1.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/30

1.

Odporujú ustanovenia článku 40a zákona č. 136/1995 (1) a článkov 1 až 6, a predovšetkým ustanovenia článku 3 a článku 6 dekrétu č. 3111/2004 Comisia de Supraveghere a Asigurărilor (2) (Komisia pre dohľad nad poisťovníctvom), v spojení s článkom 10 ods. 3 zákona č. 136/1995, ustanoveniam článku 169 ZFEÚ (predtým článok 153 ES)?

2.

V prípade, že vnútroštátne právo členského štátu stanovuje, že poškodená osoba nemá nárok na náhradu škody na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v prípadoch, keď: nehoda bola spôsobená úmyselne; nehoda vznikla následkom skutočností, ktoré sú trestnoprávne sankcionované v zmysle zákona o cestnej premávke ako úmyselné trestné činy; k nehode došlo v okamihu, keď sa osoba zodpovedná za úmyselný trestný čin snažila ujsť poriadkovým silám; keď osoba zodpovedná za vzniknutú škodu viedla vozidlo bez súhlasu poistenej osoby — sú tieto ustanovenia neprimerane obmedzujúce, pokiaľ ide o plnenie sledovaného cieľa (konkrétne cieľa spoločenskej ochrany, a to záruky pre poškodeného, že získa náhradu za škodu spôsobenú na jeho majetku), a idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku diskriminuje stanovené obmedzenie poškodenú osobu v porovnaní s občanmi ostatných členských štátov EÚ, ktorí sú vylúčení z nároku na náhradu škody iba v prípadoch stanovených v článku 2 ods. 1 zarážkach 1 až 3 Druhej smernice Rady 84/5/EHS (3) z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel?

4.

Predstavujú výnimky z poistného rizika, stanovené vnútroštátnou právnou úpravou v danej situácii, obmedzenie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb upravených v článku 49 ZFEÚ (predtým článok 43 ES) a článku 56 ZFEÚ (predtým článok 49 ES), v spojení so smernicou Rady 92/49/EHS (4) z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (tretia smernica o neživotnom poistení)?

5.

Ak vnútroštátne právo členského štátu EÚ stanovuje, že obeť cestnej nehody môže od zodpovednej osoby požadovať náhradu výdavkov spojených s opravou či prípadne náhradou motorového vozidla, ako aj možných ďalších výdavkov, možno považovať oslobodenie poisťovateľa od povinnosti nahradiť poškodenej osobe škodu, ktorá vnikla pri dopravnej nehode v počiatočnej fáze (hneď po dopravnej nehode) s tým, že následne v závislosti od rozhodnutia sporu a predovšetkým od určenia osoby zodpovednej za škodu, bude môcť poisťovateľ podať žalobu, ktorej predmetom je regresný nárok, čím sa uľahčí rýchle a účinné zaplatenie odškodného a zabráni sa, ak je to možné, nákladným súdnym konaniam, ktoré by pre účastníkov konania mohli znamenať zmarenie možnosti uplatnenia vlastných práv, aj v situácii, v ktorej by sa mohli uplatniť ustanovenia smernice 2003/8/ES (5) a odporúčania č. R(81)7 a (93)1, za svojvoľné a odporujúce samotným odôvodneniam všetkých smerníc o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel?

6.

V prípade zápornej odpovede na piatu otázku ide o rozpor s odôvodnením č. 21 (preambuly) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES (6) z 11. mája 2005 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel?

7.

Má vylúčenie žalobkyne z nároku na odškodné v predmetnej veci, na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, voči nej diskriminačný charakter v porovnaní s ostatnými osobami, ktoré by boli odškodnené aj vtedy, ak by osoba zodpovedná za škodu nebola známa alebo nebola poistená, pri zohľadnení skutočnosti, že žalobkyňa podpísala zmluvu o povinnom poistení aj o dobrovoľnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a na dosť vysoké sumy, avšak bez toho, že by jej majetok bol akokoľvek chránený?

8.

Je vnútroštátny súd jediný príslušný rozhodnúť o tom, či určitý subjekt, ak tým je predmetná poisťovacia spoločnosť, spĺňa podmienky, ktoré umožňujú odvolať sa pred týmto súdom na ustanovenia smernice, ktorá má priame účinky, a v prípade kladnej odpovede, aké sú tieto podmienky?

9.

Môže neprebratie smernice 2005/14/ES do vnútroštátneho právneho poriadku (hoci lehota na jej prebratie uplynula 11. júna 2007), a predovšetkým jej odôvodnenia 20 až 22, poškodiť žalobkyňu prostredníctvom porušenia jej základného práva, a to práva užívať svoj majetok, hoci v súčasnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES (7) zrušila smernice I až V o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (72/166/EHS, 84/5/EHS, 90/232/EHS, 2000/26/ES a 2005/14/ES), vzhľadom na to, že všetky uvedené právne úpravy sú obsiahnuté v znení novej smernice ES, ktorá v oveľa väčšom rozsahu než zrušené ustanovenia chráni právo osoby poškodenej následkom dopravnej nehody?

10.

Môže sa vnútroštátny súd ex offo odvolávať na porušenie ustanovenia práva Európskej únie a rozhodnúť o neplatnosti výnimky z poistného rizika v prípade, keď poškodená osoba, teda spotrebiteľ, nebola informovaná o výnimkách (situáciách, kde poistenie neplatí, v rozpore s ustanoveniami smernice 2005/14/ES), ako aj v prípade, keď poisťovacia spoločnosť stanovila ďalšie výnimky okrem tých, ktoré stanovuje rámcový zákon o poistení č. 136/1995, a to aj keď oprávnená osoba túto neplatnosť pred súdom nenavrhla a vnútroštátna právna úprava prebrala smernicu 93/13/ES (8) zákonom č. 193/2000 (9) — Monitorul Oficial al României (Úradný vestník Rumunska), časť I [č. 560 z 10. novembra 2000] (doplnený zákonom č. 363/2006 o nekalých podmienkach v zmluvách uzavretých medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi — Monitorul Oficial č. 899 z 28. decembra 2007)?