1. Európska únia – Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach – Postavenie obetí v trestnom konaní – Rámcové rozhodnutie 2001/220 – Obzvlášť zraniteľná obeť – Pojem – Malé dieťa, ktoré sa údajne stalo obeťou konania sexuálnej povahy – Zahrnutie
(Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220, článok 2 ods. 2 a článok 8 ods. 4)
2. Európska únia – Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach – Postavenie obetí v trestnom konaní – Rámcové rozhodnutie 2001/220 – Ochrana obzvlášť zraniteľných obetí – Spôsoby
(Článok 34 EÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; rámcové rozhodnutie Rady 2001/220, články 2, 3 a 8)
1. Hoci rámcové rozhodnutie 2001/220 o postavení obetí v trestnom konaní nevymedzuje pojem zraniteľná obeť v zmysle článku 2 ods. 2 a článku 8 ods. 4 tohto rozhodnutia, je nespochybniteľné, že pokiaľ malé dieťa tvrdí, že bolo opakovane obeťou konania sexuálnej povahy zo strany svojho otca, je ho zjavne možné považovať za takúto zraniteľnú obeť, najmä vzhľadom na jeho vek, ako aj povahu, závažnosť a následky činov, o ktorých tvrdí, že bolo obeťou, aby mu bola priznaná osobitná ochrana vyžadovaná citovanými ustanoveniami rámcového rozhodnutia.
(pozri bod 26)
2. Články 2, 3 a článok 8 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2001/220 o postavení obetí v trestnom konaní sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takým vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré na jednej strane neukladajú prokurátorovi povinnosť navrhnúť príslušnému súdu, aby umožnil obzvlášť zraniteľnej obeti byť vypočutá a podať svedeckú výpoveď prostredníctvom výkonu dokazovania neodkladnými a neopakovateľnými úkonmi pred hlavným pojednávaním vo fáze vyšetrovania v trestnom konaní, a na druhej strane neumožňujú, aby uvedená obeť súdne napadla rozhodnutie prokurátora o zamietnutí jej žiadosti o vypočutie a podanie svedeckej výpovede prostredníctvom výkonu takéhoto dokazovania.
Žiadne z uvedených ustanovení rámcového rozhodnutia totiž neobsahuje konkrétne spôsoby vykonania cieľov, ktoré stanovuje. Vzhľadom na to, že v týchto ustanoveniach neexistujú žiadne bližšie údaje, a vzhľadom na článok 34 EÚ treba pripustiť, že rámcové rozhodnutie necháva vnútroštátnym orgánom širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o tieto spôsoby.
V tejto súvislosti okolnosť, že podľa vnútroštátnych ustanovení patrí prokurátorovi rozhodnutie predložiť poverenému sudcovi žiadosť obete o nariadenie vykonania dokazovania neodkladnými a neopakovateľnými úkonmi pred hlavným pojednávaním, sa môže považovať za okolnosť vychádzajúcu z logiky systému, v ktorom prokurátor predstavuje súdny orgán poverený podávaním obžaloby. S ohľadom na potrebu dodržiavať základné práva sa však vnútroštátne orgány musia v každom prípade ubezpečiť, že uplatnenie tohto dokazovania nemá takú povahu, ktorá by viedla trestné konanie ako celok k nespravodlivému zaobchádzaniu.
Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby sa obeť mohla primeraným spôsobom skutočne zúčastniť na trestnom konaní, právo byť vypočutý jej musí poskytnúť okrem možnosti objektívnym spôsobom opísať priebeh skutku aj možnosť vyjadriť svoj názor. Ustanovenia rámcového rozhodnutia ani článok 47 Charty základných práv Európskej únie však obeti trestného činu nezaručujú nárok, že bude proti tretej osobe začaté trestné stíhanie na účely jej odsúdenia.
(pozri body 27, 28, 33, 37, 38, 42 – 44 a výrok)