Odvolanie podané 12. februára 2010: France Télécom SA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 30. novembra 2009 v spojených veciach T-427/04 a T-17/05, Francúzska republika a France Télécom/Komisia

(Vec C-81/10 P)

2010/C 148/19

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: France Télécom SA (v zastúpení: S. Hautbourg, L. Olza Moreno, L. Godfroid a M. van der Woude, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Francúzska republika

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania päť odvolacích dôvodov.

Svojím prvým odvolacím dôvodom sa France Télécom dovoláva porušenia pojmu štátnej pomoci zo strany Súdu prvého stupňa, keď v prejednávanej veci takú kvalifikáciu pripustil, zatiaľ čo na druhej strane uznal, že existencia (či neexistencia) prípadnej výhody nezávisí v tomto prípade od osobitostí predmetného režimu, ale od faktorov, ktoré sú nezávislé od samotného režimu, ktorých účinky môžu byť konštatované až ex post. Súd prvého stupňa tak nerešpektoval samotnú povahu systému predbežnej kontroly štátnej pomoci, upraveného v článkoch 107 a 108 ZFEÚ, ktorý je systémom ex ante založeným na objektívnej analýze osobitostí režimov na základe predchádzajúceho oznámenia zo strany vnútroštátnych orgánov.

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka uplatňuje, že Súd prvého stupňa porušil pojem výhody, keďže odmietol vykonať celkovú analýzu všetkých ustanovení upravených odlišným daňovým režimom. Táto úprava, ktorá bola zavedená zákonom č. 90-568, totiž predvída dva druhy zvláštneho zdanenia, a to „paušálny odvod“ za roky 1991 až 1993, ktorý mal za následok nadmerné zdanenie odvolateľky v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou, a zdanenie podľa všeobecnej právnej úpravy za roky 1994 až 2002, ktoré bolo pre odvolateľku z daňového hľadiska výhodné. Súd prvého stupňa sa niekoľkokrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že za obe dotknuté obdobia odmietol porovnať účinky odlišného daňového režimu ako celku so všeobecnou právnou úpravou.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka namieta porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, keďže Súd prvého stupňa odmietol zohľadniť, že skutočnosť, že Komisia sa vo svojom rozhodnutí z 8. februára 2005 týkajúcom sa spoločnosti La Poste, nevyjadrila k zavedenej daňovej úprave, mohla u odvolateľky vyvolať dôveru v súlad predmetných opatrení s pravidlami v oblasti štátnej pomoci. Súd prvého stupňa navyše nezohľadnil určité mimoriadne okolnosti, ktoré s touto vecou súvisia, a ktoré odôvodňujú uplatnenie zásady legitímnej dôvery.

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom sa France Télécom dovoláva nedostatočného odôvodnenia rozsudku, keďže Súd prvého stupňa v odpovedi na jej argumenty založené na porušení zásady premlčania systému pomoci nahradil odôvodnenie Komisie svojim vlastným odôvodnením. Desaťročná premlčacia doba stanovená článkom 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 (1) sa mala počítať od dátumu 2. júla 1990, teda dátumu, keď zákon č. 90–568 stanovil predmetný daňový režim a nie odo dňa, keď bola pomoc skutočne priznaná príjemcovi.

Svojím piatym a posledným odvolacím dôvodom odvolateľka nakoniec uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prijal záver, že Komisia mohla bez porušenia zásady právnej istoty kvantifikovať pomoc na základe „rozpätia“ a nariadiť jej vrátenie, hoci bolo nemožné určiť skutočnú výhodu, ktorú odvolateľka mohla získať. Okrem toho Súd prvého stupňa neodpovedal na všetky jej tvrdenia založené na porušení zásady právnej istoty.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).