ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

zo 6. septembra 2012 ( *1 )

„Colný kódex Spoločenstva — Nariadenie (EHS) č. 2913/92 — Článok 204 ods. 1 písm. a) — Colný režim aktívneho zošľachťovacieho styku — Colný režim s podmienečným oslobodením od cla — Vznik colného dlhu — Nesplnenie povinnosti predložiť potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu v stanovenej lehote“

Vo veci C-262/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) z 30. marca 2010 a doručený Súdnemu dvoru 27. mája 2010, ktorý súvisí s konaním:

Döhler Neuenkirchen GmbH

proti

Hauptzollamt Oldenburg,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia J. Malenovský, R. Silva de Lapuerta, G. Arestis (spravodajca) a D. Šváby,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: B. Fülöp, referent, neskôr A. Impellizzeri, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. apríla 2011,

so zreteľom na uznesenie o opätovnom otvorení ústnej časti konania z 25. októbra 2011 a po pojednávaní z 1. decembra 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Döhler Neuenkirchen GmbH, v zastúpení: H. Bleier, Rechtsanwalt,

Hauptzollamt Oldenburg, v zastúpení: A. Gessler, Oberregierungsrätin,

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a V. Štencel, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: L. Bouyon a B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. marca 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, s. 13, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Döhler Neuenkirchen GmbH (ďalej len „Döhler“) a Hauptzollamt Oldenburg (ďalej len „Hauptzollamt“) vo veci vymáhaného colného dlhu pri dovoze od spoločnosti Döhler z dôvodu, že potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu týkajúce sa tovaru prepusteného do colného režimu aktívneho zošľachťovacieho styku v rámci colného režimu s podmienečným oslobodením od cla bolo úradu colnej kontroly predložené po uplynutí lehoty stanovenej na tento účel.

Právny rámec

Colný kódex

3

Colný režim aktívneho zošľachťovacieho styku v colnom režime s podmienečným oslobodením od cla definuje článok 114 ods. 1 písm. a) colného kódexu. Tento colný režim umožňuje, aby na účely jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na colnom území Európskej únie bol použitý tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a ktorý má byť spätne vyvezený z uvedeného colného územia v podobe zošľachtených výrobkov, bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo opatreniam obchodnej politiky. V súlade s odsekom 2 písm. c) a d) uvedeného článku sú zošľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií, najmä prepracovania tovaru.

4

Článok 89 ods. 1 colného kódexu znie:

„Colný režim v podmienečnom systéme s ekonomickým účinkom sa ukončí, keď je tovaru prepustenému do tohto colného režimu alebo výrobkom spracovaným alebo zušľachteným v rámci tohto colného režimu pridelené nové colne schválené určenie alebo použitie.“

5

Článok 118 ods. 1 a 2 colného kódexu stanovuje:

„1.   Colné orgány stanovia lehotu, v ktorej musia byť zošľachtené výrobky vyvezené alebo spätne vyvezené, alebo im musí byť pridelené iné colne schválené určenie alebo použitie. …

2.   Lehota začína plynúť odo dňa prepustenia tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva do colného režimu aktívny zošľachťovací styk [aktívneho zošľachťovacieho styku – neoficiálny preklad]. Colné orgány môžu túto lehotu predĺžiť na základe dostatočne odôvodnenej žiadosti predloženej držiteľom povolenia.

Na účel zjednodušenia môže byť rozhodnuté že lehota, ktorá začína plynúť v priebehu kalendárneho mesiaca alebo štvrťroka sa ukončí v posledný deň nasledujúceho mesiaca alebo štvrťroka.“

6

Hlava VII colného kódexu s názvom „Colný dlh“ obsahuje v kapitole II ustanovenia týkajúce sa vzniku colného dlhu. Táto kapitola zahŕňa najmä články 201 až 205, ktoré upravujú skutočnosti vedúce k vzniku colného dlhu pri dovoze.

7

Článok 204 ods. 1 a 2 colného kódexu stanovuje:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

a)

ne[s]plnením jednej z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený, alebo

s výnimkou prípadov [týkajúcich sa vyňatia tovaru podliehajúceho dovoznému clu spod colného dohľadu], pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

2.   Colný dlh vzniká… v okamihu, keď prestane byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením vzniká colný dlh,…“

Vykonávacie nariadenie

8

Európska komisia prijala 2. júla 1993 nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 214/2007 z 28. februára 2007 (Ú. v. EÚ L 62, s. 6, ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

9

Článok 496 písm. m) vykonávacieho nariadenia definuje „lehotu pre opustenie colného režimu“ [lehotu na ukončenie colného režimu – neoficiálny preklad] ako „dobu, do kedy musí byť tovar alebo výrobky preradené na nové povolené colne schválené určenie alebo použitie“.

10

Článok 521 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„1.   Najneskôr po uplynutí lehoty pre opustenie colného režimu [lehoty na ukončenie colného režimu – neoficiálny preklad], bez ohľadu na to, či sa použije agregácia v súlade s druhým pododsekom článku 118(2) [colného] kódexu alebo nie:

v prípade aktívneho zošľachťovacieho styku (systém s odkladom platenia cla) [režimu s podmienečným oslobodením od cla – neoficiálny preklad]… potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu predloží dozornému orgánu do 30 dní,

Za zvláštnych okolností môžu colné orgány predĺžiť túto lehotu dokonca aj po jej uplynutí.

2.   Pokiaľ dozorný úrad neurčí inak, potvrdenie alebo nárok obsahujú nasledujúce údaje:

a)

referenčné údaje povolenia;

e)

podrobnosti colných vyhlásení, na základe ktorých dovezený tovar vstúpil [bol prepustený – neoficiálny preklad] do colného režimu;

f)

druh a množstvo zošľachtených alebo spracovaných výrobkov alebo tovaru v nezmenenom stave a colne schválené určenie alebo použitie, na aké boli preradené, vrátane podrobných údajov zodpovedajúcich colných vyhlásení, ostatných colných dokumentov alebo z akéhokoľvek ďalšieho dokumentu, ktorý sa týka prepustenia tovaru z colného režimu a lehôt pre jeho prepustenie z colného režimu;

i)

čiastka dovozných ciel, ktorá sa má zaplatiť alebo vrátiť alebo odpustiť a kde to prichádza do úvahy aj kompenzačný úrok, ktorý sa má zaplatiť. Ak táto čiastka súvisí s uplatnením článku 546, musí to byť špecifikované;

3.   Dozorný úrad môže vystaviť potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu.“

11

Článok 546 ods.1 a 2 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„[Rozhodnutie colných orgánov o povolení uplatnenia colného režimu] špecifikuje, či zošľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave môžu byť prepustené do režimu voľného obehu bez colného vyhlásenia, bez dopadu na opatrenia zákazu alebo obmedzujúce opatrenia. V takom prípade sa považujú za prepustené do režimu voľného obehu, ak neboli preradené na colne schválené určenie alebo použitie po uplynutí lehoty pre opustenie colného režimu [lehoty na ukončenie colného režimu – neoficiálny preklad].

Na účely prvého pododseku článku 218(1) [colného] kódexu vyhlásenie o prepustení do režimu voľného obehu sa považuje za podané a prijaté a prepustenie povolené v čase predloženia potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu.“

12

Článok 859 vykonávacieho nariadenia, ktorý patrí do časti IV tohto nariadenia venovanej colnému dlhu a konkrétnejšie do hlavy II tejto časti nazvanej „Vznik dlhu“, stanovuje:

„Nasledujúce prípady sa považujú za neplnenie, ktoré nemá významný účinok na správnu prevádzku dočasného uskladnenia alebo príslušný colný režim v zmysle článku 204 (1) [colného] kódexu, za predpokladu, že:

nepredstavujú pokus nezákonne odobrať [vyňať – neoficiálny preklad] tovar spod colného dohľadu,

nenaznačujú vedomú nedbanlivosť na strane príslušnej osoby,

všetky formality potrebné na zosúladenie situácie tovaru s právnym predpisom sú následne vykonané [splnené – neoficiálny preklad]:

9)

v rámci aktívneho zošľachťovacieho styku a spracovania pod colnou kontrolou [pod colným dohľadom – neoficiálny preklad], prekračujúci lehotu povolenú na predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu za predpokladu, že lehota by bola predĺžená, ak by bola žiadosť o predĺženie podaná včas;

…“

13

V zmysle článku 860 vykonávacieho nariadenia „colné orgány majú za to, že vznikol colný dlh podľa článku 204 (1) [colného] kódexu, ak osoba, ktorá by bola dlžníkom nezistí [okrem prípadu, že osoba, ktorá by bola dlžníkom, preukáže – neoficiálny preklad], že sú splnené podmienky uvedené v článku 859“.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

14

Spoločnosť Döhler dovážala v prvom štvrťroku 2006 koncentráty ovocných štiav, ktoré spracovávala v rámci colného režimu aktívneho zošľachťovacieho styku s podmienečným oslobodením od cla, v súlade s povolením, ktoré jej bolo na tento účel vydané. Podľa tohto povolenia lehota na ukončenie uvedeného colného režimu uplynula vo štvrtom kalendárnom štvrťroku nasledujúcom po prepustení tohto tovaru, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, do uvedeného colného režimu, čiže 31. marca 2007. Zo spisu tiež vyplýva, že predmetné povolenie spoločnosti Döhler umožňovalo, aby bol tovar v nezmenenom stave alebo zošľachtené výrobky prepustené do colného režimu voľného obehu bez colného vyhlásenia.

15

Keďže malo byť potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu predložené počas 30 dní nasledujúcich po ukončení colného režimu, v prejednávanej veci teda najneskôr 30. apríla 2007, Döhler túto povinnosť nesplnila a nereagovala na oznámenie Hauptzollamt, ktorý o toto potvrdenie požiadal 20. júna 2007.

16

Keďže predmetné potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu nebolo predložené, Hauptzollamt 4. júla 2007 zohľadnil dovozné clo z celého objemu dovezeného tovaru, pre ktorý lehota na ukončenie colného režimu uplynula 31. marca 2007, v celkovej hodnote tohto tovaru, čiže vo výške 1403188,49 eura.

17

Spoločnosť Döhler napokon predložila svoje potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu pre dotknutý tovar vo veci samej 10. júla 2007, pričom vykázala sumu splatného dovozného cla vo výške 217338,39 eura, čo zodpovedá menšiemu množstvu dovezeného tovaru, ktorý nebol vyvezený v stanovených lehotách, čiže pred 31. marcom 2007, ako bolo množstvo, ktoré určil Hauptzollamt.

18

Döhler namietala proti rozdielu medzi výškou dovozného cla, ktorú zohľadnil Hauptzollamt, a výškou sumy vykázanou v jej potvrdení o prepustení tovaru z colného režimu a po tom, čo bola jej námietka zamietnutá, podala žalobu na Finanzgericht Hamburg (Finančný súd v Hamburgu), ktorou sa domáhala úľavy z cla, ktoré podľa nej nebolo dlžné.

19

Finanzgericht Hamburg žalobu, o ktorej rozhodoval, zamietol s odôvodnením, že Döhler si nesplnila povinnosti, pretože nedodržala lehotu stanovenú na predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu, čo viedlo k vzniku colného dlhu podľa článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu. Uvedený súd tiež rozhodol, že oneskorené predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu nemožno považovať za nedodržanie týchto podmienok, ktoré nemajú podstatný vplyv na správne vykonávanie daného colného režimu in fine v zmysle článku 204 ods. 1 colného kódexu tak, ako ho vykonáva článok 859 bod 9 vykonávacieho nariadenia.

20

Vnútroštátny súd v tomto smere jednak konštatoval, že lehota na predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu nemohla byť predĺžená, aj keby bola žiadosť podaná včas, pretože neexistovali nijaké zvláštne okolnosti odôvodňujúce takéto predĺženie lehoty, a jednak, že proti Döhler možno namietať hrubú nedbanlivosť, pretože ako skúsenému hospodárskemu subjektu v uplatňovaní režimu aktívneho zošľachťovacieho styku jej bola známa povinnosť predkladať k určitým dátumom potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu, pričom zároveň bola na túto požiadavku zo strany Hauptzollamt upozornená.

21

Döhler, ktorá napadla rozhodnutie Finanzgericht Hamburg o zamietnutí jej žaloby, teda podala opravný prostriedok „Revision“ na Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) s tvrdením, že k ukončeniu colného režimu došlo 31. marca 2007 a akékoľvek nesplnenie povinnosti po tomto dátume, napríklad oneskorené predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu, nemôže mať vplyv na colný režim a už vôbec nemôže viesť k vzniku colného dlhu.

22

Vnútroštátny súd sa po tom, čo preskúmal výklad colného kódexu uvádzaný spoločnosťou Döhler, pýta, či v prípade okolností, o aké ide vo veci samej, vznikol colný dlh. Okrem toho vnútroštátny súd poukazuje na nebezpečenstvo vzniku dvojitého colného dlhu v prípade zvyšného tovaru, ktorý nebol spätne vyvezený, prvýkrát po uplynutí lehoty na ukončenie colného režimu a druhýkrát po uplynutí lehoty na predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu.

23

Keďže Bundesfinanzhof sa za týchto okolností domnieva, že rozhodnutie v spore, o ktorom rozhoduje, si vyžaduje výklad colného kódexu, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 204 ods. 1 písm. a) [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na nesplnenie takých povinností, ktoré majú byť splnené až po ukončení príslušného uplatňovaného colného režimu, takže v prípade čiastočného spätného vývozu dovezeného tovaru v stanovenej lehote v rámci colného režimu aktívneho zošľachťovacieho styku s podmienečným oslobodením od cla vedie porušenie povinnosti predložiť orgánu vykonávajúcemu dohľad potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu do 30 dní od uplynutia lehoty na ukončenie colného režimu k vzniku colného dlhu za celkové množstvo potvrdeného dovezeného tovaru, ak nie sú splnené podmienky podľa článku 859 bodu 9 [vykonávacieho nariadenia]?“

Konanie pred Súdnym dvorom

Opätovné otvorenie ústnej časti konania

24

Rozhodnutím z 1. marca 2011 Súdny dvor pridelil túto vec siedmej komore a pozval účastníkov konania na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 13. apríla 2011. Súdny dvor okrem iného rozhodol, že o veci sa rozhodne bez návrhov generálneho advokáta.

25

Podľa článku 44 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora siedma komora 22. septembra 2011 rozhodla o postúpení veci Súdnemu dvoru, aby ju pridelil širšiemu rozhodovaciemu zloženiu. Súdny dvor následne rozhodol, že vec bude pridelená tretej komore a rozhodne sa o nej po vypočutí návrhov generálneho advokáta.

26

Uznesením z 25. októbra 2011 Súdny dvor v súlade s článkom 61 rokovacieho poriadku po vypočutí generálneho advokáta rozhodol o opätovnom otvorení ústnej časti konania a pozval účastníkov konania na nové pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 1. decembra 2011.

27

Generálny advokát predniesol svoje návrhy na pojednávaní 8. marca 2012, po ktorom sa ústna časť konania skončila.

O žiadosti o opätovné otvorenie ústnej časti konania po prednesení návrhov

28

Listom z 9. marca 2012 požiadala Döhler o možnosť písomne odpovedať na návrhy generálneho advokáta alebo o opätovné otvorenie ústnej časti konania. Na podporu svojej žiadosti Döhler uvádza svoj nesúhlas so stanoviskom generálneho advokáta a domnieva sa, že tieto návrhy boli prednesené po ústnej časti konania, ktorá sa skončila 1. decembra 2011.

29

V prvom rade treba konštatovať, že štatút Súdneho dvora Európskej únie a jeho rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C-17/98, Zb. s. I-665, bod 2).

30

Čo sa týka opätovného otvorenia ústnej časti konania, treba pripomenúť, že Súdny dvor môže bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, ako aj na základe žiadosti účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku, pokiaľ sa domnieva, že nemá dostatok informácií alebo že vec je potrebné rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri rozsudok z 3. marca 2009, Komisia/Rakúsko, C-205/06, Zb. s. I-1301, bod 13).

31

V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, že má dostatok informácií na to, aby rozhodol, a keďže vec nie je potrebné rozhodnúť na základe tvrdení, ku ktorým sa účastníci konania nevyjadrili, návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania nemožno vyhovieť.

32

Pokiaľ ide o tvrdenie Döhler, v zmysle ktorého boli návrhy prednesené po skončení ústnej časti konania, treba pripomenúť, že článok 59 rokovacieho poriadku jednak stanovuje, že na záver ústnej časti konania prednesie generálny advokát svoje odôvodnené návrhy, a jednak, že po prednesení návrhov generálneho advokáta vyhlási predseda Súdneho dvora ústnu časť konania za skončenú. V prejednávanej veci je preukázané, že ústna časť konania sa neskončila skôr, ako generálny advokát predniesol svoje návrhy na pojednávaní 8. marca 2012. Treba preto konštatovať, že spôsob prednesenia návrhov v tejto veci nebol spojený so žiadnym porušením pravidiel uplatniteľných pred Súdnym dvorom.

33

Súdny dvor sa po vypočutí generálneho advokáta preto domnieva, že žiadosti žalobkyne vo veci samej o predloženie ďalších písomných pripomienok alebo o opätovné otvorenie ústnej časti konania treba zamietnuť.

O prejudiciálnej otázke

34

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či článok 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu treba vykladať v tom zmysle, že nesplnenie povinnosti spočívajúcej v predložení orgánu vykonávajúcemu dohľad potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu do 30 dní od uplynutia lehoty na ukončenie colného režimu stanovenej v článku 521 ods. 1 prvom pododseku prvej zarážke vykonávacieho nariadenia vedie k vzniku colného dlhu za celý objem schváleného dovezeného tovaru vrátane tovaru, ktorý bol spätne vyvezený mimo územia Európskej únie, v prípade, ak sa podmienky podľa článku 859 bodu 9 vykonávacieho nariadenia nepovažujú za splnené.

35

V súlade s článkom 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu colný dlh vzniká pri dovoze nesplnením jednej z povinností, ktorá v prípade tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vedie k uplatneniu colného režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, pokiaľ sa nepreukáže, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie tohto colného režimu. Treba zdôrazniť, že tak, ako uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, do pôsobnosti článku 204 colného kódexu patria všetky prípady, na ktoré sa táto výnimka nevzťahuje.

36

Döhler sa domnieva, že vo veci samej bol colný režim aktívneho zošľachťovacieho styku riadne ukončený v súlade s článkom 89 ods. 1 colného kódexu spätným vyvezením tovaru v stanovených lehotách, a teda že vznik colného dlhu nemôže so spätnou účinnosťou zrušiť uplatnenie tohto režimu z dôvodu, že potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu nebolo predložené v stanovenej lehote. Okrem toho podľa spoločnosti Döhler porušenie povinnosti predložiť potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu, stanovenej v článku 521 ods. 1 prvom pododseku prvej zarážke vykonávacieho nariadenia, nemôže viesť k vzniku colného dlhu v prípade, ak táto povinnosť vznikne po ukončení predmetného colného režimu.

37

Tento názor nemožno prijať.

38

Ani jedno z ustanovení colného kódexu či jeho vykonávacieho nariadenia v znení platnom v čase skutkových okolností totiž neumožňuje vysloviť záver, že pokiaľ ide o vplyv nesplnenia povinnosti na vznik colného dlhu na základe článku 204 colného kódexu, treba rozlišovať medzi povinnosťou, ktorá vzniká počas alebo po ukončení dotknutého colného režimu, prípadne ešte medzi takzvanou „primárnou“ a „sekundárnou“ povinnosťou.

39

Okrem toho článok 204 colného kódexu v odseku 1 uvádza, že colný dlh vzniká „nesplnením jednej z povinností, ktorá… vedie k uplatneniu colného režimu“, čo platí rovnako v prípade všetkých povinností vyplývajúcich z predmetného colného režimu. Navyše treba zdôrazniť, že bod 9 článku 859 vykonávacieho nariadenia výslovne stanovuje, že prekročenie lehoty povolenej na predloženie potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu sa neuvádza medzi nesplneniami povinností, ktoré vedú k vzniku colného dlhu, v prípade, ak sú splnené určité podmienky stanovené v uvedenom článku.

40

Treba pripomenúť, že colný režim aktívneho zošľachťovacieho styku s podmienečným oslobodením od cla predstavuje výnimočné opatrenie, ktoré uľahčuje priebeh určitých hospodárskych činností. Tento režim zahŕňa prítomnosť tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, na colnom území Únie, s ktorým sa spája nebezpečenstvo, že sa nakoniec bez preclenia dostane do hospodárskeho obehu členských štátov (pozri rozsudok z 15. júla 2010, DSV Road, C-234/09, Zb. s. I-7333, bod 31).

41

Keďže tento režim vyvoláva zjavné nebezpečenstvo pre riadne uplatnenie colnej právnej úpravy Únie a výber príslušného cla, osoby, ktoré ho využívajú, sú povinné striktne dodržiavať povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Rovnako treba doslovne vykladať dôsledky, ktoré sa ich týkajú v prípade nedodržania ich povinností (pozri rozsudok zo 14. januára 2010, Terex Equipment a i., C-430/08 a C-431/08, Zb. s. I-321, bod 42).

42

Ako zdôrazňuje generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, definitívne určenie dovezeného tovaru je stanovené ukončením colného režimu aktívneho zošľachťovacieho styku na základe súvisiaceho potvrdenia ako výnimka zo všeobecného režimu. Potvrdenie je teda ústredným dokumentom v rámci fungovania colného režimu aktívneho zošľachťovacieho styku s podmienečným oslobodením od cla, o čom svedčia aj podrobné údaje, ktoré musí toto potvrdenie obsahovať podľa článku 521 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, pričom povinnosť predložiť toto potvrdenie v lehote 30 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty na ukončenie colného režimu, ako vyplýva z článku 521 ods. 1 prvého pododseku prvej zarážky vykonávacieho nariadenia, je osobitne významná pre colný dohľad v rámci tohto colného režimu.

43

Vznik colného dlhu preto nemá za okolností, o aké ide vo veci samej, povahu sankcie, ale treba ho považovať za dôsledok nesplnenia podmienok požadovaných na získanie výhody vyplývajúcej z uplatňovania colného režimu aktívneho zošľachťovacieho styku s podmienečným oslobodením. Tento colný režim totiž zahŕňa poskytnutie podmienenej výhody, ktorú nemožno poskytnúť, ak neboli splnené príslušné podmienky, v dôsledku čoho nie je možné uplatniť podmienečné oslobodenie od cla, a preto odôvodňuje vyrubenie cla.

44

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že článok 859 vykonávacieho nariadenia platne zavádza systém, ktorý taxatívne vymedzuje porušenia povinností v zmysle článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu, ktoré „nemajú podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu“ (rozsudok z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 43). Vo veci samej však vnútroštátny súd formuloval svoju prejudiciálnu otázku tak, že vychádzal z predpokladu, že podmienky uvedené v predmetnom článku 859 nie sú splnené.

45

Treba preto zohľadniť skutočnosť, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z uplatňovania colného režimu aktívneho zošľachťovacieho styku s podmienečným oslobodením od cla, ktorá musí byť splnená po ukončení predmetného colného režimu, v prejednávanej veci porušenie povinnosti predložiť potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu v 30-dňovej lehote stanovenej v článku 521 ods. 1 prvom pododseku prvej zarážke vykonávacieho nariadenia, vedie v súvislosti s celým objemom schváleného tovaru k vzniku colného dlhu podľa článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu, ak nie sú splnené podmienky uvedené v článku 859 bode 9 vykonávacieho nariadenia.

46

Čo sa týka nebezpečenstva vzniku dvojitého colného dlhu za sporné tovary vo veci samej, ktoré neboli spätne vyvezené, uvádzaného vnútroštátnym súdom a spoločnosťou Döhler, treba pripomenúť, že colná Únia bráni dvojitému uloženiu cla za ten istý tovar (rozsudok z 20. septembra 1988, Kiwall, 252/87, Zb. s. 4753, bod 11).

47

Prináleží teda vnútroštátnemu súdu, aby sa ubezpečil, že colné orgány neumožnia vznik druhého colného dlhu za tovar, za ktorý by už colný dlh vznikol na základe predchádzajúcej rozhodujúcej skutočnosti.

48

S ohľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu treba vykladať v tom zmysle, že nesplnenie povinnosti predložiť orgánu vykonávajúcemu dohľad potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu do 30 dní od uplynutia lehoty na ukončenie colného režimu stanovenej v článku 521 ods. 1 prvom pododseku prvej zarážke vykonávacieho nariadenia vedie k vzniku colného dlhu za celý objem schváleného dovezeného tovaru vrátane tovaru, ktorý bol spätne vyvezený mimo územia Európskej únie, v prípade, ak sa podmienky podľa článku 859 bodu 9 vykonávacieho nariadenia považujú za nesplnené.

O trovách

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

 

Článok 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, treba vykladať v tom zmysle, že nesplnenie povinnosti predložiť orgánu vykonávajúcemu dohľad potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu do 30 dní od uplynutia lehoty na ukončenie colného režimu stanovenej v článku 521 ods. 1 prvom pododseku prvej zarážke nariadenia (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 214/2007 z 28. februára 2007, vedie k vzniku colného dlhu za celý objem schváleného dovezeného tovaru vrátane tovaru, ktorý bol spätne vyvezený mimo územia Európskej únie, v prípade, ak sa podmienky podľa článku 859 bodu 9 uvedeného nariadenia č. 2454/93 považujú za nesplnené.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.