2.4.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 103/11

1.

Má sa článok 14 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 (1) vykladať v tom zmysle, že odníma členskému štátu, ktorý je podľa tohto nariadenia nepríslušný, do ktorého bol pracovník vyslaný a ktorý nie je ani členským štátom bydliska detí pracovníka, v každom prípade právomoc priznať vyslanému pracovníkovi rodinné dávky, ak mu vyslaním do tohto členského štátu nevznikla ujma na právach?

2.

V prípade, ak Súdny dvor odpovie na prvú otázku záporne:

Má sa článok 14 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý nie je príslušný a do ktorého je pracovník vyslaný, je v každom prípade oprávnený priznať rodinné dávky iba vtedy, ak je nesporné, že v inom členskom štáte neexistuje žiaden nárok na porovnateľné rodinné dávky?

3.

Ak aj na túto otázku Súdny dvor odpovie záporne:

Odporuje ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je § 65 ods. 1 prvá veta bod 2 v spojení s § 65 ods. 2 EStG, ktoré vylučuje nárok na rodinné dávky v prípade, ak má byť porovnateľná dávka vyplatená v zahraničí alebo by mohla byť vyplatená na základe príslušnej žiadosti, právnym predpisom Spoločenstva alebo Únie?

4.

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

Akým spôsobom je potrebné postupovať pri súbehu nároku v príslušnom štáte, ktorý je zároveň členským štátom bydliska detí, a nároku v štáte, ktorý nie je príslušný a nie je ani členským štátom bydliska detí?