17.7.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 195/6 |
Odvolanie podané 30. apríla 2010: Heinz Helmuth Eriksen proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 24. marca 2010 vo veci T-516/08, Heinz Helmuth Eriksen/Európska komisia
(Vec C-205/10 P)
2010/C 195/10
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Heinz Helmuth Eriksen (v zastúpení: I. Anderson, advocate)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
— |
zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie a uznesenie Všeobecného súdu z 24. marca 2010 o zamietnutí odvolateľovej žaloby ako zjavne neprípustnej a zaviazaní na náhradu trov konania, |
— |
rozhodnúť o odvolateľovom odvolaní a uložiť Komisii, aby odvolateľovi zaplatila:
|
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1. |
Všeobecný súd sa dopustil chyby tým, že zamietol odvolateľovu žalobu týkajúcu sa mimozmluvnej zodpovednosti ako neprípustnú, keď skreslil tak povahu jeho žalobných návrhov, ako aj jeho žalobných dôvodov. V dôsledku tohto skreslenia Všeobecný súd neposúdil nezákonnosť v súvislosti so svojvoľnými a protiprávnymi zámienkami na odmietnutie konať — pričom týmto nekonaním boli porušené Jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov v prípade jadrových havárií zapríčinených využitím jadrovej energie na vojenské účely. |
2. |
Neuplatnenie právnych zásad spoločných pre členské štáty. Všeobecný súd neposúdil protiprávnosť nedostatku starostlivosti, obozretnosti a riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie s odkazom na právne zásady spoločné pre právne systémy členských štátov na určenie správnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jednotlivcom, ako požaduje článok 188 ZESAE. |
3. |
Nevhodné uplatnenie jedinečných právomocí Komisie v oblasti výnimiek z práva hospodárskej súťaže vo vzťahu k prípustnosti sťažnosti týkajúcej sa zdravotných noriem. Všeobecný súd sa ďalej dopustil chyby, keď posudzoval vojenskú výnimku Komisie zo systému ochrany zdravia podľa smernice vo vzťahu k jadrovej havárii v Thule, s ohľadom na jedinečnú diskrečnú právomoc Komisie formulovať politiku EÚ v oblasti hospodárskej súťaže diskrečnými výnimkami pre protiprávne obchodné dohody. Týmto boli nerešpektované rozhodnutia Všeobecného súdu týkajúce sa prípustnosti v iných oblastiach práva EÚ, v ktorých Komisia nedisponuje takouto jedinečnou diskrečnou právomocou a v ktorých údajné nekonanie Komisie neviedlo k považovaniu nároku za zjavne neprípustný. Všeobecný súd nezohľadnil okolnosť, že Komisia nemá jedinečnú a neobmedzenú diskrečnú právomoc pokiaľ ide o vymáhanie Jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia, lebo ZESAE úzko vymedzuje jej právomoc využiť výnimky a konkrétne stanovuje mechanizmy, podľa ktorých sa môžu jednotlivci sťažovať na jej správne nekonanie v oblastiach, v ktorých im bola poskytnutá ochrana. To zahŕňa situácie, v ktorých bolo odmietnutie konať adresované inej osobe. |
4. |
Neposúdenie, či odmietnutie konať zo strany Komisie neporušilo určený cieľ ZESAE, ktorým je ochrana zdravia pracovníkov a verejnosti. Všeobecný súd sa ďalej dopustil chyby tým, že sa nezaoberal otázkou, či odmietnutie konať zo strany Komisie neporušilo ciele ZESAE zaviesť a zaistiť uplatňovanie Jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov pred účinkami dlhodobého ožiarenia. Pritom prehliadol kogentnú povinnosť podľa ZESAE zaistiť, aby sa ustanovenia ZESAE riadne uplatňovali, vrátane zásady prevencie, ktorá je v nej zakotvená. |
(1) Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 291).