—

J. Geistbeck a T. Geistbeck, v zastúpení: J. Beismann a M. Miersch, Rechtsanwälte,

—

Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH, v zastúpení: K. von Gierke a C. von Gierke, Rechtsanwälte,

—

grécka vláda, v zastúpení: X. Basakou a A.-E. Vasilopoulou, splnomocnené zástupkyne,

—

španielska vláda, v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: B. Schima, F. Wilman a M. Vollkommer, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu určitých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390), ako aj nariadenia Komisie (ES) č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 o ochrane práv odrôd rastlín v spoločenstve (Ú. v. ES L 173, s. 14; Mim. vyd. 03/018, s. 63), zmeneného a doplneného nariadením Komisie č. 2605/98 z 3. decembra 1998 (Ú. v. ES L 328, s. 6; Mim. vyd. 03/024, s. 162, ďalej len „nariadenie č. 1768/95“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi poľnohospodármi, pánmi Geistbeck a spoločnosťou Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH (ďalej len „STV“), zastupujúcou záujmy majiteľov chránených odrôd rastlín Kuras, Quarta, Solara a Marabel vo veci neúplne ohláseného pestovania týchto odrôd žalobcami v konaní vo veci samej.

3

V súlade s článkom 11 nariadenia č. 2100/94 nárok na práva Spoločenstva k odrodám rastlín má „šľachtiteľ“, teda „osob[a], ktorá odrodu vyšľachtila alebo objavila a vyvinula, alebo jej právny nástupca“.

4

Článok 13 nariadenia s názvom „Práva majiteľa práv spoločenstva k odrodám rastlín a zakázané konanie“ stanovuje toto:

„1.   Vlastníctvo práv spoločenstva k odrodám má za účinok, že majiteľ alebo majitelia práva spoločenstva k odrodám, ďalej nazývaní iba ‚majitelia‘ majú nárok na vykonávanie činností stanovených v odseku 2.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 15 a 16 si nasledujúce činnosti, týkajúce sa množiteľského materiálu odrôd alebo zozberaného materiálu chránenej odrody, ďalej spoločne nazývané iba ‚materiál’ vyžadujú povolenie majiteľa:

…

Vydanie povolenia majiteľa môže podliehať podmienkam a obmedzeniam ním určeným.

…“

5

Článok 14 tohto nariadenia s názvom „Výnimka z práv spoločenstva k odrodám rastlín“ stanovuje vo svojom odseku 1:

„Napriek článku 13 ods. 2 a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať s cieľom rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu odrody inej, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom spoločenstva k odrodám rastlín.“

6

Článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 stanovuje:

„Podmienky na nadobudnutie účinnosti výnimky stanovenej v odseku 1 a ochrany oprávnených záujmov šľachtiteľov a poľnohospodárov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa stanovia vo vykonávacích predpisoch podľa článku 114 na základe týchto kritérií:

…

…

…

7

Článok 94 tohto nariadenia, ktorý sa týka občianskoprávnych žalôb, ktoré sa môžu podať v prípade porušenia práva pri použití odrôd rastlín, uvádza:

„1.   Majiteľ môže zažalovať kohokoľvek, kto:

s cieľom dosiahnutia zákazu takéhoto porušovania jeho práv, zaplatenia primeraného odškodnenia alebo oboch možností súčasne.

2.   Ktokoľvek, kto takto konal, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, je taktiež zodpovedný za náhradu akýchkoľvek ďalších škôd, ktoré boli majiteľovi spôsobené takýmto konaním. V prípade nevedomej nedbanlivosti možno nárok na náhradu škôd znížiť tak, aby zodpovedal takejto nevedomej nedbanlivosti, avšak nikdy nie tak, aby náhrada škôd bola nižšia než výhoda, ktorú spôsobením škôd získala osoba, ktorá práva majiteľa porušila.“

8

Podporné uplatnenie vnútroštátneho práva pri porušení práv upravuje článok 97 tohto nariadenia, ktorý vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Ak zodpovedná strana podľa článku 94 získala porušením práva akékoľvek výhody na úkor majiteľa alebo osoby s nárokom na licenciu, aplikujú príslušné súdy podľa článkov 101 alebo 102 v súvislosti s odškodnením svoje národné právo vrátane svojho medzinárodného súkromného práva.“

9

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1768/95 stanovuje nasledujúce:

„Podmienky uvedené v článku 1 sa uplatnia pre majiteľa, zastúpeného šľachtiteľom ako aj pre farmára, takým spôsobom, že sa zabezpečia chránené záujmy každého.“

10

Článok 5 nariadenia č. 1768/95, ktorý stanovuje nasledujúce pravidlá týkajúce sa odmeny dlžnej majiteľovi, uvádza:

„1.   Výška primeraných odmien odvádzaných majiteľovi v zmysle článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky základného nariadenia môže byť predmetom zmluvy medzi majiteľom a farmárom.

2.   Pokiaľ takáto zmluva nebola uzavretá alebo neplatí, výška odmien je primerane nižšia ako zisk z licenčnej produkcie množiteľského materiálu najnižšej úradne certifikovanej kategórie, tej istej odrody na tom istom území.

…

5.   Pokiaľ podľa odseku 2 sa dohoda, ako sa na ňu odkazuje v odseku 4, neuplatňuje, náhrada, ktorá má byť vyplatená, bude predstavovať 50 % z čiastok, ktoré sú účtované pre licencovanú výrobu množiteľského materiálu, ako je to špecifikované v odseku 2.

…“

11

Článok 14 tohto nariadenia, ktorý sa týka monitoringu výkonu povinnosti poľnohospodára majiteľom, upravuje vo svojom odseku 1:

„Na účely monitoringu majiteľom, v súlade s ustanoveniami článku 14 základného nariadenia ako je uvedené v tomto nariadení, farmár musí na požiadanie majiteľa

12

Podľa znenia článku 18 nariadenia č. 1768/95:

„1.   Osoba uvedená v článku 17 môže byť žalovaná majiteľom za nesplnenie si povinností v zmysle článku 14 ods. 3 základného nariadenia podľa toho ako je uvedené v tomto nariadení.

2.   Ak takáto osoba opakovane a úmyselne porušuje povinnosti v zmysle článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky základného nariadenia v prípade jednej alebo viacerých odrôd toho istého majiteľa, záväzok nahradiť majiteľovi akékoľvek ďalšie škody v zmysle článku 94 ods. 2 základného nariadenia musí pokryť minimálne časť sumy vypočítanej na základe štvornásobného priemeru sumy účtovanej za licenčnú produkciu zhodnú s množstvom množiteľského materiálu chránenej odrody rastlín v tej istej oblasti, bez obmedzenia náhrady akejkoľvek ďalšej škody.“

13

V rokoch 2001 až 2004 uskutočnili páni Geistbeck, po tom, ako informovali spoločnosť STV, výsadbu chránených odrôd rastlín Kuras, Quarta, Solara, a Marabel. Táto spoločnosť pri monitoringu konštatovala, že skutočne pestované množstvá odrôd boli vyššie než ohlásené množstvá, čiastočne išlo dokonca o viac ako trojnásobky ohlásených množstiev. STV preto požadovala zaplatenie sumy 4576,15 eura, ktorá zodpovedá odmene, ktorú jej údajne dlžia. Keďže žalobcovia v konaní vo veci samej zaplatili iba polovicu tejto sumy, STV podala žalobu a požadovala platbu zvyšnej sumy, ako aj náhradu nákladov, ktoré vznikli pred začatím súdneho konania vo výške 141,05 eura.

14

Tejto žalobe sa vyhovelo v prvom stupni. Odvolanie, ktoré podali žalobcovia v konaní vo veci samej, bolo zamietnuté. Žalobcovia v konaní vo veci samej teda podali na vnútroštátny súd proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok „Revision“.

15

Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora z 10. apríla 2003, Schulin (C-305/00, Zb. s. 2003, I-3525), sa tento súd domnieva, že poľnohospodár, ktorý riadne nesplnil svoju informačnú povinnosť voči majiteľovi chránenej odrody, sa nemôže dovolávať článku 14 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 a vystavuje sa riziku žaloby o porušenie práva na základe článku 94 toho istého nariadenia, ako aj zaplatenia primeraného odškodnenia.

16

Tento súd sa pýta na spôsoby výpočtu „primeraného odškodnenia“ dlžného na základe článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 majiteľovi chráneného práva, ako aj náhrady škody dlžnej na základe odseku 2 tohto článku.

17

Za základ výpočtu tohto odškodnenia je možné vziať buď priemernú sumu získanú za licencovanú produkciu množiteľského materiálu dotknutých chránených odrôd rastlín v tej istej oblasti, alebo odmenu za povolené pestovanie v súlade s článkom 14 ods. 3 štvrtou zarážkou nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 5 ods. 5 nariadenia č. 1768/95 (ďalej len „odmena za povolené pestovanie“).

18

V prvom prípade by bol subjekt, ktorý sa dopustil porušenia práva, povinný zaplatiť uvedenú priemernú sumu za tých istých podmienok a tých istých sadzieb ako tretie osoby, zatiaľ čo v druhom prípade by sa mohol dovolávať zvýhodnenej sadzby vyhradenej poľnohospodárom, teda 50 % sumy za licencovanú produkciu množiteľského materiálu.

19

Za týchto okolností Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

môže majiteľ práv Spoločenstva k odrodám rastlín v uvedenej situácii v prípade jednorazového zavineného porušenia vypočítať výšku škôd, ktoré sa majú nahradiť podľa článku 94 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, paušálne na základe poplatku za udelenie licencie na produkciu množiteľského materiálu?

20

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate poznať prvky umožňujúce určiť sumu „primeraného odškodnenia“, ktorú dlží v súlade s článkom 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 poľnohospodár, ktorý neslnil požiadavky, ktoré mu vyplývajú z článku 14 ods. 3 štvrtej a šiestej zarážky tohto nariadenia. Vnútroštátny súd sa najmä pýta, či musí vziať za základ pre výpočet tohto odškodnenia poplatok za licencovanú produkciu [certifikovaného] množiteľského materiálu tej istej odrody v tej istej oblasti, tzv. „licencia C“, alebo poplatok za povolené pestovanie upravené v článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky nariadenia č. 2100/94, ktorý je v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia č. 1768/95 50 % sumy dlžnej za licencovanú produkciu množiteľského materiálu.

21

Najprv treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 sa vyžaduje povolenie majiteľa práv Spoločenstva k odrodám rastlín, pokiaľ ide o množiteľský materiál odrôd alebo zozberaný materiál chránenej odrody, najmä na výrobu alebo reprodukciu (množenie) a na udržiavanie stavu s cieľom rozmnožovania (pestovanie), na ponúkanie na predaj alebo inú podobu odbytu a na skladovanie na tieto účely (pozri rozsudok Schulin, už citovaný, bod 46).

22

V tomto kontexte predstavuje článok 14 nariadenia č. 2100/94 výnimku zo zásady povolenia majiteľa práv Spoločenstva k odrodám rastlín (pozri v tomto zmysle rozsudok Schulin, už citovaný, bod 47), keďže použitie produktu zberu získaného poľnohospodármi na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti na účely rozmnožovania, nepodlieha súhlasu majiteľa práv Spoločenstva k odrodám rastlín, pokiaľ spĺňajú určité podmienky výslovne uvedené v odseku 3 tohto článku 14.

23

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že poľnohospodár, ktorý nezaplatí majiteľovi spravodlivú odmenu, keď používa produkt zberu získaný pestovaním množiteľského materiálu chránenej odrody, sa nemôže dovolávať článku 14 ods. 1 nariadenia č. 2100/94, a preto sa usudzuje, že vykonal jednu z činností uvedených v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia bez toho, aby k tomu mal povolenie (rozsudok Schulin, už citovaný, bod 71).

24

Situácia, v akej sa nachádzajú žalobcovia v konaní vo veci samej, je podobná tej, v ktorej sa nachádzajú poľnohospodári, ktorí nezaplatili „spravodlivú odmenu“ stanovenú v článku 14 ods. 3 štvrtej zarážke nariadenia č. 2100/94, keďže žalobcovia v konaní vo veci samej tým, že neohlásili časť celkového množstva ním vysadeného produktu zberu, nezaplatili túto odmenu.

25

Z toho dôvodu predstavuje, ako to správne uviedol vnútroštátny súd, neohlásené pestovanie žalobcami v konaní vo veci samej „porušovanie práv“ v zmysle článku 94 nariadenia č. 2100/94. Preto je potrebné pri uplatnení tohto predpisu stanoviť spôsoby určenia primeraného odškodnenia, ktoré dlžia páni Geistbeck spoločnosti STV.

26

V tomto smere páni Geistbeck tvrdia, že keďže článok 14 ods. 3 štvrtá zarážka a článok 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 používajú takmer totožné výrazy, má sa na výpočet „primeraného odškodnenia“ dlžného podľa článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 vychádzať z poplatku pre povolené pestovanie.

27

Takýto výklad však nemožno prijať.

28

Po prvé je potrebné konštatovať, že hoci sa výraz „rémunération équitable“ používa vo francúzskom jazykovom znení v oboch týchto ustanoveniach nariadenia č. 2100/94, nie je to tak v iných jazykových zneniach, najmä v nemeckom a anglickom znení, ako to uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov. Preto nie je možné z podobnosti výrazov použitých v uvedených ustanoveniach nariadenia č. 2100/94 dospieť k záveru, že pokrývajú rovnaký pojem.

29

Po druhé je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o článok 14 uvedeného nariadenia, ako ustanovenia o výnimke z ochrany chránených odrôd rastlín v spoločenstve musí byť predmetom reštriktívneho výkladu a nemá sa uplatniť na iný skutkový stav než ten, ktorý je upravený výslovne v tomto článku.

30

Ako totiž zdôraznil generálny advokát v bodoch 45 až 47 svojich návrhov, pojem „spravodlivá odmena“ upravený v článku 14 ods. 3 štvrtej zarážke nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 5 ods. 5 nariadenia č. 1768/95 má za cieľ vytvoriť rovnováhu medzi vzájomnými oprávnenými záujmami poľnohospodárov a majiteľov práv k odrodám rastlín.

31

Naproti tomu článok 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94, ktorého znenie nerozlišuje podľa osoby, ktorá sa dopustila porušenia, upravuje osobitne vyplatenie primeraného odškodnenia v kontexte žaloby pre porušenie práv.

32

Z toho vyplýva, že za okolností vo veci samej sa poplatok pre povolené pestovanie v zmysle článku 14 nariadenia č. 2100/94 nemôže vziať za základ na výpočet „primeraného odškodnenia“ stanoveného v článku 94 ods. 1 tohto nariadenia.

33

Vnútroštátny súd uvádza ako alternatívny základ výpočtu tohto odškodnenia poplatok za licencovanú produkciu, teda licenciu C.

34

Ako bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku, poľnohospodár, ktorý nesplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú najmä z článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 8 nariadenia č. 1768/95, nemôže uplatniť výsadu, ktorá by mu vyplývala z tohto ustanovenia.

35

Preto ho treba považovať za tretiu osobu, ktorá uskutočnila jednu z činností uvedených v článku 13 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 bez toho, aby k tomu mala povolenie.

36

Vzhľadom na to, že cieľom článku 94 nariadenia č. 2100/94 je náhrada škody, ktorá vznikla majiteľovi chránených odrôd rastlín ako obeti porušovania práv, je potrebné vychádzať z toho, že táto škoda vo veci samej sa rovná aspoň sume, ktorá zodpovedá licencii C, ktorú by musela tretia osoba zaplatiť, keďže sa páni Geistbeck nemôžu domáhať „výsady poľnohospodára“, teda výnimky z práva Spoločenstva k odrodám rastlín stanovenej v článku 14 ods. 1 tohto nariadenia, ako to vyplýva z článku 3 tohto nariadenia.

37

Na určenie „primeraného odškodnenia“ upraveného v článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 za okolností, aké sú vo veci samej, sa za základ považuje suma, ktorá sa rovná sume dlžného poplatku za licencovanú produkciu.

38

Po prvé páni Geistbeck, aby poskytli argumenty proti takémuto výkladu, tvrdia, že množiteľský materiál pochádzajúci z prvého zberu má nižšiu kvalitu v porovnaní s tým, ktorý je uvedený v článku 13 ods. 2 nariadenia č. 2100/94. Tento argument je však irelevantný, pretože množenie chráneného materiálu nemôže mať žiadny účinok na existenciu práv duševného vlastníctva spojených s týmto materiálom.

39

Po druhé páni Geistbeck nemôžu ani tvrdiť, že považovať sumu rovnajúcu sa dlžnému poplatku za produkciu v licencii C za základ pre výpočet „primeraného odškodnenia“, ktoré dlží poľnohospodár v zmysle článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94, ktorý nesplnil požiadavky upravené v článku 14 ods. 3 tohto nariadenia v spojení s článkom 8 nariadenia č. 1768/95, by viedlo k tomu, že sa ustanoveniam článku 94 priznáva sankčný charakter, ktorý nie je cieľom tohto článku.

40

Ako bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, poľnohospodár, ktorý sa nedovolával ustanovení článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94, sa musí považovať za tretiu osobu, ktorá bez povolenia vykonala činnosti uvedené v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia. Výhoda, ktorú získa osoba dopúšťajúca sa porušenia a ktorú sa snaží vyrovnať článok 94 ods. 1 tohto nariadenia, zodpovedá sume rovnajúcej sa dlžnému poplatku za výrobu množiteľského materiálu v licencii C, ktorý nezaplatila.

41

Ak by sa ako základ pre výpočet primeraného odškodnenia dlžného v prípade porušenia práva nevzala suma, ktorá sa rovná poplatku za výrobu v licencii C, ale nižšia suma, ktorá zodpovedá poplatku za povolené pestovanie, mohlo by to mať za účinok zvýhodnenie poľnohospodárov, ktorí si nesplnili svoju informačnú povinnosť, ktorá im vyplýva z článku 14 ods. 3 šiestej zarážky nariadenia č. 2100/94 a článku 8 nariadenia č. 1768/95, v porovnaní s tými, ktorí riadne nahlásili pestovanie plodiny.

42

Motivačný prvok týkajúci sa pojmu „primerané odškodnenie“, ako ho stanovuje článok 94 nariadenia č. 2100/94, je však o to potrebnejší, lebo podľa článku 14 ods. 3 piatej zarážky tohto nariadenia sú majitelia jediní zodpovední za monitoring a dozor nad použitím chránených odrôd rastlín v rámci povoleného pestovania, a preto sú odkázaní na dobrú vieru a spoluprácu dotknutých poľnohospodárov.

43

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že je potrebné odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že pri určení „primeraného odškodnenia“, ktoré podľa článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 dlží poľnohospodár, ktorý použil množiteľský materiál chránenej odrody získaný pestovaním a nesplnil si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 14 ods. 3 tohto nariadenia v spojení s článkom 8 nariadenia č. 1768/95, je potrebné považovať za základ výpočtu sumu, ktorá sa rovná poplatku dlžného za produkciu v licencii C.

44

Vzhľadom na odpoveď danú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

45

Svojou treťou otázkou chce vnútroštátny súd vedieť jednak to, či sa článok 94 nariadenia č. 2100/94 má vykladať v tom zmysle, že platba náhrady za náklady na kontrolu rešpektovania práv majiteľov práv Spoločenstva k odrodám rastlín patrí do výpočtu primeraného odškodnenia upraveného v odseku 1 článku 94 nariadenia č. 2100/94, alebo či sa má takáto platba zahrnúť do výpočtu sumy náhrady škody upravenej v odseku 2 tohto článku. Na druhej strane sa vnútroštátny súd pýta, či sa v prípadoch, v ktorých majiteľ práv Spoločenstva k odrodám rastlín uplatňuje takú škodu, môže toto primerané odškodnenie paušálne vypočítať a či má zodpovedať dvojnásobku obvykle dohodnutej odmeny alebo spravodlivej odmeny stanovenej v článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky tohto nariadenia.

46

Komisia vo svojich pripomienkach poukázala na skutočnosť, že táto otázka je čisto hypotetická, keďže STV nepožaduje platbu takýchto nákladov.

47

Podľa ustálenej judikatúry je konanie upravené v článku 267 ZFEÚ nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje vnútroštátnym súdom výklad právnych predpisov Únie, ktorý potrebujú na rozhodnutie vnútroštátnych sporov (pozri najmä rozsudky z 24. marca 2009, Danske Slagterier, C-445/06, Zb. s. I-2119, bod 65, ako aj z 15. septembra 2011, Unió de Pagesos de Catalunya, C-197/10, Zb. s. I-8495, bod 16 a citovanú judikatúru).

48

V rámci tejto spolupráce platí pre otázky týkajúce sa výkladu práva Únie domnienka relevancie. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu Súdnym dvorom je tak možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (pozri najmä rozsudky z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 25, ako aj Unió de Pagesos de Catalunya, už citovaný, bod 17).

49

Keďže v prejednávanom prípade vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že STV požadovala vo svojej žalobe v konaní vo veci samej skutočne platbu „primeraného odškodnenia“ v zmysle článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94, je potrebné odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku, pokiaľ sa týka tohto pojmu „primerané odškodnenie“.

50

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že odsek 1 článku 94 nariadenia č. 2100/94 sa obmedzuje iba na úpravu primeraného odškodnenia v prípade, keď sa v rozpore s právom použije odroda, avšak bez zohľadnenia náhrady iných škôd než tých, ktoré súvisia s nezaplatením predmetnej odmeny.

51

Za týchto podmienok je potrebné odpovedať na položenú tretiu prejudiciálnu otázku, že zaplatenie náhrady škody za náklady na kontrolu rešpektovania práv majiteľa práv Spoločenstva k odrodám rastlín sa nemôže zahrnúť do výpočtu „primeraného odškodnenia“ upraveného v článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: