—

Pfeifer & Langen KG, v zastúpení: D. Ehle a C. M. Hagemann, Rechtsanwälte,

—

Hauptzollamt Aachen, v zastúpení: M. Lambertz a R.-M. Gleim-Arnold, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: P. Rossi a B. Schima, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 4 nariadenia Komisie (EHS) č. 1443/82 z 8. júna 1982 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania systému kvót v sektore cukru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 158, s. 17), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 392/94 z 23. februára 1994 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 53, s. 7, ďalej len „nariadenie č. 1443/82“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Pfeifer & Langen KG (ďalej len „Pfeifer & Langen“) a Hauptzollamt Aachen vo veci prebytočného množstva cukru stanoveného nemeckými orgánmi v rámci kontroly a posteriori uskutočnenej v priestoroch výrobcu a hospodárskeho roku, do ktorého sa má tento prebytok zaradiť.

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 1785/81 z 30. júna 1981 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 177, s. 4), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1148/98 z 2. júna 1998 (Ú. v. ES L 159, s. 38; Mim. vyd. 03/023, s. 126, ďalej len „základné nariadenie“), malo v rámci spoločnej organizácie trhov v sektore cukru (ďalej len „SOT cukru“) za cieľ zachovať nevyhnutné záruky, pokiaľ ide o zamestnanosť a životnú úroveň výrobcov základných surovín, akými sú výrobcovia cukru Európskeho spoločenstva, a zabezpečiť bezpečnosť zásobovania všetkých spotrebiteľov cukrom za primerané ceny stabilizovaním trhu s cukrom.

4

Na tieto účely základné nariadenie upravovalo výrobu, dovoz a vývoz cukru. Zaviedlo najmä systém výrobných kvót, ktorý podľa jeho pätnásteho odôvodnenia predstavoval prostriedok zaručujúci výrobcom ceny Spoločenstva a odbyt ich výroby.

5

V rámci tohto systému kvót bolo každému členskému štátu pridelené na každý hospodársky rok (teda od 1. júla jedného roka do 30. júna nasledujúceho roka) základné množstvo domácej výroby. Toto množstvo bolo podľa kritérií stanovených základným nariadením v rámci každého členského štátu rozdelené medzi podnikmi vyrábajúcimi cukor vo forme výrobných kvót A a B.

6

Článok 24 ods. 1 druhý pododsek základného nariadenia stanovoval:

„V zmysle tohto nariadenia:

7

Cukor vyrobený v rámci kvóty A, ktorý predstavoval spotrebu v Spoločenstve, mohol byť voľne uvádzaný na spoločný trh a jeho odbyt bol zaručený intervenčnou cenou. Cukor vyrobený v rámci kvóty B takisto mohol byť voľne uvádzaný na spoločný trh, avšak bez záruky intervenčnej ceny alebo mohol byť s poskytnutím vývoznej náhrady vyvezený do tretích štátov. Na cukor C sa nevzťahoval systém cenovej podpory, ani systém vývozných náhrad.

8

Keďže SOT cukru spočívala na systéme samofinancovania, náklady na vývozné náhrady boli financované prostredníctvom produkčných odvodov, zatiaľ čo z výroby cukru C sa žiadne odvody nevyberali. Okrem toho bol cukor C určený na vývoz mimo územia Spoločenstva a predaj na svetovom trhu.

9

V tejto súvislosti článok 26 základného nariadenia uvádzal:

„1.   … cukor C, ktorý nebol prenesený v zmysle článku 27, sa nesmie odpredať na vnútornom trhu Spoločenstva a musí byť vyvezený do 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom hospodárskom roku.

…

3.   Podmienky uplatnenia tohto článku sa stanovujú podľa postupu upraveného v článku 41.

Tieto podmienky upravujú najmä výber poplatku z cukru C… podľa odseku 1, ktorého vývoz v pôvodnom stave v požadovaných lehotách nebol preukázaný ku dňu, ktorý treba určiť.“ [neoficiálny preklad]

10

Článok 27 ods. 1 a 2 základného nariadenia stanovoval:

„1.   Každý podnik sa môže rozhodnúť o prenesení celej výroby cukru nad rámec kvóty ‚A‘ alebo jej časti do nasledujúceho hospodárskeho roka, pričom sa považuje za časť produkcie nasledujúceho hospodárskeho roka. Takéto rozhodnutie je neodvolateľné.

…

2.   Podniky, ktoré prijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1:

…“ [neoficiálny preklad]

11

Článok 27 ods. 3 základného nariadenia stanovoval:

„Podmienky uplatnenia tohto článku, ktoré môžu stanoviť hraničné množstvá cukru, ktoré možno preniesť, sa stanovia podľa postupu upraveného v článku 41.

Tieto podmienky upravujú najmä výber poplatku z uskladniteľného množstva…, ktoré sa odpredá počas stanoveného obdobia uskladnenia.“ [neoficiálny preklad]

12

Článok 28 základného nariadenia stanovoval kritériá určujúce produkčné odvody, najmä z výroby cukru A a B. Tieto odvody vyberali členské štáty.

13

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2670/81 zo 14. septembra 1981 ustanovujúce podrobné vykonávacie pravidlá pre výrobu cukru, ktorá presahuje kvótu (Ú. v. ES L 262, s. 14; Mim. vyd. 03/005, s. 85), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 158/96 z 30. januára 1996 (Ú. v. ES L 24, s. 3; Mim. vyd. 03/018, s. 421, ďalej len „nariadenie č. 2670/81“), spresňovalo podmienky, za ktorých sa cukor C považoval za vyvezený.

14

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 2670/81 znel:

„Výrobky uvedené v článku 26 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1785/81 sa považujú za vyvezené, ak:

V prípade nesplnenia ktorejkoľvek podmienky stanovenej v prvom pododseku, okrem prípadov vyššej moci, sa príslušné množstvo cukru C… považuje za uvedené na vnútorný trh spoločenstva.

V prípade vyššej moci, rozhodne o potrebných opatreniach, na základe okolností uvedených dotknutou stranou, príslušná agentúra členského štátu, na území ktorého bol daný cukor C… vyrobený.

Ak sa daný cukor C… vyváža z územia členského štátu, iného než je členský štát výroby, o daných opatreniach sa rozhodne po prípadnom doručení stanoviska kompetentných orgánov tohto členského štátu.“

15

Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2670/81 stanovoval:

„Príslušný členský štát uvalí v prípade cukru C za každých 100 kg bieleho, prípadne surového cukru…, ktoré sa v zmysle článku 1 ods. 1 umiestnili na vnútorný trh, poplatok rovnajúci sa súčtu:

16

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1443/82 uvádzal:

„V zmysle článkov 26 až 29 [základného] nariadenia produkcia cukru znamená celkové množstvo vyjadrené v bielom cukre:

…“ [neoficiálny preklad]

17

Článok 3 nariadenia č. 1443/82 stanovoval:

„1.   Každý rok do 15. februára členské štáty stanovia predbežnú produkciu cukru na daný hospodársky rok pre každý podnik nachádzajúci sa na ich území.

…

3.   Každý rok do 1. októbra členské štáty stanovia konečnú produkciu cukru… každého podniku v predchádzajúcom hospodárskom roku.

4.   Ak sa po stanovení konečnej produkcie cukru… uvedenej v odseku 3 objavia rozdiely, takéto rozdiely sa zohľadnia pri stanovovaní konečnej produkcie za ten hospodársky rok, v ktorom sa zistili.“ [neoficiálny preklad]

18

Článok 4 nariadenia č. 1443/82 uvádzal:

„1.   S výhradou nasledujúcich odsekov výroba cukru… podniku v zmysle článkov 26 až 29 [základného] nariadenia znamená množstvo cukru… skutočne vyrobené týmto podnikom.

2.   Celkovú výrobu cukru v hospodárskom roku predstavuje výroba uvedená v odseku 1 zvýšená o množstvo cukru prenesené do tohto hospodárskeho roku a znížená o množstvo cukru prenesené do nasledujúceho hospodárskeho roku.“ [neoficiálny preklad]

19

Článok 23 nariadenia Rady č. 1009/67/EHS z 18. decembra 1967 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 308, 1967, s. 1) stanovoval:

„1.   Členské štáty stanovia základnú kvótu pre každý závod alebo pre každý podnik, ktorý vyrába cukor na ich území. S výhradou ustanovení prijatých na základe odseku 3 alebo 4 sa táto základná kvóta stanoví vzhľadom na priemernú ročnú produkciu cukru závodu alebo podniku dotknutých v hospodárskom roku 1961/1962 až 1965/1966 koeficientom vyjadrujúcim vzťah medzi základným množstvom členského štátu a priemernou ročnou výrobou cukru v tomto štáte v uvedenom období.

Základné množstvo predstavuje pre

Nemecko 1750000 ton bieleho cukru,

Francúzsko 2400000 ton bieleho cukru,

Taliansko 1230000 ton bieleho cukru,

Holandsko 550000 ton bieleho cukru,

U.E.B.L. 550000 ton bieleho cukru.

2.   Pokiaľ členský štát stanoví základné kvóty pre jednotlivé podniky, prijme nevyhnutné opatrenia na zohľadnenie záujmov spracovateľov cukrovej repy a trstinového cukru.

3.   Rada rozhodujúca na návrh Komisie podľa postupu hlasovania stanoveného v článku 43 ods. 2 Zmluvy stanoví všeobecné pravidlá na uplatnenie odseku 1 a prípadné odchýlky od ustanovení tohto odseku.

4.   Ak je potrebné určiť podmienky uplatnenia tohto článku, tieto podmienky sa stanovia podľa postupu upraveného v článku 40.“ [neoficiálny preklad]

20

Nariadenie č. 1009/67 bolo zrušené nariadením Rady (EHS) č. 3330/74 z 19. decembra 1974, o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 359, s. 1).

21

Základné nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 2038/1999 Rady z 13. septembra 1999 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 252, s. 1).

22

Nariadenie č. 2670/81 bolo zrušené a nahradené nariadením Komisie (ES) č. 967/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné podmienky uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 v súvislosti s výrobou mimo kvót v sektore cukru (Ú. v. EÚ L 176, s. 22).

23

Nariadenie č. 1443/82 bolo zrušené a nahradené nariadením Komisie (ES) č. 314/2002 z 20. februára 2002 ustanovujúcim podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému kvót v sektore cukru (Ú. v. ES L 50, s. 40; Mim. vyd. 03/035, s. 190).

24

Na spor vo veci samej sa však vzhľadom na dátum skutkových okolností dotknutých vo veci samej vzťahuje základné nariadenie a nariadenia č. 2670/81 a č. 1443/82.

25

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Pfeifer & Langen vyrába cukor vo svojich závodoch v Elsdorfe, Euskirchene, Appeldorne a Lage (Nemecko).

26

Na základe vyhlásenia tohto podniku z 8. septembra 1998 Hauptzollamt Köln-West rozhodnutím z 25. septembra 1998 stanovil jeho konečnú produkciu cukru pre hospodársky rok 1997/98.

27

Dňa 4. novembra 1999 Hauptzollamt für Prüfungen Köln začal v spoločnosti Pfeifer & Langen kontrolu na mieste. Dňa 16. januára 2003 Hauptzollamt Krefeld pokračoval v tejto kontrole, ktorá sa týkala najmä produkčných odvodov za hospodársky rok 1997/98.

28

Kontrolóri vo svojej správe z 9. mája 2006 uviedli, že vzhľadom na vyhlásenie spoločnosti Pfeifer & Langen zistili výrobný prebytok. V dôsledku toho rozhodnutím z 28. decembra 2006 Hauptzollamt Aachen konštatoval, že Pfeifer & Langen vyrobila dodatočné množstvo zodpovedajúce 9657,4 tonám bieleho cukru za hospodársky rok 1997/1998. Ďalším rozhodnutím z tohto istého dňa Hauptzollamt Aachen vymeral spoločnosti Pfeifer & Langen za tento výrobný prebytok produkčný odvod za cukor C vo výške 5810857,58 eura.

29

Pfeifer & Langen podala proti týmto dvom rozhodnutiam sťažnosti, pričom najmä uviedla, že článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 neumožňuje zaradiť údajný výrobný prebytok do hospodárskeho roka 1997/1998, keďže tento prebytok nebol zistený pred 1. októbrom 1998.

30

Rozhodnutím z 27. apríla 2010 Hauptzollamt Aachen zamietol sťažnosti, ktoré podala Pfeifer & Langen najmä z dôvodu, že konštatovaný výrobný prebytok bol právom zaradený do hospodárskeho roka 1997/1998, keďže článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 je možné uplatniť len na výrobné množstvo, ktoré nahlásil výrobca. Pokiaľ ide o nenahlásené výrobné prebytky, ktoré boli stanovené dodatočne, tieto sa majú zaradiť do hospodárskeho roka, v ktorom sa vyrobili.

31

Okrem toho rozhodnutím takisto z 27. apríla 2010 Hauptzollamt Aachen zmenil svoje rozhodnutie o stanovení výrobného množstva z 28. decembra 2006 a pre hospodársky rok 1997/1998 konštatoval výrobný prebytok vo výške 6922,1 tony. Ďalším rozhodnutím z toho istého dňa zmenil svoje rozhodnutie o výmere produkčných odvodov z 28. decembra 2006 a spoločnosti Pfeifer & Langen vymeral produkčný odvod vo výške 4165027,57 eura.

32

Pfeifer & Langen na pojednávaní uviedla, že tento prebytok predstavoval 1,4 % jej celkovej výroby cukru v hospodárskom roku 1997/1998.

33

Pfeifer & Langen proti tomuto rozhodnutiu podala žalobu na Finanzgericht Düsseldorf.

34

Podľa vnútroštátneho súdu rozhodnutie sporu vo veci samej závisí od toho, či sa má prebytok cukru konštatovaný po uplynutí hospodárskeho roka 1997/1998 v rámci kontroly uskutočnenej v priestoroch spoločnosti Pfeifer & Langen zaradiť do tohto hospodárskeho roka alebo do nasledujúceho hospodárskeho roka.

35

V tomto ohľade vnútroštátny súd zdôrazňuje, že článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 30. januára 1974, Hannoversche Zucker (159/73, Zb. s. 121, bod 6), hoci tento rozsudok sa týkal prebytočných množstiev vyrobených pred nadobudnutím účinnosti SOT cukru, čo vo veci samej neplatí.

36

Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že podľa základného nariadenia sa výrobné kvóty pridelené podnikom týkajú množstiev vyrobených v priebehu hospodárskeho roka. Uplatnenie článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 na prebytočné množstvá cukru stanovené po uplynutí hospodárskeho roka by však viedlo k preneseniu tejto výroby do nasledujúceho hospodárskeho roka. Za týchto podmienok si vnútroštátny súd kladie otázku, či je tento výklad zlučiteľný so systémom výrobných kvót.

37

Za týchto okolností Finanzgericht Düsseldorf rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prebytok cukru stanovený dodatočne príslušným orgánom v rámci kontroly vykonanej v priestoroch výrobcu?“

38

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 má vykladať v tom zmysle, že sa uplatní v situácii, kde vnútroštátne orgány stanovili prebytočné množstvo cukru v rámci kontroly a posteriori uskutočnenej v priestoroch výrobcu.

39

Najskôr je potrebné pripomenúť, že hospodársky rok začínal 1. júla jedného roka a končil 30. júna nasledujúceho roka. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1443/82 mali členské štáty stanoviť do 15. februára každého roka predbežnú produkciu cukru na prebiehajúci hospodársky rok pre každý podnik nachádzajúci sa na ich území. Podľa odseku 3 tohto článku mali ďalej do 1. októbra každého roka stanoviť konečnú produkciu cukru každého podniku v predchádzajúcom hospodárskom roku.

40

Na základe odseku 4 toho istého článku, ak sa po stanovení tejto konečnej produkcie „objavia rozdiely, takéto rozdiely sa zohľadnia pri stanovovaní konečnej produkcie za ten hospodársky rok, v ktorom sa zistili“ [neoficiálny preklad].

41

Toto posledné ustanovenie, ktoré je predmetom prejudiciálnej otázky, má rovnaké znenie ako ustanovenie článku 2 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 700/73 z 12. marca 1973 ustanovujúceho určité podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému kvót v sektore cukru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 67, s. 12). Treba však uviesť, že Súdny dvor v už citovanom rozsudku Hannoversche Zucker odkazoval na článok 2 ods. 3 nariadenia č. 700/73.

42

Vec, ktorá bola predmetom tohto rozsudku, sa týkala prebytočného množstva cukru, ktoré bolo stanovené z oficiálneho súpisu zásob z obdobia po 1. júli 1968, kedy nadobudla účinnosť SOT cukru, ktoré však boli vyrobené pred týmto dátumom.

43

Ako Súdny dvor uviedol v bode 3 už citovaného rozsudku Hannoversche Zucker, položená otázka sa týkala toho, či tento prebytok mal byť na účely výpočtu produkčného odvodu zaradený do obdobia predchádzajúceho nadobudnutiu účinnosti SOT cukru, alebo do prvého hospodárskeho roka v sektore cukru v systéme tejto organizácie, či do hospodárskeho roka, v ktorom bol stanovený.

44

V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 5 uvedeného rozsudku najmä uviedol, že vzhľadom na technické podmienky uskladnenia cukru sa súpisy zásob mohli uskutočňovať len v intervaloch viacerých rokov a v praxi by bolo zložité, pokiaľ sa prebytočné množstvo stanoví vzhľadom na zásoby vyplývajúce z účtovnej evidencie výrobcu, presne určiť skutočný rok výroby tohto prebytku.

45

Súdny dvor v tom istom bode dodal, že zaradenie prebytku do predchádzajúceho hospodárskeho roka v sektore cukru by nevyhnutne viedlo k oprave stanoveného konečného množstva vyrobeného v tomto roku, pokiaľ ide tak o samostatný podnik, ako aj o členský štát a Spoločenstvo ako celok, a takáto oprava by vzhľadom na dôsledky, ktoré by z nej spätne vyplynuli pre výpočet výrobných kót a odvodov, ktoré sa majú vybrať z prebytočnej výroby, priniesla administratívne ťažkosti neprimerané sledovanému cieľu.

46

Súdny dvor v bode 6 tohto rozsudku vyvodil záver, že za týchto okolností treba na položené otázky odpovedať v tom zmysle – oficiálne potvrdenom nariadením č. 700/73 uplatniteľným od 15. marca 1973 –, že rozdiel stanovený po určení konečnej produkcie sa má zohľadniť v tom hospodárskom roku, v ktorom bol stanovený.

47

Je však potrebné konštatovať, že okolnosti dotknuté vo veci samej sa odlišujú od okolností veci, ktorá bola predmetom už citovaného rozsudku Hannoversche Zucker, keďže prebytok cukru zistený v poslednej uvedenej veci sa týkal produkcie cukru, ktorá neprekračovala kvótu stanovenú uplatniteľnou právnou úpravou, a síce článkom 23 nariadenia č. 1009/67. Táto kvóta v podstate zodpovedala súhrnu kvót označených ako „cukor A“ a „cukor B“ stanovených v základnom nariadení.

48

Je však nesporné, že prebytok cukru stanovený vo veci samej zodpovedá cukru C v zmysle článku 24 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, a nie cukru A alebo cukru B. Túto okolnosť okrem tohto nespochybnila ani jedna z dotknutých osôb uvedených v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré predložili pripomienky Súdnemu dvoru.

49

V dôsledku toho, hoci rozhodnutie, ktoré Súdny dvor prijal v už citovanom rozsudku Hannoversche Zucker, naďalej platí vzhľadom na určenie konečnej produkcie cukru, na ktoré sa vzťahujú kvóty A a B, treba overiť, či sa článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 uplatní aj v situácii, v ktorej prebytočné množstvo cukru stanovené vnútroštátnymi orgánmi v rámci kontroly a posteriori uskutočnenej u výrobcu, zodpovedá cukru C.

50

V tomto ohľade je opodstatnené konštatovať, že znenie článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 neumožňuje domnievať sa, že jeho vecná pôsobnosť sa musí obmedziť na cukor A a B.

51

Toto ustanovenia však teba vykladať vo svetle všeobecnej štruktúry a cieľov právnej úpravy Únie v oblasti SOT cukru.

52

V tomto ohľade je potrebné zohľadniť skutočnosť, že základné nariadenie zaviedlo špecifický systém nakladania s prebytkom predstavujúcim cukor C. Podľa tohto systému výrobca cukru, ktorý prekročil kvóty pre cukor A a B a disponuje určitým množstvom cukru C, mal možnosť voľby, pokiaľ ide o cukor C.

53

Na jednej strane totiž mohol, ako stanovuje článok 26 ods. 1 základného nariadenia, vyviezť daný cukor C pred 1. januárom nasledujúcim po skončení dotknutého hospodárskeho roka. Pokiaľ nebolo preukázané, že uvedený cukor bol vyvezený v požadovanej lehote, výrobca musel zaplatiť sumu dlžnú podľa článku 26 ods. 3 tohto nariadenia.

54

Na druhej strane podľa článku 27 ods. 1 a 2 základného nariadenia výrobca mohol rozhodnúť, že prenesie toto množstvo cukru do nasledujúceho hospodárskeho roka, o čom mal byť dotknutý členský štát informovaný do 1. februára. Pokiaľ sa určité množstvo cukru, ktoré bolo takto prenesené, počas stanoveného obdobia uskladnenia odpredalo na vnútornom trhu, poplatok sa vyberal aj z množstva odpredaného cukru.

55

Z toho vyplýva, že buď 1. januára alebo 1. februára malo byť presne zistené množstvo prebytku predstavujúceho cukor C.

56

Výklad článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82, ktorý by umožňoval zaradiť tento prebytok cukru do toho hospodárskeho roka, v ktorom bol stanovený, by však ohrozil cieľ systému cukru C, ktorým bola snaha vyhnúť sa tomu, aby bol tento cukor odpredaný na vnútornom trhu.

57

Ak by totiž bolo možné, aby bol cukor C podobne ako cukor A a B zohľadnený na základe v článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 pri stanovení konečnej produkcie za hospodársky rok, v ktorom bol rozdiel zistený, výrobcovia by nemali žiadnu motiváciu na to, aby tento prebytok cukru vyviezli alebo o ňom podali vyhlásenie a preniesli ho do nasledujúceho hospodárskeho roka. Nebolo by teda možné vylúčiť, že výrobcovia budú na neobmedzený čas skladovať rovnaké prebytky cukru, ktoré mohli byť opakovane zaradené do hospodárskeho roka, v ktorom boli stanovené, hoci v skutočnosti išlo o prenesenie cukru z predchádzajúceho hospodárskeho roka.

58

Táto situácia by nielen bránila účinnej kontrole obchodovania s cukrom C, ale aj porušovala článok 27 ods. 3 základného nariadenia, ktorý stanovoval možnosť obmedzenia množstiev cukru, ktoré sa mohli preniesť.

59

Pokiaľ ide o tvrdenie Hauptzollamt Aachen, podľa ktorého sa článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 uplatňoval len vtedy, keď výrobca nevedel o existencii prebytku v čase, keď podával vyhlásenie o svojej konečnej produkcii cukru, okrem ťažkostí spojených s preukázaním existencie tejto okolnosti je potrebné pripomenúť, že obozretný hospodársky subjekt informovaný o stave právnej úpravy musí pri posúdení výhod, ktoré mu môže priniesť obchod s cukrom, zohľadniť aj riziká spojené s výrobou takéhoto tovaru, najmä ťažkosti s presnou identifikáciou vyrobeného množstva cukru, a prijať tieto riziká ako súčasť bežných problémov spojených s touto výrobou.

60

Okrem toho treba spresniť, že systém uplatniteľný na cukor C, ktorý stanovuje dotknutá právna úprava, spočíva na objektívnych kritériách a uplatňuje sa nezávisle od prípadných podvodných zámerov výrobcu. Poplatky stanovené v prípade, že cukor C nie je vyvezený v lehote stanovenej v článku 26 ods. 1 základného nariadenia alebo je tento cukor uvedený na vnútorný trh v zmysle článku 27 ods. 3 tohto nariadenia, sa mali vyberať bez toho, aby bolo zohľadnené prípadné podvodné správanie výrobcu.

61

Z predchádzajúceho vyplýva, že rámec uplatnenia článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 nemožno rozšíriť na cukor C.

62

V dôsledku toho je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1443/82 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní v situácii, v ktorej bolo prebytočné množstvo cukru stanovené vnútroštátnymi orgánmi v rámci kontroly a posteriori uskutočnenej v priestoroch výrobcu, pokiaľ toto prebytočné množstvo predstavuje cukor C.

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 4 nariadenia Komisie (EHS) č. 1443/82 z 8. júna 1982 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania systému kvót v sektore cukru, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 392/94 z 23. februára 1994, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní v situácii, v ktorej bolo prebytočné množstvo cukru stanovené vnútroštátnymi orgánmi v rámci kontroly a posteriori uskutočnenej v priestoroch výrobcu, pokiaľ toto prebytočné množstvo predstavuje cukor C.