý člen personálu poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel aspoň päťročnú prax v oblasti zachovania letovej spôsobilosti.

64

Pokiaľ ide o súvislosť medzi týmito dvoma požiadavkami, je potrebné uviesť, že požiadavka upravená v bode 1 tohto ustanovenia sa týka kvalifikácie, ktorá nesúvisí s požiadavkou podľa bodu 2. Z tohto dôvodu ide o dve odlišné požiadavky. Spojka „a“ spájajúca tieto dva body predmetného ustanovenia znamená, že požadované podmienky musia byť splnené kumulatívne.

65

Podobne ako bod 2 ustanovenia M.B.902 písm. b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003, bod 1 tohto ustanovenia nestanovuje žiadny rozdiel medzi držiteľmi preukazu spôsobilosti podľa časti 66 a držiteľmi vysokoškolského diplomu.

66

Rovnaké konštatovania možno vyvodiť, pokiaľ ide o požiadavky uvedené v bodoch 3 a 4 ustanovenia M.B.902 písm. b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003.

67

Na štvrtú otázku je preto potrebné odpovedať, že ustanovenie M.B.902 písm. b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje žiadny rozdiel medzi držiteľmi preukazu spôsobilosti podľa časti 66 a držiteľmi vysokoškolského diplomu.

68

Svojou siedmou a ôsmou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má ustanovenie M.B.902 písm. b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vykladať v tom zmysle, že príslušné orgány členských štátov môžu v súvislosti s výkonom činností inšpektorov letovej spôsobilosti lietadiel vybrať osoby, ktoré nespĺňajú požadovanú kvalifikáciu, akou je prax v oblasti zachovania letovej spôsobilosti lietadiel alebo leteckotechnický výcvik týkajúci sa údržby, a stanoviť, že tieto osoby si doplnia chýbajúcu odbornú prípravu po výberovom konaní a pred ich nástupom do funkcie, bez povinnosti členského štátu nevyhnutne upraviť hodnotiace kritérium tejto odbornej prípravy.

69

Ako bolo uvedené v bode 55 tohto rozsudku, z ustanovenia M.B.902 písm. a) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vyplýva, že personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel musí byť schopný vykonať kontrolu letovej spôsobilosti v súlade s technickými požiadavkami upravenými v oddiele A prílohy I tohto ustanovenia.

70

Z tohto dôvodu ustanovenie M.B.902 písm. b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 vyžaduje, aby dotknutý personál spĺňal určitú kvalifikáciu, upravenú vo forme štyroch požiadaviek, o ktorých bolo v bodoch 63 až 65 tohto rozsudku už uvedené, že ide o kumulatívne podmienky.

71

Z toho vyplýva, že kontrola letovej spôsobilosti lietadiel sa môže vykonávať len oprávneným personálom spĺňajúcim všetky požadované kritériá. Predpokladom toho je, aby sa člen personálu zúčastnil všetkých nevyhnutných školení a odbornej prípravy pred nástupom do funkcie inšpektora letovej spôsobilosti.

72

V súlade s účelom sledovaným základným nariadením, na základe ktorého bolo prijaté nariadenie č. 2042/2003, ktorým je stanoviť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva v Európe, je nevyhnutné, aby predpokladaná účasť na školení a odbornej príprave bola predmetom záverečného hodnotenia, ktorého cieľom je preveriť, či si kandidát na inšpektora letovej spôsobilosti osvojil vedomosti a nadobudol požadované zručnosti na správny a spoľahlivý výkon svojich činností.

73

Na siedmu a ôsmu otázku je preto potrebné odpovedať, že ustanovenie M.B.902 písm. b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že funkciu inšpektora letovej spôsobilosti môžu vykonávať iba osoby, ktoré sa vopred zúčastnili na všetkých školeniach a odbornej príprave požadovaných týmto ustanovením a ktoré sa na záver týchto vzdelávacích programov podrobili hodnoteniu ich vedomostí a zručností.

74

Svojou deviatou, desiatou a jedenástou otázkou, ktoré sa týkajú pojmu „postavenie s primeranou zodpovednosťou“, ktorým má v súlade s ustanovením M.B.902 písm. b) bodom 4 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 disponovať personál poverený kontrolou letovej spôsobilosti, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa táto požiadavka odvoláva na predchádzajúce činnosti vykonávané týmto personálom alebo naopak, či sa má toto ustanovenie vykladať tak, že sa odvoláva na funkciu vykonávanú dotknutou osobou v rámci činností inšpektora leteckej spôsobilosti lietadiel (deviata otázka) a v tomto druhom prípade, aké osobitné podmienky musia byť splnené (desiata a jedenásta otázka).

75

Pokiaľ ide o deviatu otázku, je potrebné uviesť, že požiadavka postavenia s primeranou zodpovednosťou je štvrtým a posledným kritériom požadovaným ustanovením M.B.902 písm. b) prílohy I nariadenia č. 2042/2003 na výkon funkcie inšpekcie zachovania letovej spôsobilosti lietadiel. Z rovnakých dôvodov, ako sú tie uvedené v bodoch 69 až 71 tohto rozsudku, je potrebné prísť k záveru, že táto podmienka sa pripája kumulatívne k trom predchádzajúcim a dotknutý personál ju musí splniť pred nástupom do funkcie inšpektora letovej spôsobilosti.

76

Ako uviedla Komisia, požiadavka postavenia s primeranou zodpovednosťou zodpovedá totiž snahe zabezpečiť, aby predmetný personál disponoval profesionálnou vyzretosťou a požadovanou praxou na výkon činností inšpekcie v súlade s podmienkami upravenými v nariadení č. 2042/2003 a na prijatie dôveryhodných záverov v oblasti zachovania letovej spôsobilosti kontrolovaných lietadiel.

77

Primeraná zodpovednosť, ktorú má zahŕňať pracovné miesto obsadené personálom povereným kontrolou letovej spôsobilosti lietadiel, nemôže byť vnímaná len z hľadiska kariérneho postupu, ale musí byť posúdená aj vzhľadom na vykonávané činnosti, ktoré preukazujú zvládnutie všetkých postupov určených na zabezpečenie, že lietadlo kedykoľvek počas svojej prevádzkovej životnosti spĺňa platné požiadavky letovej spôsobilosti a je v stave vhodnom na bezpečnú prevádzku. Táto zodpovednosť preukazuje tak ich spôsobilosť vykonávať nevyhnutné technické kontroly, ako aj ich spôsobilosť posúdiť, či výsledky týchto kontrol umožňujú vydanie dokumentov potvrdzujúcich letovú spôsobilosť kontrolovaného lietadla.

78

Na deviatu otázku je preto potrebné odpovedať, že ustanovenie M.B.902 písm. b) bod 4 prílohy I nariadenia č. 2042/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že funkciu inšpektora letovej spôsobilosti môžu vykonávať iba osoby, ktoré predtým zastávali postavenie s primeranou zodpovednosťou, ktorá preukazuje tak ich spôsobilosť vykonávať nevyhnutné technické kontroly, ako aj ich spôsobilosť posúdiť, či výsledky týchto kontrol umožňujú vydanie dokumentov potvrdzujúcich letovú spôsobilosť kontrolovaného lietadla.

79

Vzhľadom na odpoveď na deviatu otázku nie je potrebné odpovedať na desiatu a jedenástu otázku.

80

Svojou dvanástou a trinástou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 2042/2003 vykladať v tom zmysle, že príslušné orgány členských štátov sú povinné stanoviť, že osoby, ktoré vykonávali činnosti inšpekcie letovej spôsobilosti lietadiel v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, automaticky a bez výberového konania v ich výkone pokračujú.

81

Na úvod je potrebné uviesť, že nariadenie č. 2042/2003 obsahuje niekoľko ustanovení, ktorých cieľom je ponechať správe členských štátov dostatočný čas na prispôsobenie sa novej legislatíve, ide predovšetkým o možnosť oddialiť uplatnenie nových ustanovení podľa článku 7 ods. 3.

82

Žiadne ustanovenie uvedeného nariadenia však neukladá príslušným orgánom členských štátov povinnosť stanoviť, že osoby, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vykonávali činnosti kontroly letovej spôsobilosti lietadiel, budú pokračovať v ich vykonávaní. Žiadne ustanovenie predovšetkým neukladá členským štátom povinnosť automaticky a bez výberového konania potvrdiť kompetencie týchto osôb.

83

Ako je uvedené v bode 47 tohto rozsudku, rozhodnutie 2003/19 ako opatrenie na vykonanie nariadenia č. 2042/2003 nemôže v tejto súvislosti členským štátom uložiť povinnosti presahujúce povinnosti upravené v tomto nariadení.

84

Na dvanástu a trinástu otázku je potrebné odpovedať, že nariadenie č. 2042/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že orgány členských štátov nie sú povinné stanoviť, že osoby, ktoré vykonávali činnosti inšpekcie letovej spôsobilosti lietadiel v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, automaticky a bez výberového konania v ich výkone pokračujú.

85

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: