Vec C-254/11
Szabolcs-Szatmár-Bereg Megyei Rendőrkapitányság Záhony Határrendészeti Kirendeltsége
proti
Oskarovi Shomodimu
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Magyar Köztársaság Legfelsőbb Bírósága)
„Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Malý pohraničný styk na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov — Nariadenie (ES) č. 1931/2006 — Nariadenie (ES) č. 562/2006 — Maximálna dĺžka pobytu — Pravidlá výpočtu“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 21. marca 2013
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Malý pohraničný styk na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov – Nariadenie č. 1931/2006 – Autonómny výklad – Dĺžka pobytu v pohraničnej oblasti – Pravidlá výpočtu
(Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda; nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 562/2006 a č. 1931/2006, článok 5)
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Malý pohraničný styk na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov – Nariadenie č. 1931/2006 – Dĺžka pobytu v pohraničnej oblasti – Prerušenie pobytu – Začiatok plynutia – Prekročenie hranice medzi hraničným členským štátom a krajinou bydliska držiteľa povolenia na malý pohraničný styk – Frekvencia prekročení – Neexistencia vplyvu
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1931/2006, článok 5)
Nariadenie č. 1931/2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru, sa má vykladať v tom zmysle, že držiteľ povolenia na malý pohraničný styk, ktoré bolo vydané v osobitnom režime malého pohraničného styku zavedeného týmto nariadením, musí mať v medziach stanovených uvedeným nariadením a dvojstrannou dohodou uzatvorenou na účely vykonania nariadenia medzi treťou krajinou, ktorej je držiteľ povolenia štátnym príslušníkom a ktorá je susedným členským štátom, možnosť pohybovať sa v pohraničnej oblasti po dobu troch mesiacov, pokiaľ jeho pobyt nebol prerušený, a po každom prerušení pobytu mu prináleží nové právo na pobyt v dĺžke troch mesiacov.
Tak znenie, ako aj zmysel nariadenia č. 1931/2006 totiž vyžadujú nezávislý výklad a nie výklad z hľadiska schengenského acquis. Článok 5 tohto nariadenia odkazuje na účely stanovenia maximálnej dĺžky povoleného pobytu, ktorá neprekročí tri mesiace pri „každom neprerušenom pobyte“, na dvojstranné dohody. Toto spresnenie, ako aj pojmy, ktorými je formulovaný, rozlišuje jasne medzi časovým obmedzením malého pohraničného styku a „schengenským obmedzením“, ktoré sa v žiadnom prípade nevzťahuje na neprerušený pobyt. Okolnosť, že táto maximálna doba je ako v schengenskom acquis ohraničená tromi mesiacmi, nemôže spochybniť jeho osobitnú povahu vo vzťahu k všeobecnému právu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť, keďže zo žiadneho ustanovenia nariadenia č. 1931/2006 nevyplýva, že by tieto tri mesiace boli začlenené do doby šiestich mesiacov.
Okrem toho zámerom normotvorcu Únie bolo zaviesť pre malý pohraničný styk pravidlá, ktoré sú výnimkou z nariadenia č. 562/2006, v podobe kódexu Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice. Predmetom týchto pravidiel je umožniť obyvateľom dotknutých pohraničných oblastí na účely zohľadnenia miestnych aktuálnych alebo historicky zdedených daností prekračovať vonkajšie pozemné hranice Únie z legitímnych hospodárskych, sociálnych, kultúrnych alebo rodinných dôvodov, a to jednoducho, teda bez nadmernej administratívnej záťaže, často, ale aj pravidelne.
(pozri body 23, 24, 26, bod 1 výroku)
Článok 5 nariadenia č. 1931/2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru, sa má vykladať v tom zmysle, že pod prerušením pobytu držiteľa povolenia na malý pohraničný styk vydaného v osobitnom režime malého pohraničného styku zavedeného týmto nariadením sa chápe prekračovanie hranice medzi hraničným členským štátom a treťou krajinou, kde má držiteľ uvedeného povolenia bydlisko,, v súlade s podmienkami stanovenými týmto povolením, a to bez ohľadu na frekvenciu prekračovania hranice, aj keby k nemu dochádzalo niekoľkokrát denne.
(pozri bod 29, bod 2 výroku)
Vec C-254/11
Szabolcs-Szatmár-Bereg Megyei Rendőrkapitányság Záhony Határrendészeti Kirendeltsége
proti
Oskarovi Shomodimu
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Magyar Köztársaság Legfelsőbb Bírósága)
„Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Malý pohraničný styk na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov — Nariadenie (ES) č. 1931/2006 — Nariadenie (ES) č. 562/2006 — Maximálna dĺžka pobytu — Pravidlá výpočtu“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 21. marca 2013
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Malý pohraničný styk na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov — Nariadenie č. 1931/2006 — Autonómny výklad — Dĺžka pobytu v pohraničnej oblasti — Pravidlá výpočtu
(Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda; nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 562/2006 a č. 1931/2006, článok 5)
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Malý pohraničný styk na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov — Nariadenie č. 1931/2006 — Dĺžka pobytu v pohraničnej oblasti — Prerušenie pobytu — Začiatok plynutia — Prekročenie hranice medzi hraničným členským štátom a krajinou bydliska držiteľa povolenia na malý pohraničný styk — Frekvencia prekročení — Neexistencia vplyvu
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1931/2006, článok 5)
Nariadenie č. 1931/2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru, sa má vykladať v tom zmysle, že držiteľ povolenia na malý pohraničný styk, ktoré bolo vydané v osobitnom režime malého pohraničného styku zavedeného týmto nariadením, musí mať v medziach stanovených uvedeným nariadením a dvojstrannou dohodou uzatvorenou na účely vykonania nariadenia medzi treťou krajinou, ktorej je držiteľ povolenia štátnym príslušníkom a ktorá je susedným členským štátom, možnosť pohybovať sa v pohraničnej oblasti po dobu troch mesiacov, pokiaľ jeho pobyt nebol prerušený, a po každom prerušení pobytu mu prináleží nové právo na pobyt v dĺžke troch mesiacov.
Tak znenie, ako aj zmysel nariadenia č. 1931/2006 totiž vyžadujú nezávislý výklad a nie výklad z hľadiska schengenského acquis. Článok 5 tohto nariadenia odkazuje na účely stanovenia maximálnej dĺžky povoleného pobytu, ktorá neprekročí tri mesiace pri „každom neprerušenom pobyte“, na dvojstranné dohody. Toto spresnenie, ako aj pojmy, ktorými je formulovaný, rozlišuje jasne medzi časovým obmedzením malého pohraničného styku a „schengenským obmedzením“, ktoré sa v žiadnom prípade nevzťahuje na neprerušený pobyt. Okolnosť, že táto maximálna doba je ako v schengenskom acquis ohraničená tromi mesiacmi, nemôže spochybniť jeho osobitnú povahu vo vzťahu k všeobecnému právu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť, keďže zo žiadneho ustanovenia nariadenia č. 1931/2006 nevyplýva, že by tieto tri mesiace boli začlenené do doby šiestich mesiacov.
Okrem toho zámerom normotvorcu Únie bolo zaviesť pre malý pohraničný styk pravidlá, ktoré sú výnimkou z nariadenia č. 562/2006, v podobe kódexu Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice. Predmetom týchto pravidiel je umožniť obyvateľom dotknutých pohraničných oblastí na účely zohľadnenia miestnych aktuálnych alebo historicky zdedených daností prekračovať vonkajšie pozemné hranice Únie z legitímnych hospodárskych, sociálnych, kultúrnych alebo rodinných dôvodov, a to jednoducho, teda bez nadmernej administratívnej záťaže, často, ale aj pravidelne.
(pozri body 23, 24, 26, bod 1 výroku)
Článok 5 nariadenia č. 1931/2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru, sa má vykladať v tom zmysle, že pod prerušením pobytu držiteľa povolenia na malý pohraničný styk vydaného v osobitnom režime malého pohraničného styku zavedeného týmto nariadením sa chápe prekračovanie hranice medzi hraničným členským štátom a treťou krajinou, kde má držiteľ uvedeného povolenia bydlisko,, v súlade s podmienkami stanovenými týmto povolením, a to bez ohľadu na frekvenciu prekračovania hranice, aj keby k nemu dochádzalo niekoľkokrát denne.
(pozri bod 29, bod 2 výroku)