17.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/6


Odvolanie podané 30. apríla 2010: Heinz Helmuth Eriksen proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 24. marca 2010 vo veci T-516/08, Heinz Helmuth Eriksen/Európska komisia

(Vec C-205/10 P)

2010/C 195/10

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Heinz Helmuth Eriksen (v zastúpení: I. Anderson, advocate)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie a uznesenie Všeobecného súdu z 24. marca 2010 o zamietnutí odvolateľovej žaloby ako zjavne neprípustnej a zaviazaní na náhradu trov konania,

rozhodnúť o odvolateľovom odvolaní a uložiť Komisii, aby odvolateľovi zaplatila:

a)

sumu 800 000 eur alebo inú sumu, ktorú bude Súdny dvor považovať za správnu a spravodlivú za minulú, súčasnú a budúcu bolesť, utrpenie a zníženie kvality života z dôvodu vážnych poškodení jeho zdravia, ku ktorým došlo v dôsledku svojvoľného a protiprávneho odmietnutia Komisie vynútiť uplatnenie ustanovení smernice 96/29 (1), pokiaľ ide o zavedenie lekárskeho pozorovania ochorení spojených so žiarením pracovníkov zásahových tímov v Thule,

b)

odvolateľovi alebo zdravotníckym zariadeniam alebo poskytovateľom starostlivosti budúce náklady na lekársku starostlivosť a lieky na účely zlepšenia a liečby jeho poškodeného zdravia, na ktoré poukazuje v odseku a) vyššie, ktoré nie sú pre neho dostupné prostredníctvom štátneho systému zdravotnej starostlivosti jeho členského štátu,

c)

náhradu primeraných nákladov právneho zastúpenia a výdavkov, ktoré odvolateľovi vznikli v súvislosti konaním pred Všeobecným súdom a v tomto konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Všeobecný súd sa dopustil chyby tým, že zamietol odvolateľovu žalobu týkajúcu sa mimozmluvnej zodpovednosti ako neprípustnú, keď skreslil tak povahu jeho žalobných návrhov, ako aj jeho žalobných dôvodov. V dôsledku tohto skreslenia Všeobecný súd neposúdil nezákonnosť v súvislosti so svojvoľnými a protiprávnymi zámienkami na odmietnutie konať — pričom týmto nekonaním boli porušené Jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov v prípade jadrových havárií zapríčinených využitím jadrovej energie na vojenské účely.

2.

Neuplatnenie právnych zásad spoločných pre členské štáty. Všeobecný súd neposúdil protiprávnosť nedostatku starostlivosti, obozretnosti a riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie s odkazom na právne zásady spoločné pre právne systémy členských štátov na určenie správnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jednotlivcom, ako požaduje článok 188 ZESAE.

3.

Nevhodné uplatnenie jedinečných právomocí Komisie v oblasti výnimiek z práva hospodárskej súťaže vo vzťahu k prípustnosti sťažnosti týkajúcej sa zdravotných noriem. Všeobecný súd sa ďalej dopustil chyby, keď posudzoval vojenskú výnimku Komisie zo systému ochrany zdravia podľa smernice vo vzťahu k jadrovej havárii v Thule, s ohľadom na jedinečnú diskrečnú právomoc Komisie formulovať politiku EÚ v oblasti hospodárskej súťaže diskrečnými výnimkami pre protiprávne obchodné dohody. Týmto boli nerešpektované rozhodnutia Všeobecného súdu týkajúce sa prípustnosti v iných oblastiach práva EÚ, v ktorých Komisia nedisponuje takouto jedinečnou diskrečnou právomocou a v ktorých údajné nekonanie Komisie neviedlo k považovaniu nároku za zjavne neprípustný.

Všeobecný súd nezohľadnil okolnosť, že Komisia nemá jedinečnú a neobmedzenú diskrečnú právomoc pokiaľ ide o vymáhanie Jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia, lebo ZESAE úzko vymedzuje jej právomoc využiť výnimky a konkrétne stanovuje mechanizmy, podľa ktorých sa môžu jednotlivci sťažovať na jej správne nekonanie v oblastiach, v ktorých im bola poskytnutá ochrana. To zahŕňa situácie, v ktorých bolo odmietnutie konať adresované inej osobe.

4.

Neposúdenie, či odmietnutie konať zo strany Komisie neporušilo určený cieľ ZESAE, ktorým je ochrana zdravia pracovníkov a verejnosti.

Všeobecný súd sa ďalej dopustil chyby tým, že sa nezaoberal otázkou, či odmietnutie konať zo strany Komisie neporušilo ciele ZESAE zaviesť a zaistiť uplatňovanie Jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov pred účinkami dlhodobého ožiarenia. Pritom prehliadol kogentnú povinnosť podľa ZESAE zaistiť, aby sa ustanovenia ZESAE riadne uplatňovali, vrátane zásady prevencie, ktorá je v nej zakotvená.


(1)  Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 291).