ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 5. júna 2012
Vec F‑71/10
Nicola Cantisani
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Konferenčný tlmočník – Články 12a a 24 služobného poriadku – Psychické obťažovanie – Konflikt záujmov – Návrh na náhradu škody“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou N. Cantisani navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie o zamietnutí jeho žiadosti o pomoc v súvislosti s psychickým obťažovaním, ktorého obeťou údajne bol v rokoch 1999 až 2007 pri výkone úloh konferenčného tlmočníka (ďalej len „ZKT“), ako aj zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila náhradu škody
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Abstrakt
1. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Vykonanie v oblasti psychického obťažovania – Podanie žiadosti o pomoc – Dodržanie primeranej lehoty – Začiatok plynutia lehoty, ktorý sa má rešpektovať
(Služobný poriadok úradníkov, články 12a, 24 a článok 90 ods. 1)
2. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Povinnosť administratívy preskúmať sťažnosti v oblasti obťažovania – Požiadavky starostlivosti a rýchlosti
(Služobný poriadok úradníkov, články 12a, 24 a článok 90 ods. 1)
3. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie, ktorého cieľom alebo účinkom je diskreditácia dotknutej osoby alebo zhoršenie jej pracovných podmienok – Požiadavka opakujúcej sa povahy správania – Požiadavka úmyselnej povahy správania – Rozsah – Neexistencia požiadavky zlého úmyslu obťažovateľa
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)
4. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Žaloba z dôvodu povinnosti administratívy nahradiť škodu spôsobenú úradníkovi treťou osobou – Prípustnosť – Podmienka – Vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov – Výnimka – Neexistencia účinných opravných prostriedkov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 prvý a druhý odsek a článok 90)
1. Články 12a a 24 služobného poriadku nestanovujú výslovne žiadnu lehotu na podanie žiadosti o pomoc v oblasti psychického obťažovania. Na základe zásad právnej istoty a legitímnej dôvery však úradník alebo zamestnanec, ktorý chce podať takúto žiadosť, tak musí urobiť v primeranej lehote a lehotu piatich rokov treba považovať za primeranú na oznámenie psychického obťažovania administratíve a na požiadanie o jej pomoc.
Okrem toho lehota na podanie žiadosti o pomoc vo veci psychického obťažovania začína plynúť od posledného činu údajného psychického obťažovateľa alebo v každom prípade od okamihu, keď už údajný psychický obťažovateľ nie je schopný obnoviť svoje činy voči obeti.
(pozri body 67 a 68)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: 12. júla 2011, Komisia/Q, T 80/09 P
Súd pre verejnú službu: 8. februára 2011, Skareby/Komisia, F‑95/09, body 41 až 44, 49 a 53
2. Na základe článku 24 služobného poriadku každej inštitúcii Únie prináleží chrániť úradníkov a zamestnancov pred akýmkoľvek obťažovaním alebo ponižujúcim zaobchádzaním ich nadriadených. Okrem toho na základe povinnosti poskytnúť pomoc administratíva musí v prípade udalosti, ktorá je nezlučiteľná s riadnym a nerušeným výkonom služby, zasiahnuť s potrebným nasadením a reagovať podľa okolností prípadu s potrebnou rýchlosťou a starostlivosťou s cieľom zistiť skutkový stav a so znalosťou veci vyvodiť vhodné dôsledky. Na to stačí, aby úradník alebo zamestnanec, ktorý žiada o ochranu svoju inštitúciu, predložil neúplné dôkazy, že útoky, ktorým bol údajne vystavený, sa skutočne odohrali. V prípade, že existujú takéto skutočnosti, má príslušná inštitúcia prijať vhodné opatrenia, najmä uskutočniť vyšetrovanie v spolupráci so sťažovateľom na zistenie skutočností, na ktorých je sťažnosť založená.
(pozri bod 78)
Odkaz:
Súdny dvor: 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, body 15 a 16
Súd prvého stupňa: 21. apríla 1993, Tallarico/Parlament, T‑5/92, bod 31; 5. decembra 2000, Campogrande/Komisia, T‑136/98, bod 42
3. Článok 12a ods. 3 služobného poriadku definuje psychické obťažovanie ako „nevhodné správanie“, ktoré si na jeho preukázanie vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Prvá podmienka sa týka existencie správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova, ktoré sa prejavujú „počas určitého obdobia, opakuj[ú] sa alebo [sú] systematické“, čo znamená, že psychické obťažovanie treba chápať ako proces, ktorý sa nevyhnutne odohráva v čase a predpokladá existenciu opakovanej alebo pokračujúcej činnosti, ktorá je „úmyselná“. Druhá kumulatívna podmienka, ktorú s prvou spája spojka „a“, vyžaduje, aby účinkom tohto správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova bolo poškodenie osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej či psychickej integrity osoby. Zo skutočnosti, že prídavné meno „úmyselný“ sa týka prvej podmienky, a nie druhej, možno vyvodiť dvojaký záver. Na jednej strane správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo uvedené v článku 12a ods. 3 poriadku musia vykazovať úmyselnú povahu, čo z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia vylučuje konania, ku ktorým by došlo náhodne. Na druhej strane sa však nevyžaduje, aby toto správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo boli podniknuté s úmyslom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu osoby. Inými slovami, psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 poriadku môže existovať bez toho, aby mal obťažovateľ v úmysle svojím konaním obeť diskreditovať alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje, aby tieto konania, ak boli spáchané úmyselne, také následky objektívne vyvolali.
Napokon, keďže dotknuté konania musia podľa článku 12a ods. 3 služobného poriadku mať zneužívajúcu povahu, vyplýva z toho, že obťažovanie podlieha podmienke, že jeho skutková podstata je dostatočne objektívna v tom zmysle, že nestranný a rozumný pozorovateľ, ktorý má obvyklú citlivosť a nachádza sa v rovnakých podmienkach, ho bude považovať za neprimerané a hodné kritiky.
(pozri body 89 a 90)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2008, Q/Komisia, F‑52/05, bod 135; 16. mája 2012, Skareby/Komisia, F‑42/10, bod 135
Všeobecný súd Európskej únie: 12. júla 2011, Komisia/Q, T‑80/09 P
4. Cieľom článku 24 druhého odseku služobného poriadku je náhrada škody spôsobenej úradníkovi alebo zamestnancovi konaním tretích osôb alebo iných úradníkov uvedených v prvom odseku toho istého článku, ak sa mu nepodarilo získať náhradu škody od osôb, ktoré ju spôsobili. Prípustnosť žaloby o náhradu škody podanej úradníkom alebo zamestnancom podľa článku 24 druhého odseku služobného poriadku je teda podmienená vyčerpaním vnútroštátnych opravných prostriedkov, pokiaľ tieto prostriedky účinne zabezpečujú ochranu dotknutých osôb a môžu viesť k náhrade uplatňovanej škody.
(pozri bod 130)
Odkaz:
Súdny dvor: 5. októbra 2006, Schmidt‑Brown/Komisia, C‑365/05 P, bod 78
Súd prvého stupňa: 9. marca 2005, L/Komisia, T‑254/02, bod 148
Všeobecný súd Európskej únie: Komisia/Q, už citovaný, bod 67