Žaloba podaná 3. marca 2010 — Poľsko/Komisia

(Vec T-101/10)

2010/C 113/101

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: M. Szpunar, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa tvrdí, že podľa napadnutého opatrenia sa stanovuje diferencovanie koeficientu dodatkového odvodu v sektore cukru na hospodársky rok 2004/2005 v tom zmysle, že uvedený koeficient sa stanovuje na 0,25466 pre nové členské štáty a na 0,14911 pre pätnásť pôvodných členských štátov Spoločenstva.

Žalobkyňa uvádza nasledujúce výhrady proti napadnutému opatreniu.

Žalobkyňa v prvom rade uvádza žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Komisie a porušení článku 16 nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 (3), ktorý splnomocňuje Komisii stanoviť len jeden koeficient v rovnakej výške pre celú Európsku úniu. Žalobkyňa tvrdí, že rôzne jazykové verzie daných ustanovení nariadenia č. 1260/2001 sú v tomto ohľade úplne rovnaké a zhodné. Podľa tvrdenia žalobkyne zásady spoločnej organizácie trhu cukru nielenže odchýlenie sa od doslovného znenia predpisov nariadenia (ES) č. 1260/2001 neodôvodňujú, ale aj takúto možnosť vylučujú. Žalobkyňa sa domnieva, že jednotný koeficient totiž predstavuje základný nástroj na vykonávanie pravidiel spoločnej organizácie trhu v sektore cukru.

Po druhé žalobkyňa predkladá žalobný dôvod založený na porušení zásady okamžitého a úplného uplatňovania acquis communautaire v nových členských štátoch. Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté opatrenie je v skutočnosti prechodné opatrenie, ktoré nemá svoj právny základ v akte o podmienkach pristúpenia z roku 2003, ani v právnych predpisoch prijatých na jeho vykonanie. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti odvoláva na článok 2 aktu o podmienkach pristúpenia, ktorý predstavuje právny základ na prevzatie všetkých práv a povinností Poľskou republikou, ktoré vyplývajú z jej členstva, čo sa podľa žalobkyne spája aj s prevzatím práva na využitie preplatkov, ako aj s povinnosťou pokryť straty na trhu s cukrom, ku ktorým došlo v priebehu uplynulých hospodárskych rokov.

Po tretie žalobkyňa predkladá žalobný dôvod založený na porušení zásady zákazu diskriminácie. Tvrdí, že jediným kritériom pre diferencovanie koeficientu v napadnutom nariadení je okamih pristúpenia členských štátov k Európskej únii. Následky pristúpenia boli dostatočne podrobne upravené v akte o podmienkach pristúpenia a v právnych predpisoch vydaných na vykonanie tohto aktu, okamih pristúpenia nových štátov nemôže sám osebe predstavovať objektívne kritérium, ktoré by odôvodňovalo uvedené rozdielne zaobchádzanie.

Po štvrté žalobkyňa tvrdí porušenie zásady solidarity. Uvádza, že zásada solidarity výrobcov je základnou zásadou spoločnej organizácie trhov v sektore cukru a tvrdí, že náklady na financovanie trhu majú byť podporované solidárne všetkými výrobcami a že finančná neutralita na základe objektívnych kritérií nemá byť dosiahnutá na úrovni rôznych členských štátov, ale v rozmere celej Únie. Diferencovanie koeficientu pre jednotlivé členské štáty predstavuje podľa žalobkyne svojvoľné, neprimerané a nesolidárne rozdelenie nákladov na financovanie trhu s cukrom.

Po piate žalobkyňa predkladá žalobný dôvod založený na porušení článku 253 ES (zmenený, teraz článok 296 druhý odseku ZFEÚ), podľa ktorého nebolo predmetné opatrenie dostatočne odôvodnené. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia neuviedla okolnosti, ktoré odôvodňovali použitie diferencovaného koeficientu, ani ciele, aké by takáto diferenciácia mala sledovať.

(1)  Ú. v. EÚ L 321, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 271, s. 12.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnom organizovaní trhu v sektore cukru (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 03/033 s. 17).