—

Ministerul public, Parchetul de pe lângă Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie, Direcţia de Investigare a Infracţiunilor de Criminalitate Organizată şi Terorism, v zastúpení: O. Codruţ, procuror,

—

R. D. Nilaş a S.-D. Dascăl, v zastúpení: D. Ionescu a F. Plopeanu, avocaţi,

—

G. A. Gânscă, v zastúpení: C. Dutescu, avocat,

—

rumunská vláda, v zastúpení: R. Radu, A. Wellman a R.-M. Giurescu, splnomocnení zástupcovia,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a D. Hadroušek, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a M. de Ree, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: T. van Rijn, I. Rogalski a R. Vasileva, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 bodu 14 a článku 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 247, s. 1, ďalej len „smernica 2004/39“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného stíhania začatého proti R. D. Nilaşovi, G. A. Gânscăovi, S.-D. Dascălovi, I. H. Baboşovi a A.-M. Opreanovej (ďalej spolu len „obžalovaní vo veci samej“), obžalovaným zo spáchania trestného činu manipulácie s kurzami akcií akciovej spoločnosti na trhu s finančnými nástrojmi Rasdaq (ďalej len „trh Rasdaq“).

3

Odôvodnenia č. 2, 5, 44 a 56 smernice 2004/39 znejú:

…

…

…

4

Na účely smernice 2004/39 definujú článok 4 ods. 1 body 14 a 15 tejto smernice „regulovaný trh“ a „MTF“ takto:

5

Hlavu III tejto smernice s názvom „Regulované trhy“ tvoria články 36 až 47. Pod názvom „Povolenie a rozhodné právo“ uvedený článok 36 ods. 1, 2 a 5 stanovuje:

„1.   Členské štáty vyhradia povolenie pre regulovaný trh iba pre tie systémy, ktoré spĺňajú ustanovenia tejto hlavy.

Povolenie pre regulovaný trh sa udelí, iba ak sa príslušný orgán presvedčí, že organizátor trhu a aj systémy regulovaného trhu spĺňajú aspoň požiadavky stanovené v tejto hlave.

…

2.   Členské štáty nariadia, aby organizátor regulovaného trhu vykonával úlohy týkajúce sa organizácie a činnosti regulovaného trhu pod dohľadom príslušného orgánu. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pravidelne preskúmavali súlad regulovaných trhov s ustanoveniami tejto hlavy. Zabezpečia tiež, aby príslušné orgány monitorovali, či regulované trhy vždy [stále – neoficiálny preklad] spĺňajú podmienky pre počiatočné povolenie ustanovené v tejto hlave.

…

5.   Príslušný orgán môže odňať povolenie vydané regulovanému trhu…“.

6

V zmysle článku 47 tejto smernice s názvom „Zoznam regulovaných trhov“:

„Každý členský štát zostaví zoznam regulovaných trhov, pre ktoré je domovským členským štátom, a zašle ho ostatným členským štátom a Komisii. Podobné oznámenie sa uskutoční v prípade každej zmeny tohto zoznamu. Komisia uverejní zoznam všetkých regulovaných trhov v Úradnom vestníku Európskej únie a aspoň raz do roka ho aktualizuje. Komisia tiež uverejní a aktualizuje zoznam na svojej internetovej stránke vždy, keď členské štáty oznámia zmeny svojich zoznamov.“

7

Článok 69 smernice 2004/39 stanovuje, že odkazy na smernicu Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, s. 27; Mim. vyd. 06/002, s. 43), ktorá bola zrušená s účinnosťou od 1. novembra 2007, sa považujú za odkazy na smernicu 2004/39.

8

Článok 71 poslednej uvedenej smernice s názvom „Prechodné ustanovenia“ vo svojom odseku 5 stanovuje, že akémukoľvek existujúcemu systému, na ktorý sa vzťahuje definícia MTF a ktorý prevádzkuje organizátor regulovaného trhu, sa za určitých podmienok na žiadosť organizátora regulovaného trhu udelí povolenie ako MTF.

9

Článok 1 smernice 93/22 obsahoval definície uplatniteľné na účely tejto smernice. Bod 13 tohto článku stanovoval:

„regulovaným trhom je trh pre nástroje uvedené v oddieli B prílohy, ktorý:

…“

10

Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, s. 16; Mim. vyd. 06/004, s. 367) stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

11

Článok 9 prvý odsek tejto smernice znie:

„Táto smernica sa vzťahuje na každý finančný nástroj prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu aspoň v jednom členskom štáte, alebo pre ktoré sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto regulovanom trhu bez ohľadu na to, či sa transakcia na tomto trhu skutočne udeje alebo nie.“

12

Zákon č. 297/2004 o kapitálovom trhu (lege privind piaţa de capital) z 28. júna 2004 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 571, z 29. júna 2004, ďalej len „zákon č. 297/2004“) prebral okrem iného smernice 2003/6 a 2004/39. Článok 125 tohto zákona stanovuje:

„Regulovaný trh je systém obchodovania s finančnými nástrojmi…, ktorý:

13

Článok 248 uvedeného zákona zakazuje každej fyzickej alebo právnickej osobe vykonávať manipuláciu s trhom, ako je definovaná v článku 244 ods. 5 písm. a) rovnakého zákona.

14

Podľa článku 253 toho istého zákona:

„1.   Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na každý finančný nástroj, ktorý bol prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu v Rumunsku alebo v inom členskom štáte alebo pre ktorý sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie, bez ohľadu na to, či sa transakcia na predmetnom regulovanom trhu skutočne udeje alebo nie.

…

3.   Zákazy a ustanovenia upravené v tejto hlave sa uplatňujú:

15

Článok 279 ods. 1 zákona č. 297/2004 stanovuje, že úmyselné spáchanie skutkov uvedených okrem iného v článku 248 tohto zákona je trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody alebo peňažný trest.

16

Dňa 30. decembra 2010 Ministerul public, Parchetul de pe lângă Înalta Curte de Casație și Justiție, Direcţia de Investigare a Infracţiunilor de Criminalitate Organizată şi Terorism (prokuratúra pri Najvyššom kasačnom a odvolacom súde, riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu, ďalej len „Ministerul public“) podalo vnútroštátnemu súdu obžalobu na obžalovaných vo veci samej. Ministerul public ich obžalovalo z trestného činu manipulácie s akciami ACIS, ktoré emitovala spoločnosť SC AICI Bistrita SA, na trhu Rasdaq vo februári 2008 (pokiaľ ide o S.-D. Dascăla) a v období od novembra 2007 do februára 2008 (pokiaľ ide o ostatných obžalovaných vo veci samej).

17

Obhajcovia obžalovaných vo veci samej navrhli vnútroštátnemu súdu, aby najskôr určil, či trh Rasdaq predstavuje regulovaný trh v zmysle ustanovení zákona č. 297/2004.

18

Vnútroštátny súd v tomto ohľade spresnil, že trh Rasdaq začal svoju činnosť v roku 1996 pod pôvodným názvom Bursa Electronică Rasdaq, a to ako platforma na obchodovanie s akciami štátnych spoločností transformovaných na spoločnosti s verejnou účasťou v rámci rozsiahleho privatizačného programu. Tento trh bol povolený rozhodnutím CNVM z 27. augusta 1996, a považoval sa teda za trh organizovaný a kontrolovaný touto komisiou, ktorý sa riadi vlastnými pravidlami fungovania.

19

Dňa 1. decembra 2005 sa Bursa Electronică Rasdaq S.A. zlúčila s Bursa de Valori Bucureşti S.A., pričom prvá z nich bola absorbovaná druhou. Právnická osoba, ktorá týmto zlúčením vznikla, bola nazvaná Bursa de Valori Bucureşti S.A a spravovala dva rozdielne trhy, a to regulovaný trh Bursa de Valori Bucureşti a trh Rasdaq.

20

CNVM potom udelila povolenie prvému z týchto trhov. Pred vnútroštátnym súdom CNVM uviedla, že vzhľadom na svoje štatutárne právomoci kontroluje a upravuje aj fungovanie trhu Rasdaq, aj keď tento trh nebol zaradený do žiadnej z kategórií platforiem na obchodovanie stanovených európskymi právnymi normami.

21

Vnútroštátny súd uvádza, že Ministerul public zastáva názor, že trh Rasdaq je regulovaným trhom, lebo sa zlúčil s Bursa de Valori Bucureşti, čím vznikol jediný trh, ktorý funguje v súlade s pravidlami CNVM a trhom Bursa de Valori Bucureşti.

22

Obžalovaní vo veci samej naproti tomu tvrdia, že trh Rasdaq nie je regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39. Keďže pojem „regulovaný trh“ je autonómnym pojmom Európskej únie, nemôže byť každý povolený trh automaticky považovaný za regulovaný trh. Tento pojem okrem toho nemožno vykladať podľa významu, ktorý sa zvyčajne pripisuje pojmu „regulovaný“.

23

Za týchto podmienok sa Curtea de Apel Cluj rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24

Ministerul public, R. D. Nilaş a S.-D. Dascăl, ako aj rumunská vláda z rôznych dôvodov spochybňujú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania alebo niektorých položených otázok.

25

Ministerul public sa domnieva, že druhá a tretia prejudiciálna otázka sú neprípustné, pretože boli položené obžalovanými vo veci samej bez toho, aby vnútroštátny súd prijal rozhodnutie, ktorým by tieto otázky prijal za svoje. Okrem toho cieľom prvej otázky, ktorej chýba správny opis predmetu sporu vo veci samej, uplatniteľných ustanovení vnútroštátneho práva, ako aj tvrdení účastníkov konania, je posúdenie súladu vnútroštátneho práva s právom Únie.

26

R. D. Nilaş a S.-D. Dascăl sa domnievajú, že prvá otázka sa týka posúdenia skutkových okolností, pretože pre odpoveď na otázku, či trh Rasdaq má postavenie regulovaného trhu, stačí preskúmať, či CNVM na základe povoľovacieho konania stanoveného vnútroštátnou právnou úpravou povolila, aby fungoval ako regulovaný trh. Články 9 až 14 smernice 2004/39, ktoré sú uvedené v tejto otázke, okrem toho nemajú s vecou samou žiadny súvis a vnútroštátny súd nezdôvodnil potrebu výkladu ustanovení tejto smernice pre jeho rozhodnutie vo veci. Tretia otázka nie je sama osebe pre rozhodnutie sporu potrebná, pretože oznámenie stanovené v článku 47 smernice 2004/39, ku ktorému má dôjsť po tom, ako členský štát posúdi trh ako regulovaný trh, nepredstavuje podmienku tohto posúdenia.

27

Napokon sa rumunská vláda, ktorá tiež tvrdí, že cieľom prvej otázky je posúdenie súladu vnútroštátneho práva s právom Únie, čo presahuje právomoc Súdneho dvora, domnieva, že hlava II smernice 2004/39, ktorá je uvedená v druhej otázke, je pre rozhodnutie sporu vo veci samej irelevantná.

28

Čo sa týka po prvé námietky neprípustnosti vznesenej Ministerul public proti druhej a tretej otázke, treba poznamenať, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd uviedol, že cieľom týchto otázok je objasniť, či je trh Rasdaq regulovaným trhom v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39. Za týchto okolností treba konštatovať, že uvedené otázky boli vnútroštátnym súdom položené v súlade s článkom 267 ZFEÚ.

29

Čo sa týka po druhé tvrdenia, že cieľom prvej otázky je posúdenie súladu vnútroštátneho práva s právom Únie, stačí konštatovať, že zo samotného znenia tejto otázky jasne vyplýva, že cieľom tejto otázky je výklad práva Únie, v prejednávanej veci rôznych ustanovení smernice 2004/39.

30

Po tretie, pokiaľ ide o údajné nedostatky rozhodnutia vnútroštátneho súdu, opis skutkových okolností sporu vo veci samej v tomto rozhodnutí, ako sú zhrnuté v bodoch 16 až 22 tohto rozsudku, ako aj relevantných ustanovení zákona č. 297/2004, umožňuje pochopiť, ako vyplýva okrem iného z písomných pripomienok členských štátov a tiež Komisie, že požadovaný výklad ustanovení smernice 2004/39 týkajúcich sa pojmu „regulovaný trh“ môže určiť, či konania vytýkané obžalovaným v konaní vo veci samej možno postihnúť podľa smernice 2003/6 a ustanovení uvedeného zákona, ktorými bola táto smernica prebratá.

31

Čo sa týka po štvrté ustanovení smernice 2004/39 uvedených v prvej a druhej otázke, ktoré podľa R. D. Nilaşa a S.-D. Dascăla a tiež rumunskej vlády nie sú v prejednávanej veci relevantné, treba pripomenúť, že okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť pre rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, potrebné, či už na ne v položených otázkach odkázal alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral prvky práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri najmä rozsudky z 27. októbra 2009, ČEZ, C-115/08, Zb. s. I-10265, bod 81, ako aj z 10. februára 2011, Vicoplus a i., C-307/09 až C-309/09, Zb. s. I-453, bod 22).

32

Z uvedeného vyplýva, že ak môže výklad ustanovení smernice 2004/39 týkajúcich sa pojmu „regulovaný trh“, na ktoré sa odkazuje v samotných prejudiciálnych otázkach, pomôcť vnútroštátnemu súdu vyriešiť spor, ktorý mu bol predložený, ako je spresnené v bode 30 tohto rozsudku, uvedenie iných, prípadne irelevantných ustanovení nemôže mať vplyv na prípustnosť týchto otázok.

33

Napokon po piate, ostatné pripomienky R. D. Nilaşa a S.-D. Dascăla, ktoré sa týkajú prvej a tretej otázky, smerujú k odpovedi na tieto otázky. Týkajú sa teda analýzy merita týchto otázok a nie ich prípustnosti.

34

Z uvedeného vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

35

Ako bolo uvedené v bode 30 tohto rozsudku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa svojimi otázkami pýta, či manipulácia s kurzom akcií akciovej spoločnosti, ktorá sa kladie za vinu obžalovaným vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 2003/6.

36

Treba uviesť, že táto smernica sa podľa svojho článku 9 prvého odseku vzťahuje na každý finančný nástroj, ktorý bol prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu aspoň v jednom členskom štáte alebo pre ktorý sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto regulovanom trhu bez ohľadu na to, či sa samotná transakcia na tomto trhu skutočne udeje alebo nie.

37

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza iba to, že transakcie vytýkané obžalovaným vo veci samej boli vykonané na trhu Rasdaq. Vnútroštátny súd nespresňuje, či dotknuté akcie boli prijaté na obchodovanie aj na inom trhu s finančnými nástrojmi, ktorý je kvalifikovaný ako regulovaný trh, alebo či v čase skutkových okolností bola podaná žiadosť o takéto prijatie. Ak by to tak bolo, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu, uvedené manipulácie by na základe článku 9 smernice 2003/6 v každom prípade patrili do pôsobnosti tejto smernice a na účely sporu vo veci samej by nebolo potrebné zisťovať, či trh Rasdaq je alebo, nie je regulovaným trhom v zmysle smernice 2004/39.

38

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd žiada o vysvetlenie pojmu „regulovaný trh“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39. Hlava II tejto smernice uvedená v druhej položenej otázke sa pritom týka podmienok povolenia a činnosti, ktoré platia pre investičné podniky, zatiaľ čo ustanovenia upravujúce regulované trhy obsahuje hlava III uvedenej smernice. Okrem toho články 9 až 14 tej istej smernice, na ktoré sa odkazuje v prvej otázke, sú súčasťou uvedenej hlavy II. Treba konštatovať, podobne ako to urobili viaceré dotknuté osoby, ktoré predložili písomné pripomienky, že hlava II a jej naposledy uvedené články nie sú pre rozhodnutie sporu vo veci samej relevantné.

39

Napokon, aj keď prvá otázka odkazuje na zlúčenie dvoch rumunských trhov s finančnými nástrojmi, z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako bolo uvedené v bode 19 tohto rozsudku, vyplýva, že v roku 2005 sa zlúčili organizátori trhu Bursa de Valori Bucureşti a trhu Rasdaq, a nie trhy samotné.

40

Treba preto konštatovať, že svojou prvou a druhou otázkou, ktoré je vhodné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/38 vykladať v tom zmysle, že na trh s finančnými nástrojmi, ktorý nespĺňa podmienky hlavy III tejto smernice, sa napriek tomu vzťahuje pojem „regulovaný trh“, ako je definovaný v uvedenom ustanovení, ak sa jeho organizátor zlúčil s organizátorom takéhoto regulovaného trhu.

41

Podľa článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39 „regulovaný trh“ musí byť okrem toho, že je prevádzkovaný a/alebo riadený organizátorom trhu, povolený a musí fungovať pravidelne a v súlade s ustanoveniami hlavy III tejto smernice.

42

Z prvého a druhého pododseku článku 36 ods. 1 uvedenej smernice, ktorý patrí do hlavy III tejto smernice, vyplýva, že takýto trh musí byť povolený ako regulovaný trh a že toto povolenie možno vydať iba vtedy, ak organizátor a systémy dotknutého trhu spĺňajú aspoň požiadavky stanovené v tejto hlave. Okrem toho v súlade s odsekom 2 tohto článku musia príslušné orgány členských štátov sledovať, či regulované trhy stále spĺňajú podmienky pre počiatočné povolenie stanovené v tejto hlave. Článok 36 ods. 5 smernice 2004/39 upravuje prípady, keď možno povolenie odňať.

43

Z dvoch predchádzajúcich bodov vyplýva jednak, že na to, aby mohol byť trh s finančnými nástrojmi kvalifikovaný ako „regulovaný trh“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39, musí byť povolený ako regulovaný trh, a jednak, že jeho fungovanie v súlade s požiadavkami stanovenými v hlave III tejto smernice predstavuje základnú podmienku pre získanie a zachovanie tohto povolenia.

44

Naproti tomu skutočnosť, že sa organizátor trhu zlúčil s organizátorom regulovaného trhu je irelevantná, pokiaľ ide o otázku, či je tento prvý trh regulovaným trhom v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39. Možnosť kvalifikovať trh ako regulovaný trh z dôvodu takéhoto zlúčenia nie je totiž stanovená ani v hlave III, ani v iných hlavách tejto smernice.

45

Skutočnosť, ktorú zdôrazňuje rumunská vláda, že akcie boli obchodované na trhu Rasdaq s využitím elektronickej platformy, ktorú poskytol trh Bursa de Valori Bucureşti SA, preto nepostačuje na to, aby bol tento trh právne kvalifikovaný ako „regulovaný trh“, ak nespĺňa podmienky vymenované v bode 43 tohto rozsudku.

46

V tejto súvislosti treba poznamenať, že smernica 2004/39 výslovne predpokladá situácie, keď organizátor regulovaného trhu prevádzkuje aj iný systém obchodovania bez toho, aby sa tento systém stal regulovaným trhom z dôvodu takéhoto prevádzkovania.

47

V odôvodnení č. 56 smernice 2004/39 sa tak uvádza, že organizátori regulovaného trhu by mali byť tiež schopní prevádzkovať MTF, ktorý sa riadi ustanoveniami hlavy II tejto smernice, ako to vyplýva z definície uvedenej v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice, a ktorý teda nie je regulovaným trhom. Prechodné ustanovenie uvedené v článku 71 ods. 5 tej istej smernice tiež stanovuje, že akémukoľvek existujúcemu systému, na ktorý sa vzťahuje definícia MTF prevádzkovaného organizátorom regulovaného trhu, sa za určitých podmienok na žiadosť tohto organizátora udelí povolenie ako MTF.

48

Napokon treba zdôrazniť, že ako vyplýva predovšetkým z odôvodnení č. 2, 5 a 44 smernice 2004/39, ciele tejto smernice spočívajú predovšetkým v ochrane investorov, zachovaní integrity a celkovej efektívnosti finančného systému, ako aj transparentnosti transakcií. Tieto ciele by však mohli byť ohrozené, ak by sa umožnilo, aby bol trh, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v bode 43 tohto rozsudku, kvalifikovaný ako regulovaný trh len z toho dôvodu, že ho prevádzkuje organizátor iného trhu, ktorý bol povolený ako regulovaný trh.

49

So zreteľom na uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že na trh s finančnými nástrojmi, ktorý nespĺňa podmienky hlavy III tejto smernice, sa nevzťahuje pojem „regulovaný trh“, ako je definovaný v uvedenom ustanovení, bez ohľadu na skutočnosť, že sa jeho organizátor zlúčil s organizátorom takého regulovaného trhu.

50

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 47 smernice 2004/39 vykladať v tom zmysle, že uvedenie trhu na zozname regulovaných trhov upravenom v tomto článku predstavuje nevyhnutnú podmienku kvalifikácie tohto trhu ako regulovaného trhu v zmysle tejto smernice.

51

Treba po prvé uviesť, že hoci uvedenie na zozname vytvorenom dotknutým členským štátom predstavuje prvok definície pojmu „regulovaný trh“ podľa článku 1 bodu 13 smernice 93/22, takýto prvok chýba v definícii rovnakého pojmu uvedenej v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39, ktorá vo svojom článku 69 stanovuje, že s účinnosťou od 1. novembra 2007 zrušila smernicu 93/22.

52

Po druhé posledná uvedená definícia pojmu „regulovaný trh“ spresňuje, že takýto trh funguje pravidelne a v súlade s ustanoveniami hlavy III smernice 2004/39. Hoci pritom článok 47 tejto smernice patrí do tejto hlavy, nemožno dospieť k záveru, že povinnosť členského štátu zostaviť zoznam stanovený v tomto článku je súčasťou fungovania predmetného trhu.

53

Po tretie, ako bolo pripomenuté v bode 42 tohto rozsudku, povolenie pôsobiť ako regulovaný trh sa musí podľa článku 36 ods. 1 prvého pododseku smernice 2004/39 vyhradiť pre systémy obchodovania, ktoré sú v súlade s ustanoveniami hlavy III tejto smernice. Keďže sa zápis do zoznamu stanoveného v článku 47 tej istej smernice musí vykonať až po tomto povolení, nemôže logicky tvoriť podmienku tohto povolenia.

54

Z uvedeného vyplýva, že uvedenie na tomto zozname nemá pre kvalifikáciu trhu s finančnými nástrojmi ako regulovaného trhu v zmysle smernice 2004/39 konštitutívnu povahu. Samotný fakt, že trh nie je uvedený na tomto zozname, preto nestačí na vylúčenie toho, že predmetný trh je regulovaným trhom.

55

Na tretiu otázku teda treba odpovedať tak, že článok 47 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že uvedenie trhu na zozname regulovaných trhov upravenom v tom článku nie je nevyhnutnou podmienkou kvalifikácie tohto trhu ako regulovaného trhu v zmysle tejto smernice.

56

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: