Vec C-583/10
United States of America
proti
Christine Nolan
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 98/59/ES — Ochrana pracovníkov — Hromadné prepúšťanie — Pôsobnosť — Zatvorenie americkej vojenskej základne — Informovanie a porady s pracovníkmi — Čas, keď vznikla povinnosť porád — Nedostatok právomoci Súdneho dvora“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. októbra 2012
Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Hromadné prepúšťanie – Smernica 98/59 – Pôsobnosť – Zamestnanci verejných správnych orgánov alebo zariadení spravovaných verejným právom – Civilný personál vojenskej základne – Vylúčenie – Vojenská základňa patriaca tretiemu štátu
[Smernica Rady 98/59, článok 1 ods. 2 písm. b)]
Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Ustanovenia práva Únie uplatniteľné priamo a nepodmienene na základe vnútroštátneho práva na situácie, ktoré nepatria do ich pôsobnosti – Zahrnutie – Hranica – Ustanovenia práva Únie, ktoré výslovne vylučujú niektoré situácie z ich pôsobnosti
[Článok 267 ZFEÚ; smernica Rady 98/59, článok 1 ods. 2 písm. b)]
V zmysle výnimky stanovenej v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 98/59 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania, prepúšťanie personálu vojenskej základne nepatrí do pôsobnosti tejto smernice, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o vojenskú základňu patriacu tretiemu štátu, alebo nie. Za týchto okolností nie je potrebné zohľadniť osobitne okolnosť, podľa ktorej v prejednávanom prípade ide o vojenskú základňu patriacu tretiemu štátu, čo je otázka, ktorá má dôsledky z hľadiska medzinárodného práva.
Keďže ozbrojené sily patria k správnym orgánom alebo zodpovedajúcim orgánom, zo znenia článku 1 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice jasne vyplýva, že na civilný personál vojenskej základne sa vzťahuje výnimka uvedená týmto ustanovením.
Smernica 98/59 má za cieľ zlepšenie ochrany zamestnancov a zlepšenie fungovania vnútorného trhu. Preto, hoci dimenzia a činnosť ozbrojených síl majú samozrejme vplyv na situáciu v zamestnanosti v danom členskom štáte, nepatria naopak do úvah týkajúcich sa vnútorného trhu alebo hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Činnosti, ktoré ako národná obrana spadajú pod výkon výsadných práv verejnej moci, sú zo zásady vylúčené z kvalifikácie hospodárskej činnosti. Článok 1 ods. 2 tejto smernice v tejto súvislosti neuvádza žiadny rozdiel medzi správnymi orgánmi členských štátov a správnymi orgánmi tretích štátov.
(pozri body 34, 39, 41 – 43)
Výklad ustanovení práva Únie Súdnym dvorom v situáciách, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, je odôvodnený, ak tieto ustanovenia sú na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné na takéto situácie priamo a nepodmienene, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s takýmito situáciami a so situáciami upravenými právom Únie.
Pokiaľ vnútroštátny spis neobsahuje dostatočne presné údaje, podľa ktorých by podľa vnútroštátneho práva boli automaticky uplatniteľné riešenia uvedené v práve Únie, nemožno konštatovať, že ustanovenia smernice aktu Únie uvedené v prejudiciálnej otázke sa stali ako také priamo a nepodmienene uplatniteľné podľa vnútroštátneho práva. Je samozrejme záujmom Únie dbať o jednotnosť výkladu ustanovenia aktu Únie a výkladu vnútroštátneho práva, ktoré tento akt preberá a robí ho uplatniteľným mimo pôsobnosti tohto aktu. Nejde však o takýto prípad, pokiaľ akt Únie výslovne stanovuje prípad vylúčenia z jeho pôsobnosti. Ak totiž normotvorca Únie jednoznačne uvedie, že akt, ktorý prijal, sa neuplatňuje na špecifikovanú oblasť, vzdáva sa, aspoň do prijatia prípadných nových predpisov Únie, cieľa jednotného výkladu a uplatnenia právnych predpisov v tejto vylúčenej oblasti.
(pozri body 47, 51 – 55)
Vec C-583/10
United States of America
proti
Christine Nolan
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 98/59/ES — Ochrana pracovníkov — Hromadné prepúšťanie — Pôsobnosť — Zatvorenie americkej vojenskej základne — Informovanie a porady s pracovníkmi — Čas, keď vznikla povinnosť porád — Nedostatok právomoci Súdneho dvora“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. októbra 2012
Sociálna politika — Aproximácia právnych predpisov — Hromadné prepúšťanie — Smernica 98/59 — Pôsobnosť — Zamestnanci verejných správnych orgánov alebo zariadení spravovaných verejným právom — Civilný personál vojenskej základne — Vylúčenie — Vojenská základňa patriaca tretiemu štátu
[Smernica Rady 98/59, článok 1 ods. 2 písm. b)]
Prejudiciálne otázky — Právomoc Súdneho dvora — Ustanovenia práva Únie uplatniteľné priamo a nepodmienene na základe vnútroštátneho práva na situácie, ktoré nepatria do ich pôsobnosti — Zahrnutie — Hranica — Ustanovenia práva Únie, ktoré výslovne vylučujú niektoré situácie z ich pôsobnosti
[Článok 267 ZFEÚ; smernica Rady 98/59, článok 1 ods. 2 písm. b)]
V zmysle výnimky stanovenej v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 98/59 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania, prepúšťanie personálu vojenskej základne nepatrí do pôsobnosti tejto smernice, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o vojenskú základňu patriacu tretiemu štátu, alebo nie. Za týchto okolností nie je potrebné zohľadniť osobitne okolnosť, podľa ktorej v prejednávanom prípade ide o vojenskú základňu patriacu tretiemu štátu, čo je otázka, ktorá má dôsledky z hľadiska medzinárodného práva.
Keďže ozbrojené sily patria k správnym orgánom alebo zodpovedajúcim orgánom, zo znenia článku 1 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice jasne vyplýva, že na civilný personál vojenskej základne sa vzťahuje výnimka uvedená týmto ustanovením.
Smernica 98/59 má za cieľ zlepšenie ochrany zamestnancov a zlepšenie fungovania vnútorného trhu. Preto, hoci dimenzia a činnosť ozbrojených síl majú samozrejme vplyv na situáciu v zamestnanosti v danom členskom štáte, nepatria naopak do úvah týkajúcich sa vnútorného trhu alebo hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Činnosti, ktoré ako národná obrana spadajú pod výkon výsadných práv verejnej moci, sú zo zásady vylúčené z kvalifikácie hospodárskej činnosti. Článok 1 ods. 2 tejto smernice v tejto súvislosti neuvádza žiadny rozdiel medzi správnymi orgánmi členských štátov a správnymi orgánmi tretích štátov.
(pozri body 34, 39, 41 – 43)
Výklad ustanovení práva Únie Súdnym dvorom v situáciách, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, je odôvodnený, ak tieto ustanovenia sú na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné na takéto situácie priamo a nepodmienene, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s takýmito situáciami a so situáciami upravenými právom Únie.
Pokiaľ vnútroštátny spis neobsahuje dostatočne presné údaje, podľa ktorých by podľa vnútroštátneho práva boli automaticky uplatniteľné riešenia uvedené v práve Únie, nemožno konštatovať, že ustanovenia smernice aktu Únie uvedené v prejudiciálnej otázke sa stali ako také priamo a nepodmienene uplatniteľné podľa vnútroštátneho práva. Je samozrejme záujmom Únie dbať o jednotnosť výkladu ustanovenia aktu Únie a výkladu vnútroštátneho práva, ktoré tento akt preberá a robí ho uplatniteľným mimo pôsobnosti tohto aktu. Nejde však o takýto prípad, pokiaľ akt Únie výslovne stanovuje prípad vylúčenia z jeho pôsobnosti. Ak totiž normotvorca Únie jednoznačne uvedie, že akt, ktorý prijal, sa neuplatňuje na špecifikovanú oblasť, vzdáva sa, aspoň do prijatia prípadných nových predpisov Únie, cieľa jednotného výkladu a uplatnenia právnych predpisov v tejto vylúčenej oblasti.
(pozri body 47, 51 – 55)