1.

Svojím návrhom na začatie prejudiciálneho konania žiada Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) o výklad článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2100/94 ( 2 ) (ďalej len „základné nariadenie“) o právach spoločenstva k odrodám rastlín, ako aj článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1768/95 ( 3 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 základného nariadenia.

2.

Prejudiciálne otázky boli položené v rámci sporu medzi družstvom s názvom Raiffeisen-Waren-Zentrale Rhein-Main eG (ďalej len „Raiffeisen“), ktoré je spracovateľom, a spoločnosťou Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH (ďalej len „STV“), ktorá zastupuje záujmy majiteľov odrôd rastlín ( 4 ). Spor sa týka žiadosti o informácie, ktorú predložila STV družstvu Raiffeisen na základe článku 14 ods. 3 šiestej zarážky základného nariadenia a článku 9 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia s cieľom získať informácie o určitých rokoch predaja certifikovaných osív.

3.

Prejudiciálne otázky poukazujú na trojuholníkový vzťah medzi majiteľmi chránených odrôd rastlín, poľnohospodármi, ktorí využívajú výnimku stanovenú v článku 14 základného nariadenia – známu tiež pod názvom „výsada poľnohospodárov“ – a podnikmi, ktoré spracovávajú osivá, ktorým môžu majitelia v rámci systému vytvoreného výsadou poľnohospodárov predložiť žiadosti o informácie týkajúce sa odrôd, ktoré patria majiteľom a ktoré sú predmetom spracovania.

4.

V prejednávanej veci ide o návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je súčasťou súboru návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných nemeckými súdmi v súvislosti s výkladom základného nariadenia a jeho vykonávacieho nariadenia. ( 5 ) Prejednávaný návrh sa presnejšie týka jednak časového rozsahu informačnej povinnosti spracovateľa voči majiteľovi rastlinnej odrody a jednak podmienok, ktoré musí spĺňať žiadosť o informácie predložená majiteľom spracovateľovi.

5.

Podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia má nárok na práva Spoločenstva k odrodám rastlín šľachtiteľ, ktorý je vymedzený ako „osoba, ktorá odrodu vyšľachtila alebo objavila a vyvinula, alebo jej právny nástupca“.

6.

Článok 13 základného nariadenia s názvom „Práva majiteľa práv spoločenstva k odrodám rastlín a zakázané konanie“ stanovuje:

„1.   Vlastníctvo práv spoločenstva k odrodám má za účinok, že majiteľ alebo majitelia práva spoločenstva k odrodám, ďalej nazývaní iba ‚majitelia‘, majú nárok na vykonávanie činností stanovených v odseku 2.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 15 a 16, si nasledujúce činnosti, týkajúce sa množiteľského materiálu odrôd alebo zozberaného materiálu chránenej odrody, ďalej spoločne nazývané iba ‚materiál’, vyžadujú povolenie majiteľa:

…

Vydanie povolenia majiteľa môže podliehať podmienkam a obmedzeniam ním určeným.

…“

7.

Výsada poľnohospodárov je upravená v článku 14 ods. 1 základného nariadenia takto:

„Napriek článku 13 (2) a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať s cieľom rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu odrody inej, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom spoločenstva k odrodám rastlín.“

8.

Podmienky na nadobudnutie účinnosti výsady poľnohospodárov a ochrany oprávnených záujmov šľachtiteľov a poľnohospodárov sú upravené článkom 14 ods. 3 uvedeného nariadenia. Tento odsek v druhej a šiestej zarážke okrem iného stanovuje:

9.

Článok 2 vykonávacieho nariadenia znie:

„1.   Podmienky uvedené v článku 1 sa uplatnia pre majiteľa, zastúpeného šľachtiteľom ako aj pre farmára, takým spôsobom, že sa zabezpečia chránené záujmy každého [Podmienky uvedené v článku 1 sa vzťahujú tak na majiteľa zastupujúceho šľachtiteľa, ako aj na poľnohospodára a majú sa uplatňovať tak, aby boli chránené ich vzájomné oprávnené záujmy – neoficiálny preklad].

2.   Zákonité záujmy sa nepovažujú za chránené záujmy ak jeden alebo viac z týchto záujmov sú nepriaznivo ovplyvnené bez možnosti odhadu potreby vytvorenia primeranej rovnováhy medzi každým z nich alebo potreby proporcionálnosti medzi účelom príslušnej podmienky a skutočným účinkom zavedenia [Oprávnené záujmy sa nepovažujú za chránené, ak je jeden alebo viacero týchto záujmov poškodených bez toho, aby sa zohľadnila potreba zachovania primeranej rovnováhy medzi všetkými týmito záujmami alebo potreba zachovania proporcionality medzi účelom príslušnej podmienky a skutočným účinkom jej uplatnenia – neoficiálny preklad].“

10.

Článok 9 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia sa týka informácií, ktoré musí spracovateľ poskytnúť majiteľovi rastlinnej odrody, ak medzi majiteľom a spracovateľom nebola uzatvorená žiadna zmluva týkajúca sa týchto informácií:

„2.   … spracovateľ musí, bez toho, aby boli ovplyvnené požiadavky na informácie v zmysle legislatívy spoločenstva alebo legislatívy členských štátov, na požiadanie majiteľa, poskytnúť príslušné informácie majiteľovi. Tieto položky sa považujú za príslušné informácie:

3.   Informácie v zmysle odseku 2 b), c), d) a e) sa vzťahujú na príslušný obchodný rok [hospodársky rok – neoficiálny preklad] a na jeden alebo viaceré z troch[ ( 6 )] predchádzajúcich obchodných rokov [hospodárskych rokov – neoficiálny preklad], u ktorých majiteľ doposiaľ nežiadal informácie v zmysle ustanovení odseku 4 alebo 5; avšak prvý obchodný rok [hospodársky rok – neoficiálny preklad], o ktorom sa podávajú informácie, je ten, v ktorom bola takáto žiadosť prvý krát predložená v súvislosti s odrodou, alebo odrodami a s príslušným spracovateľom.

4.   Opatrenia článku 8 ods. 4 [ustanovenia článku 8 ods. 4 – neoficiálny preklad] sa uplatňujú mutatis mutandis.

…“

11.

Raiffeisen je centrálne poľnohospodárske družstvo, ktoré ponúka poľnohospodárom služby spracovania osív, v rámci ktorých vykonáva úpravu produktu zberu s cieľom jeho uskladnenia a jeho budúceho výsevu.

12.

Uvedené služby sa poskytujú jednak majiteľom odrôd rastlín zastúpených najmä spoločnosťou STV, ktorá združuje majiteľov odrôd rastlín, ktorí v rámci zmluvného výsevu súhlasili s množením certifikovaných osív na účely ich predaja, a jednak poľnohospodárom, ktorí vykonávajú výsev osív na základe výsady poľnohospodárov stanovenej v článku 14 ods. 3 základného nariadenia.

13.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Raiffeisen vykonalo na účet rôznych poľnohospodárov spracovanie v hospodárskych rokoch 2005/2006 a 2006/2007 v rámci zmluvného výsevu na účet majiteľov odrôd rastlín zastúpených spoločnosťou STV.

14.

V nadväznosti na vyhlásenia o zmluvnom výseve, ktoré dotknutí poľnohospodári doručili spoločnosti STV, táto spoločnosť dvakrát zaslala družstvu Raiffeisen žiadosti o informácie týkajúce sa spracovania vykonaného týmto družstvom. Časť žiadostí bola podaná po uplynutí príslušného hospodárskeho roka.

15.

Raiffeisen nevyhovelo týmto žiadostiam, pričom v tejto súvislosti uviedlo tri okruhy dôvodov svojho odmietnutia. Po prvé Raiffeisen sa domnievalo, že žiadosť o informácie má obsahovať okolnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnilo spracovateľské úkony, na ktoré sa vzťahuje informačná povinnosť stanovená v článku 14 ods. 3 šiestej zarážke základného nariadenia. Po druhé Raiffeisen zastávalo názor, že právne relevantné sú iba žiadosti o informácie podané počas hospodárskeho roka, na ktorý sa informácie vzťahujú. Po tretie zo spracovateľských úkonov uskutočnených v rámci zmluvného výsevu na účet majiteľa nemožno vyvodiť nijakú indíciu o prípadnom výseve osív.

16.

STV podala žalobu proti Raiffeisen s cieľom získať požadované informácie. Prvostupňový súd vyhovel žiadostiam spoločnosti STV o informácie a konštatoval, že po prvé na podanie žiadostí o informácie sa nevzťahuje nijaká prekluzívna lehota a po druhé, že vyhlásenia o zmluvnom výseve predstavujú dostatočné indície na vznik informačnej povinnosti spracovateľa, keďže poľnohospodár, ktorý vykonáva výsev na základe zmluvy o množení, má konkrétnu možnosť vykonávať výsev spotrebných osív. Raiffeisen podalo proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf.

17.

Za týchto okolností Oberlandesgericht Düsseldorf rozhodnutím doručeným Súdnemu dvoru 8. februára 2011 rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

18.

Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, ako aj španielska vláda a Európska komisia. Účastníci konania vo veci samej a Komisia boli zastúpení na pojednávaní konanom 15. marca 2012.

19.

Najskôr je vhodné poukázať na kľúčové prvky systému, na ktorom je založená výsada poľnohospodárov. Podľa judikatúry Súdneho dvora článok 14 základného nariadenia vytvára rovnováhu medzi záujmami majiteľov práv k odrodám rastlín na jednej strane a záujmami poľnohospodárov na druhej strane.

20.

Výsada poľnohospodárov, ktorou sa rozumie právo poľnohospodárov na výsev získaný výsevom množiteľského materiálu odrody dotknutej uvedenou výsadou bez prechádzajúceho povolenia majiteľa produktu zberu, je totiž spojená s informačnou povinnosťou uvedených poľnohospodárov a s povinnosťou zaplatiť spravodlivú odmenu majiteľovi rastlinnej odrody, čo umožňuje chrániť vzájomné oprávnené záujmy poľnohospodárov a majiteľov v ich priamych vzťahoch. ( 7 )

21.

Pokiaľ ide ďalej o úlohu spracovateľa, článok 14 ods. 3 druhá zarážka základného nariadenia stanovuje, že poľnohospodár môže sám alebo prostredníctvom jemu poskytnutých služieb spracovať produkt zberu na účely výsevu. Právo spracovateľa uskutočniť úkony súvisiace so spracovaním produktu zberu je teda odvodené od výsady poľnohospodárov. ( 8 ) Informačná povinnosť spracovateľov, akým je Raiffeisen v prejednávanej veci, voči majiteľovi je založená na článku 14 ods. 3 šiestej zarážke základného nariadenia. Rozsah a podmienky uvedenej povinnosti sú špecifikované v článku 9 vykonávacieho nariadenia.

22.

Na účely preskúmania prejudiciálnych otázok je teda potrebné mať na zreteli požiadavku rovnováhy, na ktorej je založený systém vytvorený článkom 14 základného nariadenia, ako aj vykonávacie nariadenie.

23.

Súdny dvor už posudzoval rozsah informačnej povinnosti spracovateľov. Konštatoval, že majiteľovi práv k odrodám rastlín musí byť umožnené požadovať od spracovateľa informácie o jednej z jeho odrôd, na ktoré sa vzťahuje výsada poľnohospodárov, ak má indície o tom, že spracovateľ na účely výsevu spracoval alebo zamýšľa spracovať produkt zberu získaný výsevom množiteľského materiálu tejto odrody. ( 9 )

24.

Súdny dvor však nerozhodol o časových aspektoch informačnej povinnosti spracovateľa uvedených v článku 9 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, ktoré sú predmetom prejednávanej veci.

25.

V prvom rade pripomínam, že článok 9 ods. 2 vykonávacieho nariadenia špecifikuje obsah informácií, ktoré sú predmetom povinnosti spracovateľa. Odsek 3 tohto článku zas upravuje obdobie, na ktoré sa vzťahujú informácie, ktoré sa majú poskytnúť na základe uvedeného odseku 2 druhej vety. Toto obdobie v zásade zodpovedá príslušnému hospodárskemu roku a jednému alebo viacerým z troch predchádzajúcich hospodárskych rokov v súlade s prvou časťou vety uvedeného odseku 3. ( 10 )

26.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že jazykové verzie článku 9 ods. 3 uvedeného nariadenia sa odlišujú. Zatiaľ čo väčšina jazykových verzií, ako napríklad španielska, dánska, nemecká, anglická, talianska, maďarská, fínska a švédska verzia, odkazuje na jeden alebo viaceré z troch predchádzajúcich hospodárskych rokov, vo francúzskej verzii je číslovka „tri“ vynechaná.

27.

Ak by sme teda vychádzali len z francúzskej verzie, mohli by sme dospieť k záveru, že možnosť podania žiadosti o informácie nie je časovo obmedzená. Vzhľadom na to, že nie je možné vyvodiť jasný záver len na základe týchto rozdielov, je však potrebné preskúmať predmetné ustanovenie v jeho kontexte s prihliadnutím najmä na jeho cieľ. ( 11 )

28.

Ako sa výslovne uvádza v článku 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, cieľom tohto nariadenia je vytvoriť rovnováhu medzi vzájomnými záujmami majiteľov a poľnohospodárov. V tejto súvislosti sa domnievam, že by bolo rovnako v rozpore s touto rovnováhou vykladať článok 9 ods. 3 tohto nariadenia v tom zmysle, že žiadosť o informácie by sa mohla vzťahovať na neobmedzený počet predchádzajúcich hospodárskych rokov. S cieľom zachovať rovnováhu medzi dotknutými záujmami je potrebné vychádzať zo zásady, že žiadosť o informácie uvedená v tomto článku 9 sa môže vzťahovať až na tri predchádzajúce hospodárske roky.

29.

Opačný výklad by navyše odporoval požiadavkám právnej istoty spracovateľov, keďže by im ukladal povinnosť uchovávať bez časového obmedzenia informácie, o ktoré by majitelia mohli požiadať.

30.

Tento výklad navyše potvrdzuje znenie článku 8 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. Je pravda, že tento článok upravuje informačnú povinnosť poľnohospodára, ale vzhľadom na to, že jeho znenie je takmer totožné so znením článku 9 toho istého nariadenia, je potrebné vykladať ho analogicky. V tejto súvislosti rovnako ako Komisia poznamenávam, že slovo „troch“ uvedené v príslušnom ustanovení – aj vo francúzskej verzii – článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia možno vykladať tak, že vyjadruje úmysel normotvorcu časovo obmedziť rozsah žiadosti o informácie v súlade s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami chránenými uvedeným nariadením.

31.

Zo znenia článku 9 ods. 3 vykonávacieho nariadenia však vyplýva, že obdobie, ktorého sa týka informačná povinnosť spracovateľa, je dvojako obmedzené. Po prvé podľa článku 9 ods. 3 prvej časti vety tohto nariadenia uvedená povinnosť zaniká v súvislosti s každým hospodárskym rokom, pre ktorý majiteľ už podal žiadosť o informácie.

32.

Po druhé článok 9 ods. 3 druhá časť vety vykonávacieho nariadenia tiež stanovuje, že prvý hospodársky rok, o ktorom sa podávajú informácie, je ten, „v ktorom bola takáto žiadosť prvý krát predložená v súvislosti s odrodou, alebo odrodami a s príslušným spracovateľom“. ( 12 )

33.

Informačná povinnosť spracovateľa je teda podmienená podaním žiadosti o informácie majiteľom. Táto žiadosť sa navyše najprv vzťahuje len na hospodársky rok, v priebehu ktorého uvedený majiteľ uplatní svoje právo na informácie. Okrem toho podľa článku 9 ods. 3 prvej časti vety vykonávacieho nariadenia možno žiadať o informácie za obdobie, ktoré môže predstavovať tri predchádzajúce hospodárske roky, pokiaľ majiteľ už predložil spracovateľovi žiadosť o informácie v priebehu prvého z predchádzajúcich hospodárskych rokov.

34.

Inak povedané, keď ide o prvú žiadosť týkajúcu sa jednej alebo viacerých odrôd, žiadosť sa môže týkať len hospodárskeho roka, počas ktorého bola predložená uvedenému spracovateľovi. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť rovnováhu medzi dotknutými záujmami spracovateľ, ktorý ešte nedostal žiadosť o informácie týkajúcu sa odrody, tak musí byť chránený pred akoukoľvek retroaktívnou informačnou povinnosťou.

35.

To neplatí ani v prípade, keď žiadosť o informácie týkajúca sa konkrétnej odrody už predtým bola predložená spracovateľovi. V tomto prípade je obdobie, za ktoré treba podať príslušné informácie, vymedzené odsekom 3 prvou časťou vety uvedeného článku. Inými slovami dátum žiadosti o informácie a „príslušný obchodný rok [hospodársky rok – neoficiálny preklad]“ predstavujú východiskový bod pre výpočet troch predchádzajúcich hospodárskych rokov, ktorých sa týka žiadosť o informácie.

36.

Okrem časových aspektov informačnej povinnosti spracovateľa, ktoré boli uvedené vyššie, sa návrh na začatie prejudiciálneho konania subsidiárne týka povahy indícií, ktoré má poskytnúť majiteľ na podporu svojej žiadosti o informácie podľa článku 9 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

37.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa neuvádza, či v prejednávanom prípade ide alebo nejde o „prvú“ žiadosť v zmysle článku 9 ods. 3 druhej časti vety tohto nariadenia. Je teda tiež potrebné odpovedať na druhú otázku, ktorou sa vnútroštátny súd pýta, či indície o výseve alebo o spracovaní na účely výsevu musia byť podložené aj dôkazmi obsiahnutými v žiadosti o informácie, aby na základe tejto žiadosti mohla vzniknúť informačná povinnosť spracovateľa, a teda aby bola podaná včas v zmysle článku 9 ods. 3 druhej časti vety vykonávacieho nariadenia.

38.

Na úvod by som chcel poukázať na to, že vykonávacie nariadenie výslovne nevyžaduje, aby majiteľ vo svojej žiadosti o informácie uviedol indície o výseve, ktorými disponuje. Existencia uplatnených skutočností napriek tomu predstavuje nepísanú podmienku stanovenú Súdnym dvorom v už citovaných rozsudkoch Schulin a Brangewitz, ktorá sa musí v každom prípade dodržať.

39.

V tejto súvislosti poznamenávam, že generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo svojich návrhoch v už citovanej veci Brangewitz presvedčivo rozlíšil požiadavky, ktoré spôsobujú vznik informačnej povinnosti poľnohospodárov na jednej strane a spracovateľov na druhej strane. ( 13 )

40.

Po prvé, s odkazom na už citovaný rozsudok Schulin, generálny advokát konštatoval, že majiteľ nemôže predložiť žiadosť o informácie poľnohospodárovi iba preto, lebo je poľnohospodárom. Naopak musí mať indíciu o tom, že poľnohospodár využil alebo využije výnimku stanovenú v článku 14 základného nariadenia. ( 14 )

41.

Po druhé, konštatoval, že pokiaľ ide o spracovateľov, situácia je odlišná. Je totiž veľmi pravdepodobné, že podniky spracovania osív v rámci výkonu svojej činnosti spracujú množiteľský materiál chránenej odrody. Vzhľadom na to, že ak nepodpísali zmluvu, s majiteľom nie sú viazaní nijakým právnym vzťahom, a že poľnohospodári využívajú takéto podniky, keď využívajú uvedenú výnimku, zdá sa logické, aby sa majitelia mohli obrátiť tak na poľnohospodárov, ako aj na spracovateľov s cieľom získať informácie na uplatnenie svojho práva na spravodlivú odmenu. Generálny advokát dospel k záveru, že vzhľadom na úlohu spracovateľov v súvislosti s výsadou poľnohospodárov musí byť majiteľom umožnené predložiť uvedeným poskytovateľom žiadosti o informácie bez toho, aby mali indície o tom, že v ich prevádzkarniach sa narábalo s chráneným materiálom. ( 15 )

42.

Z týchto úvah teda vyplýva, že na účely predloženia žiadosti o informácie poľnohospodárovi by malo existovať viac indícií ako v prípade žiadosti predloženej spracovateľovi. Zdá sa však, že Súdny dvor si neosvojil vyššie uvedený návrh generálneho advokáta, pričom poznamenal, že majiteľovi musí byť umožnené predložiť spracovateľovi žiadosť o informácie týkajúce sa jednej z jeho odrôd, ktorých sa týka výsada poľnohospodárov, pokiaľ má indície o tom, že spracovateľ spracoval alebo zamýšľa spracovať na účely výsevu produkt zberu získaný výsevom množiteľského materiálu tejto odrody. ( 16 )

43.

Súdny dvor teda zrejme nerozlišuje jednotlivých adresátov žiadostí o informácie predložených majiteľom. Preto budem vo svojej analýze vychádzať z tohto predpokladu.

44.

Podľa vyššie uvedených úvah Súdneho dvora teda stačí, aby majiteľ mal indíciu o tom, že spracovateľ uskutočnil alebo zamýšľa uskutočniť spracovanie, aby mohol podať žiadosť o informácie. Naproti tomu Súdny dvor neuložil majiteľovi povinnosť predložiť dôkaz o existencii takej indície.

45.

Pokiaľ ide o povahu indícií, ktoré majú za následok na jednej strane vznik práva majiteľa podať žiadosť o informácie a na druhej strane vznik povinnosti spracovateľa poskytnúť mu informácie, v prvom rade treba poukázať na osobitný význam potreby zabezpečiť vzájomné oprávnené záujmy majiteľa a poľnohospodára v súlade s článkom 14 ods. 3 základného nariadenia a článkom 2 vykonávacieho nariadenia.

46.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci informačná povinnosť spracovateľa závisí od toho, či poľnohospodár uplatní výnimku podľa článku 14 ods. 1 základného nariadenia a rozhodne sa využiť služby spracovateľa, informačná povinnosť spracovateľa sa viaže na odrody, ktoré spracoval, a nie na jeho zákazníka, ktorým je poľnohospodár. ( 17 ) Keď teda majiteľ predloží spracovateľovi žiadosť o informácie, tento spracovateľ mu musí poskytnúť príslušné informácie nielen o poľnohospodároch, o ktorých má majiteľ indície, že spracovateľ spracovanie uskutočnil alebo zamýšľa uskutočniť, ale aj o všetkých ostatných poľnohospodároch, pre ktorých spracovanie uskutočnil alebo zamýšľa uskutočniť, pokiaľ mu príslušná odroda bola oznámená, alebo sa o nej dozvedel iným spôsobom. ( 18 )

47.

Aby bola splnená požiadavka rovnováhy, na ktorej je založená výsada poľnohospodárov, najmä v rámci vykonávacieho nariadenia, ktorým sa vykonáva uvedená výsada, musí byť majiteľovi umožnené požadovať od spracovateľa informácie, ak má indície o tom, že spracovateľ na účely výsevu spracoval alebo zamýšľa spracovať produkt zberu získaný výsevom množiteľského materiálu tejto odrody.

48.

Podľa článku 9 ods. 2 vykonávacieho nariadenia je totiž spracovateľ povinný poskytnúť majiteľovi oznámenie týkajúce sa príslušných informácií, ktorých obsah je vymedzený uvedeným ustanovením. Tieto údaje sú nevyhnutné, ak má majiteľ len indíciu, že spracovateľ s cieľom sadenia spracoval alebo zamýšľa spracovať produkt zberu, ktorý poľnohospodár získal sadením množiteľského materiálu odrody majiteľa. ( 19 )

49.

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, nadobudnutie množiteľského materiálu chránenej rastlinnej odrody, ktorá patrí majiteľovi, treba považovať za takú indíciu. ( 20 ) Tiež sa prikláňam k názoru, že informácie poskytnuté poľnohospodármi na základe článku 8 vykonávacieho nariadenia môžu predstavovať indície, ktoré spôsobujú vznik informačnej povinnosti spracovateľa voči majiteľovi.

50.

Rovnako ako Komisia sa domnievam, že prináleží súdom členských štátov určiť v konkrétnom prípade, či existujú také indície v zmysle už citovanej judikatúry. Pri svojom posudzovaní musia zohľadniť všetky osobitné faktory a okolnosti prejednávaného prípadu. V tejto súvislosti indície vyžadované judikatúrou môžu vyplývať napríklad zo zmluvného výsevu chránenej odrody s cieľom vyrobiť spotrebné osivo v rámci licencie udelenej majiteľom.

51.

Napokon treba poukázať na to, že požiadaviek týkajúcich sa indícií, ktoré vedú k vzniku práva majiteľa na informácie tak voči poľnohospodárovi, ako aj voči spracovateľovi, je zrejme málo. Skutočnosť, že bol uskutočnený alebo sa aspoň zamýšľa výsev alebo spracovanie na účely výsevu, v dôsledku toho môže predstavovať relevantnú indíciu, a teda takéto okolnosti spôsobujú vznik práv majiteľa podľa článku 14 ods. 3 základného nariadenia.

52.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Oberlandesgericht Düsseldorf, takto: