16.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 46/8


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 19. decembra 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság — Maďarsko) — Mostafa Abed El Karem El Kott, Chadi Amin A Radi, Hazem Kamel Ismail/Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal

(Vec C-364/11) (1)

(Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia na priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Osoba bez štátneho občianstva s palestínskym pôvodom, ktorá požiadala Úrad Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) o ochranu alebo pomoc - Právo tejto osoby bez štátneho občianstva na priznanie postavenia utečenca na základe článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2004/83 - Podmienky uplatňovania - Zánik uvedenej ochrany alebo pomoci zo strany UNRWA „z akéhokoľvek dôvodu“ - Dôkaz - Dôsledky pre dotknuté osoby žiadajúce o priznanie postavenia utečenca - Právo byť „oprávnený ipso facto na výhody z (tejto) smernice“ - Uznanie ipso iure postavenia „utečenca“ v zmysle článku 2 písm. c) tejto smernice a priznanie postavenia utečenca podľa článku 13 tejto smernice)

2013/C 46/14

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Mostafa Abed El Karem El Kott, Chadi Amin A Radi, Hazem Kamel Ismail

Žalovaný: Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal

za účasti: ENSZ Menekültügyi Főbiztossága

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Fővárosi Bíróság — Výklad článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96) — Osoba bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, ktorá využila ochranu Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) — Právo tejto osoby bez štátneho občianstva dovolávať sa ipso facto smernice 2004/83/ES v prípade zániku ochrany poskytovanej touto agentúrou — Podmienky, za ktorých možno považovať ochranu za skončenú — Pojem „výhody z ustanovení tejto smernice“

Výrok rozsudku

1.

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa musí vykladať v tom zmysle, že zánik ochrany alebo pomoci zo strany inej agentúry alebo orgánu Organizácie spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov (HCR), „z akéhokoľvek dôvodu“ sa týka tiež situácie osoby, ktorá po tom, ako skutočne túto ochranu alebo túto pomoc využívala, ju prestane využívať z dôvodov vymykajúcich sa jej kontrole a nezávislých od jej vôle. Príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu zodpovedným za posúdenie žiadosti o azyl podanej takouto osobou prináleží na základe individuálneho preskúmania takejto žiadosti overiť, či uvedená osoba bola nútená opustiť zónu pôsobenia tejto agentúry alebo orgánu, čo platí v prípade, že sa nachádzala v situácii vážneho nebezpečenstva a dotknutá agentúra alebo orgán nebol schopný zaručiť jej v tejto zóne životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorá uvedenej agentúre alebo orgánu prináleží.

2.

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2004/83 sa musí vykladať v tom zmysle, že v prípade zistenia príslušných orgánov členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl, že podmienka týkajúca sa zániku ochrany a pomoci Úradu Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) je splnená, pokiaľ ide o žiadateľa, skutočnosť, že môže byť ipso facto „oprávnen[ým]… na výhody z… tejto smernice“, spôsobuje uznanie postavenia utečenca týmto členským štátom v zmysle článku 2 písm. c) uvedenej smernice a priznanie ipso iure postavenia utečenca tomuto žiadateľovi pod podmienkou, že sa naňho neuplatňuje odsek 1 písm. b) alebo odseky 2 a 3 tohto článku 12.


(1)  Ú. v. EÚ C 347, 26.11.2011.