Vec C-25/11
Varzim Sol – Turismo, Jogo e Animação SA
proti
Fazenda Pública
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Supremo Tribunal Administrativo)
„Dane — Šiesta smernica o DPH — Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe — Článok 17 ods. 2 a 5 a článok 19 — ‚Dotácie‘ použité na nákup tovarov a služieb — Obmedzenie práva na odpočítanie dane“
Abstrakt rozsudku
Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Nevyhnutnosť predložiť Súdnemu dvoru dostatočne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte – Rozsah
(Článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23)
Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe – Obmedzenia práva na odpočítanie dane – Dotácie
(Smernica Rady 77/388, článok 17 ods. 2 a 5, článok 19)
Informácie, ktoré musia byť poskytnuté Súdnemu dvoru v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania, neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné odpovede, ale aj na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým osobám bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Na tieto účely je potrebné, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa začleňujú ním položené otázky, alebo prinajmenšom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú.
Pokiaľ teda informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom postačujú na objasnenie predmetu sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavných otázok s významom pre právny poriadok Únie a umožňujú členským štátom predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora a účinne sa zúčastniť na konaní pred Súdnym dvorom, ako aj Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, návrh na začatie prejudiciálneho konania treba považovať za prípustný.
(pozri body 30, 31)
Článok 17 ods. 2 a 5, ako aj článok 19 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, keď oprávňuje zmiešané zdaniteľné osoby vykonať odpočet stanovený v uvedených ustanoveniach podľa určenia všetkých tovarov či služieb alebo ich časti, vypočítal odpočítateľnú sumu v odvetviach, v ktorých takéto zdaniteľné osoby vykonávajú len zdaniteľné plnenia, tak, že do menovateľa zlomku použitého na určenie odpočítateľného podielu zahrnie „dotácie“ nepodliehajúce dani.
Pokiaľ bola zdaniteľná osoba oprávnená vykonať odpočítanie podľa metódy skutočného určenia, ustanovenia článku 19 šiestej smernice sa neuplatňujú, a teda nemôžu obmedziť právo na odpočítanie v uvedených oblastiach, ktoré vyplýva z tejto smernice.
(pozri body 42, 43 a výrok)
Vec C-25/11
Varzim Sol – Turismo, Jogo e Animação SA
proti
Fazenda Pública
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Supremo Tribunal Administrativo)
„Dane — Šiesta smernica o DPH — Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe — Článok 17 ods. 2 a 5 a článok 19 — ‚Dotácie‘ použité na nákup tovarov a služieb — Obmedzenie práva na odpočítanie dane“
Abstrakt rozsudku
Prejudiciálne otázky — Prípustnosť — Nevyhnutnosť predložiť Súdnemu dvoru dostatočne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte — Rozsah
(Článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23)
Daňové ustanovenia — Harmonizácia právnych predpisov — Dane z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe — Obmedzenia práva na odpočítanie dane — Dotácie
(Smernica Rady 77/388, článok 17 ods. 2 a 5, článok 19)
Informácie, ktoré musia byť poskytnuté Súdnemu dvoru v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania, neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné odpovede, ale aj na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým osobám bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Na tieto účely je potrebné, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa začleňujú ním položené otázky, alebo prinajmenšom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú.
Pokiaľ teda informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom postačujú na objasnenie predmetu sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavných otázok s významom pre právny poriadok Únie a umožňujú členským štátom predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora a účinne sa zúčastniť na konaní pred Súdnym dvorom, ako aj Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, návrh na začatie prejudiciálneho konania treba považovať za prípustný.
(pozri body 30, 31)
Článok 17 ods. 2 a 5, ako aj článok 19 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, keď oprávňuje zmiešané zdaniteľné osoby vykonať odpočet stanovený v uvedených ustanoveniach podľa určenia všetkých tovarov či služieb alebo ich časti, vypočítal odpočítateľnú sumu v odvetviach, v ktorých takéto zdaniteľné osoby vykonávajú len zdaniteľné plnenia, tak, že do menovateľa zlomku použitého na určenie odpočítateľného podielu zahrnie „dotácie“ nepodliehajúce dani.
Pokiaľ bola zdaniteľná osoba oprávnená vykonať odpočítanie podľa metódy skutočného určenia, ustanovenia článku 19 šiestej smernice sa neuplatňujú, a teda nemôžu obmedziť právo na odpočítanie v uvedených oblastiach, ktoré vyplýva z tejto smernice.
(pozri body 42, 43 a výrok)