7.9.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 260/4

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 18. júla 2013 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Cour de cassation — Belgicko) — Belgické kráľovstvo/Medicom SPRL (C-210/11), Maison Patrice Alard SPRL (C-211/11)

(Spojené veci C-210/11 a C-211/11) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Šiesta smernica o DPH - Článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. a) a článok 13 B písm. b) - Právo na odpočet - Investičný majetok patriaci právnickým osobám a čiastočne poskytnutý ich konateľom na ich súkromné potreby - Neexistencia nájmu plateného v peniazoch, ale zohľadnenie naturálnej výhody na účely dane z príjmu)

2013/C 260/06

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Belgické kráľovstvo

Žalovaní: Medicom SPRL (C-210/11), Maison Patrice Alard SPRL (C-211/11)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Belgicko) — Výklad článku 6 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a článku 13 B písm. b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Oslobodenie od DPH — Pojem poskytovania služieb spojených s nehnuteľnosťou — Užívanie časti nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou majetku podniku, na súkromné potreby konateľov a ich rodín, za neexistencie nájomného splatného v peniazoch, ktoré ale predstavuje naturálnu výhodu — Vylúčenie práva na odpočet

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. a) a článok 13 B písm. b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby poskytnutie časti nehnuteľnosti, ktorá je majetkom právnickej osoby, na súkromné potreby jej konateľa bez toho, aby na ťarchu užívateľov ako protihodnota za užívanie tejto nehnuteľnosti bolo dojednané nájomné splatné v peniazoch, predstavovalo prenajímanie nehnuteľného majetku oslobodené od dane v zmysle tejto smernice, a skutočnosť, že takéto poskytnutie sa vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa dane z príjmu považuje za naturálnu výhodu vyplývajúcu z výkonu štatutárnych povinností alebo výkonu pracovných zmlúv týmito užívateľmi, je v tejto súvislosti bezvýznamná.

Článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. a) a článok 13 B písm. b) šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že v situáciách, ako sú situácie v konaniach vo veci samej, skutočnosť, že poskytnutie celej alebo časti nehnuteľnosti v celom rozsahu určenej na podnikanie konateľom, riaditeľom alebo spoločníkom tejto spoločnosti má alebo nemá priamu súvislosť s prevádzkovaním podniku, je irelevantnou pre určenie, či toto poskytnutie patrí pod oslobodenie od dane stanovené v druhom z týchto ustanovení.

(1) Ú. v. EÚ C 211, 16.7.2011.