1. 

Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa Súdnemu dvoru kladie otázka, či sa má článok 18 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát od leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej v inom členskom štáte v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve ( 2 ) požadoval povolenie na vstup do jeho vzdušného priestoru na uskutočnenie mimoriadnych charterových letov z tretích krajín na jeho vlastné územie.

2. 

V skutočnosti je v predloženom prípade vzhľadom na dotknutú oblasť najťažšie rozhodnúť, či sa článok 18 ZFEÚ uplatňuje na taký prípad, o aký ide v konaní vo veci samej, konkrétne poskytovanie leteckých dopravných služieb medzi treťou krajinou a členským štátom leteckým dopravcom Spoločenstva.

3. 

V týchto návrhoch predovšetkým vysvetlím dôvody, pre ktoré sa domnievam, že toto ustanovenie sa skutočne uplatňuje na situáciu, o ktorú ide v konaní vo veci samej.

4. 

Potom uvediem, prečo je podľa môjho názoru potrebné uvedené ustanovenie vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu vyžadovať od leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej v inom členskom štáte povolenie na vstup do jeho vzdušného priestoru na uskutočnenie mimoriadnych letov z tretích krajín na jeho vlastné územie.

5.

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 847/2004 z 29. apríla 2004 o rokovaniach a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej službe medzi členskými štátmi a tretími krajinami ( 3 ) stanovuje, že „členský štát neuzavrie s treťou krajinou žiadne ujednanie, ktoré znižuje počet leteckých dopravcov spoločenstva, ktorí podľa existujúcich ujednaní môžu byť určení na poskytovanie služieb medzi jeho územím a uvedenou treťou krajinou ani z hľadiska celého trhu leteckej dopravy medzi oboma stranami, ani z hľadiska určitého spojenia dvojice miest“.

6.

V článku 5 tohto nariadenia sa stanovuje:

„Ak členský štát uzavrie dohodu alebo dohodne zmenu alebo doplnenie dohody, alebo jej príloh, ktorá ohraničuje využívanie prepravných práv alebo počet leteckých dopravcov spoločenstva, ktorí môžu byť určení na využívanie prepravných práv, tento členský štát zabezpečí rozdelenie prepravných práv medzi možných leteckých dopravcov spoločenstva na základe nediskriminačného a transparentného postupu.“

7.

Odôvodnenie 10 nariadenia č. 1008/2008 stanovuje:

„V snahe dobudovať vnútorný letecký trh by sa mali zrušiť stále existujúce obmedzenia platné medzi členskými štátmi, ako sú napr. obmedzenia pri spoločnom označovaní liniek na trasách do tretích krajín alebo pri stanovovaní cien na trasách do tretích krajín s medzipristátím v inom členskom štáte (lety šiestej slobody).“

8.

Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Týmto nariadením sa upravujú postupy udeľovania licencií leteckých dopravcov Spoločenstva, právo leteckých dopravcov Spoločenstva vykonávať letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva a tvorby cien leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva.“

9.

Článok 2 uvedeného nariadenia uvádza:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…

…

…

…“

10.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 1008/2008:

„Žiadny podnik usadený v Spoločenstve nesmie prepravovať cestujúcich, poštu ani náklad za úhradu a/alebo v prenájme, pokiaľ mu nebola udelená príslušná prevádzková licencia.

Podnik, ktorý spĺňa požiadavky tejto kapitoly, je oprávnený získať prevádzkovú licenciu.“

11.

V článku 4 tohto nariadenia sa stanovuje:

„Príslušný licenčný úrad členského štátu udelí prevádzkovú licenciu podniku za predpokladu, že:

…

…“

12.

Článok 15 nariadenia č. 1008/2008 nazvaný „Poskytovanie leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva“, ktorý je súčasťou kapitoly III nazvanej „Prístup k trasám“, stanovuje:

„1.   Leteckí dopravcovia Spoločenstva majú právo prevádzkovať letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva.

2.   Členské štáty nepodmienia prevádzku leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva vykonávanú leteckým dopravcom Spoločenstva žiadnym povolením ani oprávnením. Členské štáty nebudú vyžadovať od leteckých dopravcov Spoločenstva, aby predložili dokumenty alebo informácie, ktoré už poskytli príslušnému licenčnému úradu, za predpokladu, že príslušné informácie možno získať od príslušného licenčného úradu v primeranom čase.

…

5.   Bez ohľadu na ustanovenia dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a s výhradou súťažných pravidiel Spoločenstva uplatniteľných na podniky dotknutý(‑é) členský(‑é) štát(‑y) povolí(‑ia) leteckým dopravcom Spoločenstva kombinovať letecké dopravné služby a uzatvárať dohody o spoločnom označovaní liniek (code share) s akýmkoľvek leteckým dopravcom v prípade leteckých dopravných služieb smerujúcich na letisko, ktoré sa nachádza na jeho/ich území, z neho alebo cez neho z akéhokoľvek/akýchkoľvek bodu(‑ov) alebo na akýkoľvek/akékoľvek bod(‑y) v tretích krajinách.

Členský štát môže v rámci dvojstranných dohôd o leteckých dopravných službách s dotknutou treťou krajinou uložiť obmedzenia týkajúce sa spoločného označovania liniek medzi leteckými dopravcami Spoločenstva a leteckými dopravcami z tretej krajiny najmä v prípade, ak dotknutá tretia krajina neposkytuje podobné obchodné príležitosti leteckým dopravcom Spoločenstva, ktorí poskytujú služby z dotknutého členského štátu. Týmto členské štáty zabezpečia, že obmedzenia uložené podľa týchto dohôd neobmedzia súťaž medzi leteckými dopravcami Spoločenstva, budú nediskriminačné a nebudú reštriktívnejšie, ako je potrebné.“

13.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o leteckej doprave (Luftverkehrsgesetz) v jeho znení uverejnenom 10. mája 2007 (BGB1. 2007 I, s. 698, ďalej len „LuftVG“) sú nemecké lietadlá oprávnené vykonať let, len ak majú na to povolenie (povolenie k letu) a sú zapísané, ak to právna úprava vyžaduje, v nemeckom registri lietadiel (letecký register). Okrem toho podľa tohto ustanovenia smie lietadlo vykonať let len vtedy, ak je typ lietadla homologovaný, ak je vybavené osvedčením letovej bezpečnosti, ktoré uvádza predpis o technickej kontrole lietadiel, ak má vlastník lietadla uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu a ak je lietadlo vybavené tak, aby neprekročilo technicky prijateľnú hranicu hluku.

14.

Na základe § 2 ods. 7 tohto zákona lietadlá, ktoré nie sú registrované a homologované na území pôsobnosti uvedeného zákona na toto územie môžu vstúpiť alebo inak byť na toto územie nasmerované na účely vykonávania letov iba po získaní povolenia. Toto povolenie nie je potrebné vtedy, ak zmluva medzi štátom pôvodu a Spolkovou republikou Nemecko alebo dohovor záväzný pre oba štáty stanovuje inak.

15.

Odsek 8 toho istého § 2 uvádza, že povolenie uvedené v odsekoch 6 a 7 možno udeliť ako všeobecné povolenie alebo pre konkrétny prípad; môže obsahovať povinnosti a dobu platnosti.

16.

V súlade s § 58 LuftVG sa deliktu dopúšťa ten, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti vstúpi bez povolenia upraveného § 2 ods. 7 lietadlom na územie, na ktorom platí tento zákon alebo na toto územie inak lietadlo nasmeruje. Za tento delikt možno uložiť pokutu až do výšky 10000 eur.

17.

§ 94 vyhlášky o licenciách na prevádzkovanie leteckej dopravy (Luftverkehrs‑Zulassungs‑Ordnung) v jej znení uverejnenom 10. júla 2008 (BGB1. 2008 I, s. 1229, ďalej len „LuftVZO“) uvádza, že povolenie na vstup do vzdušného priestoru Spolkovej republiky Nemecko upravené v § 2 ods. 7 LuftVG vydáva Bundesministerium für Verkehr, Bau und Stadtentwicklung (ministerstvo dopravy, výstavby a mestského rozvoja) alebo iný ním poverený orgán.

18.

Ustanovenie § 95 ods. 1 LuftVZO uvádza, že žiadosť o povolenie má obsahovať: názov a sídlo vlastníka lietadla; typ lietadla, ako aj štát imatrikulácie a imatrikulačné číslo; predpokladaný dátum a hodinu príletu, rovnako ako aj pravdepodobný čas jeho odletu alebo jeho letu na iné miesto určenia; letisko odletu a letisko príletu, ako aj prípadne letiská medzipristátia na spolkovom území; počet pasažierov, ako aj druh a množstvo nákladu, účel letu, najmä v prípade prepravy organizovanej skupiny a označenie miesta, na ktorom sa táto skupina na začiatku zhromaždila a, v prípade charterového letu, názov, sídlo a organizačnú zložku prevádzkovateľa. Orgán vydávajúci povolenie môže požadovať ďalšie informácie. Bundesminiterium für Verkehr, Bau und Stadtentwicklung alebo akýkoľvek iný ním označený orgán stanoví podrobnosti týkajúce sa konania o žiadosti o vydanie povolenia v podobe všeobecných správnych ustanovení.

19.

Na základe § 95 ods. 2 LuftVZO musí byť s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 3 tohto paragrafu žiadosť o povolenie na vykonanie nepravidelného letu na komerčné účely s pristátím (príležitostné služby) predložená príslušnému povoľujúcemu orgánu najneskôr dva úplné pracovné dni pred odletom plánovaného letu a v prípade série viac ako štyroch letov najneskôr štyri týždne pre začiatkom plánovaných letov.

20.

Spoločnosť International Jet Management GmbH ( 4 ) je leteckou spoločnosťou so sídlom vo Viedni‑Schwechate (Rakúsko). Prevádzkuje mimoriadne charterové lety s odletmi z tretích krajín, v tomto prípade z Ruska a Turecka s príletmi v členských štátoch Európskej únie.

21.

Táto spoločnosť je držiteľom prevádzkovej licencie vydanej rakúskym ministerstvom dopravy v súlade s nariadením č. 1008/2008. Okrem toho má osvedčenie leteckého prevádzkovateľa v súlade s článkom 6 uvedeného nariadenia, ktoré jej bolo udelené spoločnosťou Austro Control GmbH, spoločnosťou vykonávajúcou činnosti vo verejnom záujme, ktorej obchodné podiely sú majetkom Rakúskej republiky.

22.

Rozsudkom z 24. mája 2011 Amtsgericht Braunschweig odsúdil International Jet Management na zaplatenie peňažnej pokuty 500 eur za porušenie zákona z nedbanlivosti, na zaplatenie štyroch peňažných pokút v sume 1890 eur za úmyselné porušenie zákona a na zaplatenie šiestich peňažných pokút v sume 600 eur, opätovne za úmyselné porušenie zákona. Súd totiž zastával názor, že v čase od 9. decembra 2008 do 15. marca 2009 International Jet Management vykonala lety s odletom v Moskve (Rusko) a Ankare (Turecko) s miestom určenia v Nemecku, hoci nemala povolenie na vstup do nemeckého vzdušného priestoru uvedené v § 2 ods. 7 LuftVG, v spojení s § 94 a nasl. LuftVZO.

23.

V troch prípadoch jej Luftfahrtbundesamt (Spolkový úrad pre letectvo) odmietol vydať povolenie na vstup do nemeckého vzdušného priestoru z dôvodu, že spoločnosť nepredložila „vyhlásenie o indisponibilite“. Toto vyhlásenie osvedčuje skutočnosť, že letecký dopravca Spoločenstva usadený na území iného členského štátu sa vopred v nemeckých leteckých spoločnostiach informoval o tom, že žiaden z nich nemôže dotknutý let vykonať za porovnateľných podmienok. V ďalších prípadoch spolkový úrad pre letectvo (Luftfahrtbundesamt) o takejto žiadosti o povolenie v čase vykonania sporných letov ešte nerozhodol.

24.

International Jet Management podala prvému trestnému senátu Oberlandesgericht Braunschweig odvolanie proti rozsudku z 24. mája 2011 a požaduje zrušenie rozsudku a jej oslobodenie spod obžaloby. Na podporu svojho odvolania táto spoločnosť uvádza, že podmienky uloženia peňažnej pokuty sú nezlučiteľné s právom Únie a že nariadenie č. 1008/2008 jej už priznáva právo na vstup do európskeho vzdušného priestoru bez ďalšieho povolenia. Zastáva tiež názor, že zásada zákazu diskriminácie vyjadrená v článku 18 ZFEÚ zakazuje ukladanie takých peňažných pokút. Napokon tvrdí, že nemecké vnútroštátne pravidlo je nezlučiteľné s článkom 56 ZFEÚ, ktorý zaručuje v Únii slobodu poskytovania služieb.

25.

Vnútroštátny súd, ktorý má pochybnosti o výklade, ktorý treba dať právu Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru niekoľko prejudiciálnych otázok.

26.

Oberlandesgericht Braunschweig položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

27.

Prvou a druhou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či článok 18 ZFEÚ treba vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát požadoval od leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej v inom členskom štáte, povolenie na vstup do svojho vzdušného priestoru na vykonanie mimoriadnych charterových letov s odletom z tretích krajín a s miestom určenia na jeho území.

28.

Hlavnou ťažkosťou v tomto konaní je určiť, či situácia, o ktorú ide v konaní vo veci samej, konkrétne poskytovanie leteckých dopravných služieb s odletom v tretích krajinách a miestom určenia v členskom štáte leteckým dopravcom Spoločenstva, patrí do pôsobnosti ZFEÚ, a teda možno na ňu uplatniť zásadu zákazu diskriminácie.

29.

Odvetvie leteckej dopravy má v ZFEÚ dosť osobité miesto. V súlade s článkom 4 ods. 2 písm. g) ZFEÚ majú členské štáty a Únia v oblasti dopravy spoločnú právomoc. Podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave, konkrétne hlava VI. Slobodné poskytovanie služieb v doprave teda podlieha osobitnému právnemu režimu odlišnému od všeobecného práva.

30.

Okrem toho v tejto hlave VI je samotná letecká doprava, rovnako ako aj námorná doprava, upravená osobitným spôsobom a odlišuje sa od iných druhov dopravy. Článok 100 ods. 1 a 2 ZFEÚ ich totiž vyníma z pôsobnosti uvedenej hlavy, pokiaľ normotvorca Únie nerozhodne inak. ( 5 ) Opatrenia na liberalizáciu leteckej dopravy teda možno prijať výlučne na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ.

31.

V tomto ohľade prijatím nariadenia č. 1008/2008 normotvorca Únie vykonal právomoc, ktorá mu bola priznaná článkom 100 ods. 2 ZFEÚ a liberalizoval letecké dopravné služby pre trasy vnútri Spoločenstva. Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia totiž uvádza, že toto nariadenie upravuje najmä právo leteckých dopravcov Spoločenstva vykonávať letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva. Naopak normotvorca Únie do dnešného dňa neliberalizoval sektor letov medzi tretími krajinami a členskými štátmi.

32.

Preto, keďže tieto trasy ešte neboli liberalizované, majú podliehať všeobecným pravidlám ZFEÚ a, konkrétne, zásade zákazu diskriminácie?

33.

Podľa nemeckej vlády, keďže v súlade s článkom 1 ods. 1 a článkom 15 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1008/2008 sa toto nariadenie uplatňuje iba na letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva, normotvorca Únie využil právomoc, ktorú mu zveril článok 100 ods. 2 ZFEÚ iba na túto jedinú oblasť. Hlava VI ZFEÚ teda upravuje výlučne letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva a neuplatňuje sa na letecké dopravné služby poskytované s odletom z tretích krajín a s miestom určenia v členskom štáte, čím tieto služby vylučuje z pôsobnosti Zmlúv. Článok 18 ZFEÚ sa preto na situáciu, o ktorú ide v konaní vo veci samej, neuplatňuje.

34.

Inými slovami, nemecká vláda zastáva názor, že keďže neexistuje text sekundárneho práva prijatý na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ upravujúci takú situáciu, ako je situácia v konaní vo veci samej, táto situácia musí byť vylúčená z pôsobnosti ZFEÚ.

35.

S týmto stanoviskom sa nemôžem stotožniť. Podľa môjho názoru oblasť, s ktorou táto situácia súvisí, konkrétne poskytovanie leteckých dopravných služieb medzi členským štátom a treťou krajinou leteckým dopravcom Spoločenstva, patrí do pôsobnosti práva Únie a naďalej podlieha dodržiavaniu zásady zákazu diskriminácie.

36.

Nemecká vláda sa podľa môjho názoru mýli, pokiaľ ide o zmysel a význam článku 100 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 58 ods. 1 ZFEÚ.

37.

Odkaz na článok 100 ods. 2 ZFEÚ uvedený v článku 58 ods. 1 ZFEÚ sa totiž týka len slobodného poskytovania služieb. Uvádza, že liberalizácia dopravných služieb sa nemôže uskutočniť v súlade s obvyklým režimom, ale musí sa vykonať v rámci hlavy VI ZFEÚ vzťahujúcej sa na dopravu.

38.

Článok 100 ods. 2 ZFEÚ má zas za cieľ len definovať pôsobnosť uvedenej hlavy VI tým, že odlišuje rôzne druhy dopravy, a tým, že uvádza, že ustanovenia uvedenej hlavy sa automaticky nevzťahujú na leteckú a námornú dopravu. ( 6 ) Jeho cieľom teda nie je, na rozdiel od toho, čo tvrdí nemecká vláda, vylúčiť leteckú dopravu, nech už by bola akákoľvek, z pôsobnosti ZFEÚ dovtedy, kým normotvorca Únie neprijme právnu úpravu na základe tohto ustanovenia. ( 7 )

39.

Hoci teda služby dopravy nepatria do pôsobnosti sekundárnej právnej normy prijatej na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ a tieto služby naďalej podliehajú vnútroštátnej právnej úprave, skutočnosťou zostáva, že členské štáty musia pri prijímaní právnej úpravy týkajúcej sa uvedenej služby rešpektovať článok 61 ZFEÚ a ďalšie všeobecné ustanovenia Zmluvy. ( 8 )

40.

Ak by mali autori Zmlúv v úmysle vylúčiť, s výnimkou pravidiel vzťahujúcich sa na slobodné poskytovanie služieb, uplatnenie všeobecných pravidiel ZFEÚ na odvetvie leteckej dopravy, výslovne by tak urobili ustanovením analogickým ustanoveniu článku 58 ods. 1 ZFEÚ. ( 9 )

41.

Článok 18 ZFEÚ je teda skutočne určený na uplatnenie na situáciu, ktorá ešte nie je upravená sekundárnym právom prijatým na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ.

42.

Zostáva určiť, či vzhľadom na skutočnosť, že situácia v konaní vo veci samej sa týka poskytovania leteckých dopravných služieb s odletom z tretích krajín a miestom určenia v členskom štáte leteckým dopravcom Spoločenstva, patrí táto situácia do pôsobnosti ZFEÚ v zmysle tohto ustanovenia.

43.

Domnievam sa, že to tak je.

44.

Predovšetkým, a pretože táto otázka bola konkrétne nastolená na pojednávaní, zastávam názor, že skutočnosť, že situácia v konaní vo veci samej sa týka nepravidelného letu, nemá vplyv na mnou navrhované riešenie. Postupne sa totiž stiera rozdiel medzi pravidelnými a nepravidelnými leteckými dopravnými službami. ( 10 ) Samotné nariadenie č. 1008/2008 spomína pravidelné letecké dopravné služby iba na niekoľkých miestach, vtedy, keď má pravidelnosť letov vplyv na uplatnenie podmienok udelenia prevádzkovej licencie ( 11 ) alebo význam pre zabezpečenie záväzkov služieb vo verejnom záujme. ( 12 ) Odhliadnuc od týchto osobitných výnimiek, nerozlišuje toto nariadenie pri uplatňovaní svojich ustanovení medzi pravidelnými a nepravidelnými letmi, čo sa mi zdá rozumné vzhľadom na účel uvedeného nariadenia, ktorým je zabezpečiť finančné zdravie leteckých prepravcov, a teda bezpečnosť.

45.

Nariadeniu č. 1008/2008 nie je situácia v konaní vo veci samej vôbec cudzia. Treba pripustiť, že článok 1 ods. 1 tohto nariadenia uvádza, že jeho cieľom je upraviť právo leteckých dopravcov Spoločenstva vykonávať letecké dopravné služby vnútri Spoločenstva. Nemožno však stratiť zo zreteľa, že cieľom tohto nariadenia je tiež upraviť licencie leteckých dopravcov Spoločenstva. V kapitole II venovanej prevádzkovej licencii totiž normotvorca Únie konkrétne harmonizoval podmienky udeľovania prevádzkovej licencie a zaviedol predpisy týkajúce sa jej platnosti, pozastavenia a zrušenia tejto licencie. V tomto ohľade článok 3 ods. 1 druhý pododsek nariadenia uvádza, že každý podnik, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v tejto kapitole, môže získať prevádzkovú licenciu. Odsek 2 tohto článku 3 uvádza, že príslušný licenčný úrad neudelí prevádzkové licencie ani ich neponechá v platnosti, ak nie sú splnené akékoľvek požiadavky uvedenej kapitoly.

46.

Čiže táto harmonizácia, ktorá sa týka postavenia každého leteckého dopravcu Spoločenstva, sa vzťahuje na akýkoľvek vykonaný let, to znamená či už ide o let vnútri Únie alebo o let medzi členským štátom a treťou krajinou. Článok 4 písm. d) uvedeného nariadenia uvádza, že príslušný licenčný úrad členského štátu udelí prevádzkovú licenciu podniku, ak tento spĺňa podmienku, podľa ktorej jeho hlavným predmetom podnikania je prevádzkovať letecké dopravné služby samostatne alebo v kombinácii spolu s akoukoľvek inou obchodnou činnosťou lietadla alebo opravou a údržbou lietadla.

47.

Pojem „letecká dopravná služba“ je definovaný v článku 2 bode 4 nariadenia č. 1008/2008 ako „let alebo séri[a] letov, pri ktorých sa prepravujú cestujúci, náklad a/alebo pošta za odplatu a/alebo v prenájme“. Tento pojem teda zahŕňa všetky lety, či už sú vnútri Spoločenstva alebo sa vzťahujú na trasy medzi tretími krajinami a členským štátom. Toto je potvrdené skutočnosťou, že normotvorca Únie starostlivo takú službu odlišuje od leteckej dopravnej služby vnútri Spoločenstva, definovanej v článku 2 bode 13 tohto nariadenia ako „leteck[á] dopravn[á] služb[a] vykonávan[á] v rámci Spoločenstva“.

48.

Čiže na poskytovanie akýchkoľvek leteckých dopravných služieb musí byť letecký dopravca Spoločenstva držiteľom prevádzkovej licencie vydanej v súlade s ustanoveniami, ktoré patria do kapitoly II nariadenia č. 1008/2008. Táto licencia zaručuje, že letecký dopravca ju získal pri dodržaní spoločných pravidiel, najmä pravidiel bezpečnosti, a musí byť teda uznaná ako platná ostatnými členskými štátmi. Toto nariadenie v skutočnosti bez toho, aby to výslovne uviedlo, zavádza zásadu vzájomného uznávania prevádzkových licencií.

49.

Prevádzkovú licenciu tiež treba chápať ako podmienku poskytovania leteckých dopravných služieb pre, konkrétne, trasy z tretích krajín do miesta určenia v členskom štáte leteckým dopravcom Spoločenstva.

50.

Takým vnútroštátnym opatrením, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré spočíva v neuznaní prevádzkovej licencie vydanej iným členským štátom, môže byť dotknuté samotné postavenie leteckého dopravcu Spoločenstva.

51.

Ďalej je nesporné, že ďalšie predpisy sekundárneho práva, ak sa aj netýkajú priamo poskytovania leteckých dopravných služieb na trasách medzi tretími krajinami a iným členským štátom leteckým prepravcom, ktorý je držiteľom prevádzkovej licencie vydanej členským štátom, sa môžu uplatňovať na takú situáciu, o akú ide v konaní vo veci samej. Takto napríklad v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa toto uplatňuje „pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy [ES]… ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravc[a] spoločenstva“.

52.

Rovnako na základe článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel ( 13 ) sa „[toto nariadenie] vzťahuje na všetkých leteckých dopravcov a všetkých prevádzkovateľov lietadiel, ktorí lietajú v rámci územia, z územia, na územie alebo cez územie členského štátu, na ktoré sa vzťahuje zmluva [ES]“.

53.

Je tiež vhodné pripomenúť, že nariadenie č. 1107/2006 vo svojom článku 1 ods. 2 a 3 uvádza, že „[ustanovenia nariadenia sa vzťahujú] na zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ktoré využívajú alebo majú v úmysle využiť komerčné služby leteckej dopravy pri odlete, prílete alebo tranzite cez letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva [ES]. Články 3, 4 a 10 sa tiež uplatňujú na cestujúcich, ktorí odlietajú z letiska nachádzajúceho sa v tretej krajine na letisko nachádzajúce sa na území členského štátu, na ktoré sa vzťahuje zmluva, ak prevádzkujúci dopravca je leteckým dopravcom Spoločenstva“.

54.

Napokon, a bez toho, aby bol výpočet vyčerpávajúci, keďže právna úprava Únie v tejto oblasti je rozsiahla, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že po rozsudkoch nazvaných „otvorené nebo“ ( 14 ) normotvorca Únie prijal nariadenie č. 847/2004, ktorého cieľom je zaviesť medzi členskými štátmi a Európskou komisiou postup spolupráce pre prípad, že sa tieto členské štáty rozhodnú uzatvoriť dohody o leteckých dopravných službách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ( 15 ) a keď sa ukáže, že predmet danej dohody patrí sčasti do právomoci Únie a sčasti do právomoci členských štátov.

55.

Konkrétne na základe článku 5 nariadenia č. 847/2004 nazvaného „Rozdelenie prepravných práv“ ( 16 ), „ak členský štát uzavrie dohodu alebo dohodne zmenu alebo doplnenie dohody, alebo jej príloh, ktorá ohraničuje využívanie prepravných práv alebo počet leteckých dopravcov spoločenstva, ktorí môžu byť určení na využívanie prepravných práv, tento členský štát zabezpečí rozdelenie prepravných práv medzi možných leteckých dopravcov spoločenstva na základe nediskriminačného a transparentného postupu“. ( 17 )

56.

V dôsledku toho zastávam názor, že keďže normotvorca Únie prijal viacero pravidiel, ktoré sa môžu týkať situácie, o ktorú ide v konaní vo veci samej, poskytovanie leteckých dopravných služieb z tretích krajín s miestom určenia v členskom štáte leteckým dopravcom Spoločenstva patrí do pôsobnosti ZFEÚ. Tak zásadné pravidlo, ako je pravidlo vzťahujúce sa na zásadu zákazu diskriminácie – nie je potrebné pripomínať, že podľa článku 2 ZEÚ je Únia založená na hodnotách spoločných členským štátom, v spoločnosti charakterizovanej najmä nediskrimináciou – na posudzovaný prípad, ktorý má množstvo styčných bodov s právom Únie, uplatniť treba.

57.

Francúzska vláda však zastáva názor, že uplatňovanie článku 18 ZFEÚ na takú situáciu, o akú ide v konaní vo veci samej by v skutočnosti zbavilo článok 58 ods. 1 ZFEÚ akéhokoľvek užitočného účinku, keďže ak by bol členský štát povinný rovnako zaobchádzať s leteckými dopravcami Spoločenstva, ktorí získali svoju prevádzkovú licenciu na jeho území a leteckými dopravcami Spoločenstva, ktorí ju získali na území iného členského štátu, viedlo by to k rozšíreniu slobody poskytovania služieb podľa článku 56 ZFEÚ na dopravné služby, o ktoré ide v tomto prípade. Na podporu svojho stanoviska francúzska vláda cituje rozsudok z 13. decembra 1989, Corsica Ferries (France) ( 18 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že Zmluva EHS, konkrétne články 59, 61, 62 a 84, nebránili pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 4055/86 ( 19 ) tomu, aby členský štát vyberal pri vystupovaní a nastupovaní cestujúcich dane za využitie prístavných zariadení umiestnených na jeho ostrovnom území loďami vtedy, keď cestujúci prichádzali z prístavov z iného členského štátu alebo do takého prístavu smerovali, zatiaľ čo v prípade prepravy medzi dvoma prístavmi umiestnenými na jeho vlastnom území boli tieto dane vyberané iba pri nástupe pri odjazde z ostrovného prístavu.

58.

S názorom francúzskej vlády nesúhlasím.

59.

Citovaný rozsudok Corsica Ferries (France) nemôže podľa môjho názoru spochybniť uplatniteľnosť článku 18 ZFEÚ na situáciu, o ktorú ide v konaní vo veci samej. Predovšetkým totiž, tak ako správne poznamenal generálny advokát Mengozzi vo svojich návrhoch vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu už citovaného rozsudku Neukirchinger, Súdny dvor v citovanom rozsudku Corsica Ferries (France) nepreskúmaval spornú právnu úpravu z hľadiska článku 7 ES (teraz článok 18 ZFEÚ). ( 20 )

60.

Ďalej, slobodné poskytovanie služieb nespočíva výlučne na zákaze diskriminačných opatrení založených na štátnej príslušnosti poskytovateľa služieb. Spočíva tiež na odstránení všetkých obmedzení uložených vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré, hoci sú uplatňované bez rozlíšenia, bránia slobodnému pohybu služieb tým, že bránia v poskytovaní, obmedzujú poskytovanie alebo robia poskytovanie služieb poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte menej príťažlivým. ( 21 )

61.

To znamená, že ak odvetvie nie je liberalizované, členské štáty sú oprávnené uložiť obmedzenia. To je napokon záver, ku ktorému Súdny dvor dospel v citovanom rozsudku Corsica Ferries (France). ( 22 ) Ak však aj sektor nie je liberalizovaný, členské štáty musia napriek tomu podľa môjho názoru rešpektovať zásadu zákazu diskriminácie.

62.

Z tohto hľadiska sa mi zdá, že článok 15 ods. 5 nariadenia č. 1008/2008 tento názor dobre ilustruje. Toto ustanovenie totiž konkrétne stanovuje, že bez ohľadu na ustanovenia dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi dotknutý členský štát alebo členské štáty povolia leteckým dopravcom Spoločenstva kombinovať letecké dopravné služby a uzatvárať dohody o spoločnom označovaní liniek (code share) s akýmkoľvek leteckým dopravcom ( 23 ) v prípade leteckých dopravných služieb smerujúcich na letisko, ktoré sa nachádza na ich území, z akéhokoľvek bodu v tretích krajinách. Podľa druhého odseku uvedeného ustanovenia môže členský štát uložiť obmedzenia týkajúce sa spoločného označovania liniek medzi leteckými dopravcami Spoločenstva a leteckými dopravcami z tretej krajiny. Tento členský štát však musí zabezpečiť, aby uložené obmedzenia neobmedzili súťaž, aby nediskriminovali medzi leteckými dopravcami Spoločenstva a aby neboli reštriktívnejšie, ako je potrebné.

63.

Toto ustanovenie podľa môjho názoru jasne ukazuje, že napriek neexistencii liberalizácie leteckých dopravných služieb pre trasy medzi tretími krajinami a členským štátom, členské štáty musia rešpektovať najmä zásadu zákazu diskriminácie.

64.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že článok 18 ZFEÚ sa na takú situáciu, o akú ide v konaní vo veci samej, uplatňuje.

65.

Teraz je potrebné určiť, či toto ustanovenie bráni tomu, aby členský štát požadoval od leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí sú držiteľmi prevádzkovej licencie udelenej v inom členskom štáte, povolenie na vstup do svojho vzdušného priestoru na vykonanie mimoriadnych charterových letov z tretích krajín s miestom určenia na jeho území.

66.

Ako pripomenul Súdny dvor v bode 32 už citovaného rozsudku vo veci Neukirchinger, z ustálenej judikatúry vyplýva, že predpisy rovnosti zaobchádzania medzi štátnymi príslušníkmi a cudzincami zakazujú nielen zjavnú diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti alebo, pokiaľ ide o spoločnosti, na mieste sídla, ale aj všetky skryté formy diskriminácie, ktoré pri uplatnení ďalších rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedú k tomu istému výsledku.

67.

V danom prípade niet pochýb o tom, že nemecká právna úprava, o ktorú ide v konaní vo veci samej, zavádza rozlišovacie kritérium založené na mieste sídla leteckých dopravcov Spoločenstva.

68.

Na základe § 2 ods. 7 LuftVG sa totiž povolenie na vstup do vzdušného priestoru vyžaduje pri leteckých dopravcoch, ktorí získali prevádzkovú licenciu v inom členskom štáte ako Spolková republika Nemecko.

69.

Rozlišovacie kritérium je teda založené na mieste udelenia prevádzkovej licencie. Podľa článku 4 písm. a) nariadenia č. 1008/2008 je prevádzková licencia udeľovaná príslušným úradom členského štátu, na území ktorého má podnik, ktorý o licenciu žiada, hlavné miesto podnikania. Táto právna úprava sa teda jasne týka leteckých dopravcov Spoločenstva so sídlom v inom členskom štáte. Čiže pokiaľ ide o rozlišovacie kritérium založené na mieste sídla, toto rozlišovacie kritérium zavedené nemeckou právnou úpravou v konečnom dôsledku vedie k rovnakému výsledku ako kritérium založené na štátnej príslušnosti. ( 24 )

70.

Takéto rozdielne zaobchádzanie možno odôvodniť iba vtedy, ak sa opiera o objektívne dôvody nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých osôb a primerané cieľu legitímne sledovanému vnútroštátnym právom. ( 25 ) Nezdá sa mi, že by to bolo v predmetnej veci tak.

71.

V konaní vo veci samej totiž Generalstaatsanwaltschaft (generálna prokuratúra) zastáva názor, že toto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené hospodárskym protekcionizmom a naliehavými bezpečnostnými dôvodmi.

72.

Pokiaľ ide o hospodársky protekcionizmus, sotva dokážem pochopiť, ako by mohol byť v 27‑člennej Únii taký cieľ považovaný za legitímny a ako by mohol odôvodniť porušenie zásady zákazu diskriminácie. Výnimky zo zákazu akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, keďže porušujú základné právo, musia byť vykladané zužujúco. O cieli hospodárskej povahy tak Súdny dvor opakovane konštatoval, že nemôže odôvodniť diskriminačnú právnu úpravu. ( 26 ) V každom prípade neviem, ako by mohla byť ochrana vnútroštátneho hospodárstva považovaná za založenú na objektívnych kritériách nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb.

73.

Pokiaľ ide o odôvodnenie založené na bezpečnosti predkladané zo strany Generalstaatsanwaltschaft‑u, napriek tomu, že by tento cieľ skutočne mohol byť považovaný za legitímny, tiež si nemyslím, že tohto odôvodnenia sa možno dovolávať v tomto prípade.

74.

Ako je totiž vidieť, nemecká právna úprava zaväzuje leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí sú držiteľmi prevádzkovej licencie udelenej v inom členskom štáte, požiadať o povolenie na vstup do jeho vzdušného priestoru. Samotné udelenie tohto povolenia je podmienené predložením vyhlásenia o indisponibilite a potvrdenia o poistení, ako aj overením dodatočných informácií. Vnútroštátny súd v tomto ohľade uvádza, že skutočnosti, ktoré musia byť počas povoľovacieho konania posudzované v súlade s nemeckým právom, sú skutočnosťami, ktoré má neustále kontrolovať Rakúska republika. Napríklad AOC musí byť na účely vykonania kontroly predložené nemeckým orgánom v súlade s § 95 ods. 1 druhou vetou LuftVZO.

75.

V skutočnosti požiadavka povolenia na vstup do nemeckého vzdušného priestoru znamená opätovné kontrolovanie skutočností, ktoré už boli predmetom kontroly zo strany vnútroštátnych orgánov, ktoré udelili prevádzkovú licenciu na základe relevantných ustanovení nariadenia č. 1008/2008.

76.

Na základe tohto nariadenia má právomoc overovať splnenie podmienok udelenia licencie upravených uvedeným nariadením výlučne orgán členského štátu, na území ktorého má letecký dopravca Spoločenstva hlavné miesto podnikania. ( 27 ) Spomedzi podmienok, ktoré musia byť splnené, článok 4 písm. h) uvedeného nariadenia stanovuje, že orgán oprávnený na udelenie prevádzkovej licencie musí overiť, že letecký dopravca dodržiava požiadavky na poistenie stanovené v článku 11 a v nariadení č. 785/2004. Prevádzkovú licenciu tiež nemožno vydať bez toho, aby tento orgán neoveril, že letecký dopravca má platné AOC. ( 28 ) Je tiež jediný, kto má právomoc pozastaviť alebo zrušiť túto licenciu, ak už nie sú tieto podmienky plnené. ( 29 )

77.

Cieľom dodržiavania podmienok udelenia prevádzkovej licencie, ktorým sú podrobení leteckí dopravcovia, je uistiť sa o finančnom zdraví týchto leteckých dopravcov, keďže normotvorca Únie zastával názor, že môže existovať súvislosť medzi týmto finančným zdravím a bezpečnosťou. ( 30 )

78.

Keďže teda skutočnosti súvisiace s bezpečnosťou, ktoré uvádza Generalstaatsanwaltschaft v konaní vo veci samej, už boli zohľadnené orgánom udeľujúcim prevádzkovú licenciu, opätovná kontrola týchto skutočností nie je vo vzťahu k sledovanému legitímnemu cieľu primeraná. ( 31 )

79.

Okrem toho je zaujímavé poznamenať, že nemecká vláda na pojednávaní uviedla, že informácie požadované od leteckého dopravcu Spoločenstva vykonávajúceho mimoriadne charterové lety z tretích krajín do Nemecka nie sú naopak požadované od leteckých dopravcov Spoločenstva vykonávajúcich nepriame lety z tretích krajín. Na pojednávaní tak nemecká vláda potvrdila, že pre let z Moskvy, ktorý má pred dosiahnutím miesta určenia, konkrétne Berlína (Nemecko), medzipristátie vo Viedni, nie je od leteckého dopravcu Spoločenstva vyžadované žiadne povolenie na vstup do vzdušného priestoru Spolkovej republiky Nemecko. Je nepochopiteľné, ako by v takom prípade mohla byť vnútroštátna právna úprava odôvodnená dôvodmi súvisiacimi s bezpečnosťou leteckej dopravy.

80.

Z toho vyplýva, že taká právna úprava, o akú ide v konaní vo veci samej, skutočne predstavuje diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti v zmysle článku 18 ZFEÚ.

81.

Vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú otázku zastávam názor, že nie je nutné odpovedať na tretiu otázku.

82.

Vzhľadom na vyššie uvedené Súdnemu dvoru navrhujem, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Oberlandesgericht Braunschweig, odpovedal takto:

Článok 18 ZFEÚ treba vykladať v tom zmysle, že bráni členskému štátu v tom, aby požadoval od leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej v inom členskom štáte, povolenie na vstup do svojho vzdušného priestoru na vykonanie mimoriadnych charterových letov z tretích krajín s miestom určenia na jeho území.