Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 3. mája 2010 — Doris Povse/Mauro Alpago

(Vec C-211/10)

(2010/C 179/41)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľka: Doris Povse

Odporca v konaní o dovolaní: Mauro Alpago

Prejudiciálne otázky

Má sa dočasné opatrenie priznávajúce rodičovi, ktorý uniesol dieťa, „rodičovské práva“, najmä právo na určenie miesta pobytu, až do vydania rozsudku o definitívnom opatrovníckom práve, tiež považovať za „rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa“ v zmysle článku 10 písm. b) bodu iv) nariadenia č. 2201/2003 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“) (1)?

2.	Patrí uznesenie o návrate do pôsobnosti článku 11 ods. 8 nariadenia Brusel IIa len vtedy, ak ho súd vydá na základe rozsudku o opatrovníckom práve, ktorý sám vydal?

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku:

3.1	Je možné dovolávať sa v štáte, v ktorom sa má rozsudok vykonať, nedostatku právomoci súdu pôvodu (prvá otázka) alebo neuplatniteľnosti článku 11 ods. 8 nariadenia Brusel IIa (druhá otázka) proti vykonaniu rozsudku, ktorý súd pôvodu osvedčil v súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia Brusel IIa?

3.2	Alebo v tomto prípade musí žalovaný požadovať stiahnutie osvedčenia v štáte pôvodu a je možné nariadiť odklad vykonania v štáte výkonu, kým štát pôvodu nerozhodne?

V prípade zápornej odpovede na prvú a druhú otázku alebo na otázku 3.1:

Bráni rozsudok vydaný súdom štátu výkonu, ktorým sa dočasne prideľuje opatrovnícke právo rodičovi, ktorý uniesol dieťa, a ktorý treba považovať za vykonateľný podľa práva tohto štátu, na základe článku 47 ods. 2 nariadenia Brusel IIa vykonaniu uznesenia o návrate vydaného predtým v štáte pôvodu na základe článku 11 ods. 8 uvedeného nariadenia, aj keď by nezabránil vykonaniu uznesenia o návrate vydaného štátom výkonu na základe Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor“)?

V prípade zápornej odpovede na štvrtú otázku:

5.1	Je možné odmietnuť vykonanie rozsudku, ktorý bol osvedčený súdom pôvodu v súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia Brusel IIa, v štáte výkonu v prípade vážneho ohrozenia najlepšieho záujmu dieťaťa z dôvodu zmeny situácie od vynesenia tohto rozsudku?

5.2	Alebo si musí žalovaný uplatniť túto zmenu situácie v štáte pôvodu a je možné nariadiť odklad vykonania v štáte výkonu, kým štát pôvodu nerozhodne?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243).