—

A. Gülbahce, v zastúpení: M. Prottung, Rechtsanwalt,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz a G. Rozet, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie zriadenej dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 217, 1964, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „rozhodnutie č. 1/80“ a „dohoda o pridružení“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi A. Gülbahceom a Freie und Hansestadt Hamburg, ktorého predmetom je odňatie jeho povolenia na pobyt zo strany Freie und Hansestadt Hamburg.

3

V súlade so svojím článkom 2 ods. 1 má dohoda o pridružení za cieľ podporovať stále a vyrovnané posilňovanie obchodných a hospodárskych vzťahov medzi zmluvnými stranami s prihliadnutím najmä na nevyhnutnosť zabezpečiť urýchlený rozvoj hospodárstva Turecka a zvýšenie úrovne zamestnávania a životných podmienok tureckého národa.

4

Podľa článku 12 dohody o pridružení „zmluvné strany sa dohodli, že budú vychádzať z článkov [39 ES], [40 ES] a [41 ES], aby medzi sebou postupne dosiahli voľný pohyb pracovníkov“ [neoficiálny preklad], a podľa článku 13 tejto dohody sa tieto zmluvné strany „dohodli, že budú vychádzať z článkov [43 ES] až [46 ES] vrátane a z článku [48 ES], aby medzi sebou odstránili obmedzenia slobody usadiť sa“ [neoficiálny preklad].

5

Článok 22 ods. 1 dohody o pridružení znie:

„Na realizáciu cieľov stanovených dohodou [o pridružení] a v prípadoch, ktoré táto dohoda predvída, rozhodovacia právomoc patrí asociačnej rade. Každá zo zmluvných strán je povinná prijať opatrenia na vykonanie prijatých rozhodnutí…“ [neoficiálny preklad]

6

Článok 6 rozhodnutia č. 1/80 stanovuje:

„1.   S výhradou ustanovení článku 7 o slobodnom prístupe rodinných príslušníkov k zamestnaniu turecký pracovník, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte:

2.   Dovolenky za kalendárny rok a neprítomnosť z dôvodu materstva, pracovného úrazu alebo krátkodobej choroby sa považujú za doby legálneho zamestnania. Doby nedobrovoľnej nezamestnanosti riadne potvrdené príslušnými orgánmi a neprítomnosť pre dlhodobú chorobu nemajú bez toho, aby sa považovali za doby legálneho zamestnania, vplyv na práva nadobudnuté na základe predchádzajúcej doby zamestnania.

3.   Spôsoby uplatnenia odsekov 1 a 2 sú stanovené vnútroštátnymi právnymi úpravami.“ [neoficiálny preklad]

7

Článok 7 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Rodinní príslušníci tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v tomto členskom štáte, ktorí získali povolenie sa k nemu pripojiť:

Deti tureckých pracovníkov, ktoré v prijímajúcom členskom štáte absolvovali odbornú prípravu, môžu nezávisle od dĺžky ich pobytu v tomto členskom štáte a s podmienkou, že jeden z rodičov vykonával legálne zamestnanie v tomto členskom štáte aspoň tri roky, odpovedať v tomto členskom štáte na každú pracovnú ponuku.“ [neoficiálny preklad]

8

Článok 10 tohto rozhodnutia stanovuje:

„1.   Členské štáty Spoločenstva priznajú tureckým pracovníkom, ktorí sú súčasťou ich legálneho trhu práce, zaobchádzanie, pokiaľ ide o odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky, bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k pracovníkom Spoločenstva.

2.   S výhradou uplatnenia článkov 6 a 7 tureckí pracovníci uvedení v odseku 1 a ich rodinní príslušníci využívajú na rovnakom základe ako pracovníci Spoločenstva pomoc poskytovanú úradom práce pri hľadaní zamestnania.“ [neoficiálny preklad]

9

V článku 13 rozhodnutia č. 1/80 sa uvádza:

„Členské štáty Spoločenstva a Turecko nemôžu zaviesť nové obmedzenia týkajúce sa podmienok prístupu k zamestnaniu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú legálny pobyt a sú legálne zamestnaní na ich území.“ [neoficiálny preklad]

10

§ 5 zákona o vstupe a pobyte cudzincov na spolkovom území – zákon o cudzincoch (Gesetz über die Einreise und den Aufenthalt von Ausländern im Bundesgebiet) z 9. júla 1990 (BGBl. 1990 I, s. 1354, ďalej len „AuslG“) s názvom „Druhy povolení na pobyt“ v odseku 1 stanovuje:

„Povolenie na pobyt sa vydáva ako:

11

§ 19 AuslG s názvom „Samostatné právo na pobyt manželov“ stanovuje:

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 sa platnosť povolenia na pobyt musí predĺžiť o rok; toto predĺženie platnosti nebráni vyplateniu sociálnej pomoci bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 tretej vety. Navyše platnosť povolenia na pobyt možno predĺžiť na určitú dobu, pokiaľ nie sú splnené podmienky na predĺženie platnosti na časovo neobmedzenú dobu.

…“

12

§ 23 AuslG s názvom „Cudzinci, ktorí sú rodinnými príslušníkmi nemeckých štátnych príslušníkov“ v odseku 1 stanovuje:

„Povolenie na pobyt sa musí v súlade s § 17 ods. 1 vydať

…

ak má tento nemecký štátny príslušník obvyklý pobyt na spolkovom území;

…“

13

§ 1 nariadenia o pracovnom povolení pre pracovníkov, ktorí nie sú nemeckými štátnymi príslušníkmi (Verordnung über die Arbeitserlaubnis für nichtdeutsche Arbeitnehmer), v znení uverejnenom 12. septembra 1980 (BGBl. 1980 I, s. 1754, ďalej len „AEVO“) stanovuje:

„Povolenie podľa § 19 ods. 1 zákona na účely podpory zamestnanosti (pracovné povolenie) možno vydať v závislosti od situácie a vývoja na trhu práce

14

§ 2 AEVO s názvom „Osobitné pracovné povolenie“ v odseku 1 stanovuje:

„Pracovné povolenie je nezávislé od situácie alebo vývoja na trhu práce a musí sa vydať bez obmedzení uvedených v § 1 ods. 1 bode 1, ak pracovník

…

…“

15

§ 4 ods. 2 AEVO stanovuje:

„Doba platnosti pracovného povolenia upraveného v § 2 ods. 1, v § 2 ods. 2 bodoch 1 a 2 a v § 2 ods. 3 je päť rokov. Musí sa vydať bez obmedzenej doby platnosti pracovníkom, ktorí sa počas ôsmich rokov pred začiatkom doby platnosti pracovného povolenia oprávnene a nepretržite zdržiavali v oblasti, ktorá spadá do pôsobnosti tohto nariadenia.“

16

§ 284 tretej knihy sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch, Drittes Buch) v znení účinnom od 1. januára 1998 do 31. decembra 2003 (BGBl. 1997 I, s. 594, ďalej len „SGB III“) stanovuje:

1.   Cudzinci môžu vykonávať zamestnanie len na základe povolenia agentúry práce a zamestnávateľ ich môže zamestnať len vtedy, ak majú takéto povolenie.

…

5.   Povolenie možno vydať len vtedy, ak cudzinec je držiteľom oprávnenia na pobyt na základe § 5 [AuslG], pokiaľ uplatniteľné ustanovenia nestanovujú inak a pokiaľ výkon zamestnania nie je vylúčený na základe ustanovení cudzineckého práva.“

17

§ 286 SGB III s názvom „Pracovné povolenie na dobu neurčitú“ stanovuje:

Výnimky z ustanovení prvej vety č. 1 možno pripustiť voči určitým skupinám osôb, ktoré sú určené v právnych predpisoch.

…

3.   Pracovné povolenie na dobu neurčitú sa vydáva na časovo neobmedzenú dobu a bez obmedzení v súvislosti s podnikmi, dotknutými povolaniami alebo regiónmi, pokiaľ ustanovenia právnych predpisov nestanovujú inak.“

18

§ 2 nariadenia o vydávaní pracovných povolení zahraničným pracovníkom (Verordnung über die Arbeitsgenehmigung für ausländische Arbeitnehmer) zo 17. septembra 1998 (BGBl. 1998 I, s. 2899, ďalej len „ArGV“) s názvom „Pracovné povolenie na dobu neurčitú“ v odseku 1 stanovuje:

„Na rozdiel od ustanovení uvedených v § 286 ods. 1 prvej vete bode 1 SGB III, pracovné povolenie na dobu neurčitú sa vydá aj vtedy, ak cudzinec

…“

19

§ 5 ArGV s názvom „Vzťah k postaveniu osoby z hľadiska práva na pobyt“ stanovuje:

„Odchylne od § 284 ods. 5 SGB III pracovné povolenie možno tiež udeliť cudzincom,

20

V súlade s § 8 ods. 1 bodom 1ArGV pracovné povolenie stráca platnosť v prípade, ak cudzinec nespĺňa nijakú z podmienok uvedených v § 5 ArGV.

21

Zákon o pobyte, zamestnávaní a integrácii cudzincov na spolkovom území (Gesetz über den Aufenthalt, die Erwerbstätigkeit und die Integration von Ausländern im Bundesgebiet) z 30. júla 2004 (BGBl. 2004 I, s. 1950), v znení zmien a doplnení (BGBl. 2008 I, s. 162, ďalej len „AufenthG“) nadobudol účinnosť 1. januára 2005. § 4 tohto zákona s názvom „Požiadavka v súvislosti s povolením na pobyt“ v odsekoch 2 a 5 uvádza:

„2.   Povolenie na pobyt umožňuje vykonávať zárobkovú činnosť v prípadoch, ak to stanovuje tento zákon alebo pokiaľ povolenie na pobyt výslovne umožňuje výkon takej činnosti. V každom povolení na pobyt musí byť uvedené, či je povolený výkon zárobkovej činnosti. Cudzincovi, ktorý nemá povolenie na pobyt na účely zamestnania, možno povoliť výkon zamestnania iba v prípade, ak spolková agentúra práce udelila súhlas alebo ak nariadenie stanovuje, že takýto výkon zamestnania bez súhlasu spolkovej agentúry práce je dovolený. Obmedzenia týkajúce sa udelenia súhlasu tejto spolkovej agentúry práce musia byť uvedené v povolení na pobyt.

…

5.   Cudzinec, ktorý má na základe dohody o pridružení… právo na pobyt, je povinný preukázať existenciu tohto práva predložením dôkazu o tom, že má povolenie na pobyt, pokiaľ nemá povolenie na usadenie sa ani povolenie na trvalý pobyt v Únii. Povolenie na pobyt sa vydáva na žiadosť.“

22

§ 105 AufenthG s názvom „Ponechanie pracovných povolení v platnosti“ v odseku 2 stanovuje:

„Pracovné povolenie udelené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa považuje za neobmedzený súhlas spolkovej agentúry práce s výkonom zamestnania.“

23

A. Gülbahce je turecký štátny príslušník, ktorý sa v júni 1997 oženil s nemeckou štátnou príslušníčkou. Dňa 8. júna 1998 prišiel do Nemecka s vízom na účely zlúčenia rodiny. Nemecké orgány mu v júli 1998 udelili povolenie na pobyt, ktorého platnosť bola predĺžená v júni 1999, v auguste 2001 a v januári 2004. Príslušný úrad práce súbežne 29. septembra 1998 udelil A. Gülbahceovi pracovné povolenie na dobu neurčitú.

24

V júli 2005 sa nemecké orgány dozvedeli, že manželka A. Gülbahcea v novembri 1999 oznámila, že od 1. októbra 1999 žije oddelene od svojho manžela. Freie und Hansestadt Hamburg po tom, čo vypočulo A. Gülbahcea, rozhodnutím zo 6. februára 2006, potvrdeným rozhodnutím z 29. augusta 2006, so spätnou účinnosťou odňalo predĺženia platnosti povolenia na pobyt A. Gülbahcea, ktoré mu boli udelené v auguste 2001 a v januári 2004. Podľa Freie und Hansestadt Hamburg boli predĺženia platnosti povolenia na pobyt neoprávnené z dôvodu, že životné spoločenstvo medzi A. Gülbahceom a jeho manželkou netrvalo dva roky. Navyše predĺženie platnosti povolenia na pobyt podľa článku 6 ods. 1 prvej zarážky rozhodnutia č. 1/80 nebolo ani možné, keďže A. Gülbahce nebol zamestnaný u toho istého zamestnávateľa aspoň jeden rok.

25

A. Gülbahce podal žalobu na Verwaltungsgericht Hamburg, ktorá bola rozsudkom z 3. júla 2007 zamietnutá. Vnútroštátny súd, ktorý rozhodoval o odvolaní, rozsudkom z 29. mája 2008 tento rozsudok zmenil.

26

Podľa vnútroštátneho súdu, hoci A. Gülbahce nepreukázal, že životné spoločenstvo s jeho manželkou trvalo dva roky a hoci sa ani nemôže odvolávať na článok 6 ods. 1 prvú zarážku rozhodnutia č. 1/80, platnosť jeho povolenia na pobyt sa mala predĺžiť z dôvodu pracovného povolenia na dobu neurčitú, ktoré mu bolo udelené v septembri 1998 v spojení s článkom 10 ods. 1 tohto rozhodnutia, a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa zákazov diskriminácie uvedených v dohodách, ktoré Európska únia uzavrela s Tuniskou republikou a Marockým kráľovstvom.

27

V tejto súvislosti vnútroštátny súd konštatoval, že keďže A. Gülbahce v auguste 2001, ako aj v januári 2004 patril do legálneho trhu práce, právo na skutočný výkon zamestnania mu bolo možné odňať iba z dôvodov ochrany legitímneho záujmu štátu, ktorý v prejednávanej veci neexistoval.

28

Freie und Hansestadt Hamburg podal opravný prostriedok „Revision“ proti rozsudku Hamburgisches Oberverwaltungsgericht z 29. mája 2008 a Bundesverwaltungsgericht ho rozsudkom z 8. decembra 2009 zrušil a vec vrátil uvedenému súdu na nové rozhodnutie.

29

Podľa vnútroštátneho súdu Bundesverwaltungsgericht zastával názor, že článok 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 nepriznáva právo na udelenie povolenia na pobyt so spätnou účinnosťou, ani právo na pobyt nezávislé od konkrétneho zamestnania. V tejto súvislosti pracovné povolenie udelené pred nadobudnutím účinnosti AufenthG platí po nadobudnutí platnosti tohto zákona, t. j. 1. januára 2005, len ako interné správne schválenie. Navyše takúto právnu úpravu nemožno považovať za odporujúcu klauzule „standstill“ podľa článku 13 rozhodnutia č. 1/80, keďže udelenie pracovného povolenia na dobu neurčitú manželom nemeckých štátnych príslušníkov bolo zavedené až ArGV, v septembri 1998, pričom právna úprava účinná v roku 1980, stanovená v uvedenom článku 13, umožňovala vydanie pracovného povolenia na dobu neurčitú až vtedy, ak legálny pobyt trval nepretržite osem rokov.

30

Vzhľadom na to, že Hamburgisches Oberverwaltungsgericht sa domnieva, že na vyriešenie sporu, ktorý prejednáva, je nevyhnutný výklad práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

31

Najskôr treba uviesť, že aj keď vnútroštátny súd z formálneho hľadiska obmedzil svoje otázky iba na výklad článku 10 ods. 1 a článku 13 rozhodnutia č. 1/80, nebráni taká okolnosť Súdnemu dvoru, aby vnútroštátnemu súdu poskytol všetky prvky výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, bez ohľadu na to, či ich tento súd v znení týchto otázok uviedol (pozri rozsudky z 8. novembra 2007, ING. AUER, C-251/06, Zb. s. I-9689, bod 38, a z 5. mája 2011, McCarthy, C-434/09, Zb. s. I-3375, bod 24).

32

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže Súdny dvor v rámci uplatňovania článku 267 ES vyvodiť zo znenia otázok položených vnútroštátnym súdom, vzhľadom na údaje, ktoré uviedol, prvky, na ktoré sa vzťahuje výklad práva Únie, aby umožnil tomuto súdu vyriešiť právny problém, ktorý prejednáva (pozri rozsudok z 28. apríla 2009, Apostolides, C-420/07, Zb. s. I-3571, bod 63 a citovanú judikatúru).

33

V prejednávanej veci vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že dôvodom zrušenia predĺžení platnosti povolenia na pobyt A. Gülbahcea so spätnou účinnosťou, ktoré mu boli udelené v auguste 2001 a v januári 2004, bolo ukončenie životného spoločenstva s jeho manželkou od 1. októbra 1999, čo je podmienka, ktorej podľa ustanovení AuslG v spojení s ustanoveniami AEVO, SGB III a ArGV podlieha udelenie tohto povolenia.

34

Uvedený súd tiež uvádza, že v čase tohto zrušenia so spätnou účinnosťou, t. j. 6. februára 2006, bol A. Gülbahce zamestnaný u toho istého zamestnávateľa viac ako jeden rok, takže podmienky na to, aby bolo možné konštatovať, že pôsobil na legálnom trhu práce v zmysle článku 6 ods. 1 prvej zarážky rozhodnutia č. 1/80, boli v zásade splnené.

35

Položené otázky tak treba preformulovať do jednej otázky a chápať ich tak, že ich cieľom je v podstate zistiť, či sa článok 6 ods. 1 prvá zarážka rozhodnutia č. 1/80 má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné vnútroštátne orgány odňali tureckému pracovníkovi povolenie na pobyt so spätnou účinnosťou ku dňu, keď zanikol dôvod, ktorým vnútroštátne právo podmieňovalo udelenie tohto povolenia, ak k tomuto odňatiu dôjde po uplynutí obdobia jedného roka legálneho zamestnania upraveného v tomto článku 6 ods. 1 prvej zarážke.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že práva, ktoré tureckým pracovníkom priznávajú ustanovenia uvedené v článku 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80, sa postupne rozširujú primerane k trvaniu výkonu legálnej zárobkovej činnosti a ich cieľom je postupne ustáliť situáciu dotknutých osôb v hostiteľskom členskom štáte (pozri najmä rozsudok z 10. januára 2006, Sedef, C-230/03, Zb. s. I-157, bod 34).

37

Ako vyplýva z článku 6 ods. 1 prvej zarážky rozhodnutia č. 1/80, turecký pracovník má po roku legálneho zamestnania právo naďalej vykonávať zamestnaneckú činnosť u toho istého zamestnávateľa.

38

Podľa judikatúry Súdneho dvora potrebný účinok tohto práva nutne zahŕňa existenciu súvisiaceho práva na pobyt v prospech dotknutej osoby (pozri najmä rozsudok zo 7. júla 2005, Dogan, C-383/03, Zb. s. I-6237, bod 14).

39

Legálne zamestnanie tureckého štátneho príslušníka v hostiteľskom členskom štáte v zmysle článku 6 ods. 1 prvej zarážky rozhodnutia č. 1/80 predpokladá stabilnú a nie dočasnú situáciu na trhu práce v uvedenom členskom štáte a udeľuje na základe toho nepopierateľné právo na pobyt (rozsudky zo 16. decembra 1992, Kus, C-237/91, Zb. s. I-6781, bod 22, a z 18. decembra 2008, Altun, C-337/07, Zb. s. I-10323, bod 53).

40

Ako bolo pripomenuté v bode 34 tohto rozsudku, v prejednávanej veci je nesporné, že podmienka týkajúca sa doby legálneho zamestnania v trvaní jedného roka, ktorá je uvedená v článku 6 ods. 1 prvej zarážke rozhodnutia, bola v čase, keď došlo k zrušeniu predĺžení platnosti povolenia na pobyt A. Gülbahcea so spätnou účinnosťou, t. j. 6. februára 2006, splnená.

41

Podľa vnútroštátnych orgánov je takéto zrušenie založené na konštatovaní, podľa ktorého jednak uvedená podmienka nebola v auguste 2001 a v januári 2004, keď došlo k predĺženiam platnosti povolenia na pobyt A. Gülbahcea, splnená, a jednak A. Gülbahce k týmto dátumom takisto nesplnil podmienku, na ktorú bolo viazané jeho povolenie na pobyt, a to podmienku existencie životného spoločenstva s nemeckým štátnym príslušníkom.

42

Podľa vnútroštátnych orgánov, ak turecký pracovník už v priebehu prvého roka zamestnania nedodržuje podmienky, ktorým podlieha jeho povolenie na pobyt, jeho právo na pobyt tak stráca svoju povahu nepopierateľného práva, a v dôsledku toho od tohto okamihu nemožno pracovné obdobia odpracované týmto pracovníkom zohľadniť na účely nadobudnutia práv uvedených v článku 6 ods. 1 prvej zarážke rozhodnutia č. 1/80 z dôvodu, že nespĺňa podmienku jedného roka legálneho zamestnania v zmysle judikatúry Súdneho dvora.

43

Takéto tvrdenie však Súdny dvor výslovne zamietol, konkrétne pokiaľ ide o vnútroštátne ustanovenia, ktoré podmieňovali právo na pobyt tureckého štátneho príslušníka spolužitím so štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu.

44

V rozsudku z 29. septembra 2011, Unal (C-187/10, Zb. s. I-9045), vyhlásenom po predložení tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, už mal totiž Súdny dvor príležitosť konštatovať, že keď sa turecký štátny príslušník môže účinne odvolávať na práva na základe ustanovenia rozhodnutia č. 1/80, tieto práva už nezávisia od relevantnosti okolností, za ktorých vznikli, lebo podmienka takejto povahy nebola týmto rozhodnutím stanovená (rozsudok Unal, už citovaný, bod 50).

45

V tejto súvislosti bolo pripomenuté, že podľa článku 6 ods. 1 prvej zarážky stačí na to, aby mal turecký pracovník nárok na obnovenie svojho pracovného povolenia u toho istého zamestnávateľa, ak bol legálne zamestnaný dlhšie ako jeden rok, pretože toto ustanovenie nepodmieňuje uznanie tohto práva nijakou inou podmienkou, ako sú napríklad okolnosti, za ktorých bolo nadobudnuté právo na vstup alebo pobyt (rozsudok Unal, už citovaný, bod 38 a citovaná judikatúra).

46

Taktiež už bolo rozhodnuté, že turecký pracovník, ktorý vykonával zamestnanie trvajúce dlhšie ako jeden rok na základe platného povolenia na pobyt, sa musí považovať za spĺňajúceho podmienky podľa článku 6 ods. 1 prvej zarážky, aj keď mu bolo toto povolenie na pobyt na začiatku udelené na iné účely, ako je vykonávanie pracovnej činnosti (rozsudok Unal, už citovaný, bod 38 a citovaná judikatúra).

47

Nepochybne, podľa súčasného právneho stavu Únie sa rozhodnutie č. 1/80 nijako netýka právomoci členských štátov zamietnuť tureckému štátnemu príslušníkovi právo vstúpiť na ich územie a prvýkrát sa tam zamestnať, keďže toto rozhodnutie v zásade nebráni ani tomu, aby tieto štáty upravili podmienky zamestnania tohto štátneho príslušníka až do uplynutia jedného roka podľa článku 6 ods. 1 prvej zarážky tohto rozhodnutia (pozri rozsudok Unal, už citovaný, bod 41 a citovanú judikatúru).

48

Článok 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 však nemožno vykladať spôsobom, ktorý umožní členskému štátu jednostranne zmeniť dosah systému postupnej integrácie tureckých štátnych príslušníkov na pracovnom trhu hostiteľského členského štátu tým, že pracovníka, ktorému sa povolil vstup na jeho územie a ktorý tak legálne vykonával skutočnú a efektívnu hospodársku činnosť nepretržite počas viac ako jedného roka u toho istého zamestnávateľa, zbaví výhody práv, ktoré mu tri zarážky tohto ustanovenia postupne priznávajú v závislosti od trvania výkonu pracovnej činnosti (pozri rozsudok Unal, už citovaný, bod 42 a citovanú judikatúru).

49

Takýmto výkladom by totiž bolo rozhodnutie č. 1/80 zbavené svojej podstaty, a teda aj akéhokoľvek potrebného účinku, keďže znenie článku 6 ods. 1 tohto rozhodnutia je všeobecné a nepodmienené v rozsahu, v akom neupravuje možnosť členských štátov obmedziť práva, ktoré toto ustanovenie priamo priznáva tureckým pracovníkom (pozri rozsudok Unal, už citovaný, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru).

50

Výkon zamestnania tureckým štátnym príslušníkom na základe povolenia na pobyt, ktoré mu bolo vydané vďaka podvodnému konaniu, ktoré viedlo k odsúdeniu, alebo na základe dočasného povolenia na pobyt, ktoré je platné iba do konečného rozhodnutia o jeho práve na pobyt, nemôže nepochybne založiť práva v prospech tohto štátneho príslušníka podľa článku 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 (pozri rozsudok Unal, už citovaný, bod 47).

51

V konaní vo veci samej však na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 5. júna 1997, Kol (C-285/95, Zb. s. I-3069), v ktorej išlo o predstierané manželstvo, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu nevyplýva, že A. Gülbahce vykonával svoje zamestnanie na základe povolenia na pobyt, ktoré mu bolo vydané vďaka takému podvodnému konaniu, alebo že jeho povolenie na pobyt bolo dočasné a platilo dovtedy, kým sa prijme konečné rozhodnutie.

52

Okrem toho v súlade s § 2 ods. 1 bodom 2 AEVO, ako aj § 2 ods. 1 bodom 1 a § 5 ArGV mal právo na pobyt, ktoré mu umožňovalo slobodne vykonávať pracovnú činnosť od 29. septembra 1998, keď mu príslušný úrad práce udelil pracovné povolenie na dobu neurčitú. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uviedol, že nebolo preukázané, že jeho právo na vstup a pobyt v Nemecku bolo získané podvodom.

53

Je preto nesporné, že A. Gülbahce splnil zákonné a právne požiadavky hostiteľského členského štátu v oblasti vstupu na jeho územie, ako aj v oblasti zamestnania.

54

Neuznať za týchto podmienok, že žalobca vo veci samej vykonával v Nemecku legálne zamestnanie dlhšie ako jeden rok, by bolo v rozpore s článkom 6 ods. 1 prvej zarážky rozhodnutia č. 1/80.

55

V dôsledku toho treba obdobia zamestnania, ktoré boli odpracované žalobcom vo veci samej po získaní jeho povolenia na pobyt a jeho pracovného povolenia, a pred zrušením predĺžení platnosti uvedeného povolenia so spätnou účinnosťou, považovať za spĺňajúce podmienku jedného roka legálneho zamestnania v zmysle článku 6 ods. 1 prvej zarážky rozhodnutia č. 1/80.

56

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položené otázky, ako sú preformulované Súdnym dvorom, odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 prvá zarážka rozhodnutia č. 1/80 sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné vnútroštátne orgány odňali tureckému pracovníkovi povolenie na pobyt so spätnou účinnosťou ku dňu, keď zanikol dôvod, ktorým vnútroštátne právo podmieňovalo udelenie tohto povolenia, ak sa tento pracovník nedopustil nijakého podvodného konania a k tomuto odňatiu dôjde po uplynutí obdobia jedného roka legálneho zamestnania upraveného v uvedenom článku 6 ods. 1 prvej zarážke.

57

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 1 prvá zarážka rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie zriadenej dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963, sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné vnútroštátne orgány odňali tureckému pracovníkovi povolenie na pobyt so spätnou účinnosťou ku dňu, keď zanikol dôvod, ktorým vnútroštátne právo podmieňovalo udelenie tohto povolenia, ak sa tento pracovník nedopustil nijakého podvodného konania a k tomuto odňatiu dôjde po uplynutí obdobia jedného roka legálneho zamestnania upraveného v uvedenom článku 6 ods. 1 prvej zarážke.