29.1.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 30/26 |
Odvolanie podané 23. novembra 2010 Švajčiarskou konfederáciou proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-319/05, Švajčiarska konfederácia/Európska komisia, ďalší účastníci konania: Spolková republika Nemecko a Landkreis Waldshut
(Vec C-547/10 P)
()
2011/C 30/43
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Švajčiarska konfederácia (v zastúpení: S. Hirsbrunner, advokát)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko, Landkreis Waldshut
Návrhy odvolateľky
— |
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2010 vo veci T-319/05 podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora, |
— |
v prípade, že Súdny dvor usúdi, že stav konania dovoľuje, aby vydal vo veci konečný rozsudok, zrušiť rozhodnutie 2004/12/ES Európskej komisie z 5. decembra 2003 a Európsku komisiu v súlade s článkom 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora zaviazať na náhradu všetkých trov konania vrátane trov konania na prvom stupni, |
— |
v prípade, že Súdny dvor usúdi, že stav konania nedovoľuje, aby vydal vo veci konečný rozsudok, vrátiť vec Všeobecnému súdu, ktorý ju prejedná so zreteľom na právne posúdenie Súdnym dvorom a prenechať tomuto súdu rozhodovanie o trovách konania. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu z 9. septembra 2010 vo veci T-319/05 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom bola zamietnutá žaloba odvolateľky proti rozhodnutiu Komisie 2004/12/ES z 5. decembra 2003 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) týkajúcemu sa 213. vykonávacieho nariadenia k nemeckej právnej úprave v oblasti leteckej dopravy, ktoré stanovilo postupy pre pristávanie a vzlety pomocou prístrojov na letisku Zürich z 15. januára 2003 (ďalej len „213. VN“) v znení prvého nariadenia z 1. apríla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa 213. nariadenie (ďalej len „sporné nemecké opatrenia“).
Odvolateľka uvádza tieto dôvody odvolania:
1. |
Všeobecný súd z právneho hľadiska nesprávne vyložil a uplatnil článok 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92, keďže sa domnieval, že pôsobnosť tohto článku zahŕňa iba zákazy výkonu práv dopravy. Okrem toho neuznal, že na takýto výklad článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92, ak by aj bol možný v kontexte EÚ, nie je podľa článku 1 ods. 2 Dohody možné sa odvolávať voči odvolateľke. |
2. |
Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil povinnosť odôvodnenia v zmysle článku 296 ZFEÚ (predtým článok 253 ES), keďže Komisii nevytýkal, že bez uvedenia dôvodu vylúčila uplatniteľnosť článku 9 ods. 1 nariadenia č. 2408/92. Všeobecný súd navyše nesprávne vychádza z toho, že nahradenie odôvodnenia v súdnom konaní súdom obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí úplne novým „vysvetlením“ nepredstavuje dodatočné predkladanie dôvodov v súdnom konaní. |
3. |
Všeobecný súd z právneho hľadiska nesprávne vyložil a uplatnil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 2408/92, keďže nezohľadnil práva prevádzkovateľov letísk a obyvateľov ich okolia. |
4. |
Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil zásadu zákazu diskriminácie. Právne pochybil, keď z posudzovania vylúčil práva prevádzkovateľov letísk a švajčiarskych obyvateľov ich okolia. Navzdory návrhom obsiahnutým v žalobe odmietol skúmať nevyhnutnosť opatrení. Nedostatočne reštriktívne uplatnil požiadavku odôvodnenia objektívnymi skutočnosťami. Záujem na zvýhodnení turistickej zóny nepodlieha ochrane, keďže ekonomické záujmy nemôžu byť objektívnymi odôvodňujúcimi skutočnosťami. |
5. |
Pri skúmaní proporcionality sa Všeobecný súd dopustil závažných právnych chýb. Všeobecný súd skreslil dokazovanie. Neúplne objasnil skutkový stav. Neuvedomujúc si správne svoju právomoc skúmania nahradil zistenia Komisie o skutkovom stave svojimi vlastnými zisteniami. Všeobecný súd nerešpektoval právo byť vypočutý, keďže sa opieral o domnienky týkajúce sa skutkového stavu, ohľadom ktorých odvolateľka nebola vypočutá. |
6. |
Pri skúmaní obmedzení spôsobujúcich menšiu ujmu Všeobecný súd nerešpektoval pravidlá o rozdelení dôkazného bremena a ďalšie zásady. |
7. |
Pri vyjadreniach o alternatíve týkajúcej sa množstva hluku si Všeobecný súd zjavne protirečil. |